Zdravotné poistenie invalidných osôb: Komplexný sprievodca právami a povinnosťami

Nepriaznivý zdravotný stav môže človeka v pracovnom živote znevýhodňovať. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je preto rôzne podporované. V tomto článku sa pozrieme na to, aký vplyv má invalidita na zdravotné poistenie a aké práva a povinnosti z toho vyplývajú pre zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Rozdiel medzi invaliditou a ŤZP

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím?

V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. ktorej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať medzi občanom so zdravotným postihnutím a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľa a podpora zamestnávania

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Štatistiky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

  • Chránená dielňa: Je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
  • Chránené pracovisko: Je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Písanie grantov pre neziskové organizácie: 7 vecí, ktoré musíte mať pred začatím

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Porovnanie odvodov zdravého a invalidného zamestnanca

Odvody invalidných zamestnancov

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Výška odvodov invalidného zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, závisí od druhu invalidného dôchodku, ktorý dostáva.

  • Ak ide o invalidného dôchodcu, ktorého pokles schopnosti je viac ako 70 %, neplatí poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z hrubej mzdy. Bude platiť nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %) a zdravotné poistenie (2 %).
  • Invalidný dôchodca, ktorý má pokles schopnosti práce o viac ako 40 % a najviac o 70 %, bude platiť o niečo viac, a to nemocenské poistenie (1,4 %), starobné poistenie (4 %), invalidné poistenie (3 %), zdravotné poistenie (2 %), ale aj poistenie v nezamestnanosti (1 %).

Minimálne preddavky na zdravotné poistenie

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje.

Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Minimálny preddavok nemusia platiť zamestnanci, ktorí sú zároveň poistencami štátu (napr. pracujúci študenti, dôchodcovia) alebo sú osobami so zdravotným postihnutím alebo SZČO.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

  • 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
  • 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Výška preddavkov na poistné podľa typu platiteľov poistného (rok 2026)

Typ platiteľa Sadzba/Výška preddavku Poznámky
Zamestnanec 5 % z mesačného príjmu 2,5 % za zamestnanca so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ 11 % z mesačného príjmu 5,5 % z príjmu za zamestnancov so zdravotným postihnutím
Samoplatiteľ Minimálne mesačné poistné: 121,92 € Samoplatitelia so zdravotným postihnutím: 60,96 €
SZČO Minimálny preddavok: 121,92 € Pre SZČO bez zdravotného postihnutia. Vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu 762,00 €. Maximálna suma nie je určená.
SZČO so ZP Minimálny preddavok: 60,96 € Pre SZČO so zdravotným postihnutím. Maximálna suma nie je určená.
SZČO (zároveň zamestnanec/poistenec štátu) Môže byť aj menej ako minimálne sumy
Platiteľ dividend (za roky 2013-2016) Preddavky zo sumy vyplatených dividend Najviac zo sumy 91 440,00 € (60-násobok priemernej mesačnej mzdy z roka 2024)

Zdravotné poistenie pri práci na dohodu

Od 1. januára 2013 platíte odvody na zdravotné poistenie aj z dohôd o pracovnej činnosti a z dohôd o vykonaní práce. Preddavky vykážete vo výkaze preddavkov obdobným spôsobom, ako za zamestnanca v pracovnom pomere. Kódom 2D nahlasujete zamestnanca pracujúceho na dohodu na dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem).

Ak ako zamestnávateľ nedokážete určiť presný dátum výkonu práce (napr. so zamestnávaním fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3), uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Minimálny a maximálny vymeriavací základ za zamestnanca alebo zamestnávateľa nie je určený.

Ak je poistenec zamestnancom a zároveň u toho istého zamestnávateľa pracuje aj na dohodu, zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca a vykáže za neho preddavky na poistné iba raz (§ 29b ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.).

Invalidný dôchodok a sociálne poistenie

Postup pri vybavení žiadosti o invalidný dôchodok

O invalidný dôchodok v Sociálnej poisťovni je možné požiadať na odporúčanie ošetrujúceho lekára. Konečné rozhodnutie však závisí výlučne od občana. Ten môže oň požiadať na predpísanom tlačive - ide o elektronický formulár - prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta bydliska. Spísanie žiadosti a posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sa robí spravidla v priebehu jedného dňa. Počas krízového stavu sa všetkým žiadateľom o invalidný dôchodok posudzuje ich zdravotný stav aj bez osobnej návštevy. Sociálna poisťovňa musí o žiadosti o dôchodok rozhodnúť najneskôr do 60 dní. V mimoriadne zložitých prípadoch možno lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo sa písomne oznámi žiadateľovi.

Schéma procesu vybavovania invalidného dôchodku

Invalidita sa spravidla posudzuje po 12-mesačnej dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený počtom rokov dôchodkového poistenia, ktorý sa mení podľa veku invalida a požaduje sa poistenie v závislosti od veku:

  • Do 20 rokov: menej ako rok
  • Od 20 do 28 rokov: najmenej dva roky
  • Od 28 do 34 rokov: najmenej päť rokov
  • Od 34 do 40 rokov: najmenej osem rokov
  • Od 40 do 45 rokov: najmenej 10 rokov
  • Nad 45 rokov: najmenej 15 rokov

Výnimku tvoria tzv. invalidi z mladosti, čiže osoby, ktoré sa stali invalidnými pred dovŕšením veku 18 rokov. U tých sa nepožaduje žiadna lehota dôchodkového poistenia. Poistné na dôchodkové poistenie je možné pred uplatnením nároku doplatiť, a to za obdobie štúdia po dovŕšení 16 rokov, obdobie evidovanej nezamestnanosti a obdobie prerušenia účasti na dôchodkovom poistení napríklad za obdobie neplatenej dovolenky. Žiadateľ by si mal skontrolovať, či Sociálna poisťovňa vedie v evidencii všetky obdobia jeho dôchodkového poistenia.

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok

Ak má občan nárok na nemocenské kvôli dočasnej PN, ktorá vznikla ešte pred vznikom invalidity, invalidná penzia sa počas tohto obdobia nevypláca. Nárok na nemocenské zanikne buď dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, alebo až uplynutím 52. týždňa od jej vzniku. Bez znalosti tohto konkrétneho dňa nie je možné určiť dátum priznania invalidnej penzie a niekedy ani vypočítať jej sumu. Preto sa odporúča požiadať o priznanie, až keď ošetrujúci lekár bude môcť potvrdiť dátum ukončenia PN, alebo krátko pred uplynutím 52. týždňa od jej vzniku.

Zmeny v sociálnom poistení od 1. augusta 2023

Zákon č. 273/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priniesol niekoľko zmien, ktoré sa týkajú aj invalidných dôchodkov.

Trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.

Poistencovi, ktorý má nárok na invalidný dôchodok podľa zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na invalidný dôchodok podľa zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 zanikol, sa vypláca invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Súbeh invalidného a starobného dôchodku

Slovensko je jeden z mála európskych štátov, v ktorých je možný súbeh invalidného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti bez obmedzení. Zároveň patrí poistencovi počas poberania invalidného dôchodku osobný mzdový bod 0,3, a to bez ohľadu na zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodca, ktorý pracoval po priznaní invalidného dôchodku, by mal po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o priznanie starobného dôchodku.

Sociálna poisťovňa bude vyplácať poistencovi buď invalidný, alebo starobný dôchodok podľa toho, ktorý bude vyšší. Invalidný dôchodok nie je možné zvýšiť za obdobie, keď počas poberania invalidného dôchodku dôchodca pracuje.

tags: #subeh #zdravotneho #poistenia #invalid