Vzdelávanie osôb so zdravotným znevýhodnením na Slovensku je komplexná téma, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a zlepšovanie. Cieľom je zabezpečiť, aby mali všetci jednotlivci, bez ohľadu na ich zdravotné znevýhodnenie, rovnaké príležitosti na vzdelávanie a rozvoj. Právo na vzdelanie je garantované aj Ústavou SR (čl. 42), ktorá stanovuje, že každý má právo na vzdelanie a školská dochádzka je povinná. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, a podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.
Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku, vrátane legislatívnych rámcov, špecializovaných vzdelávacích programov, inkluzívneho vzdelávania a prekonávania bariér.

Ľudské právo č. 26 Právo na vzdelanie
Legislatívny rámec a štandardy
Vzdelávanie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku sa riadi štandardmi ustanovenými nariadením vlády SR č. 5/2016 Z. z. Tieto štandardy sú dôležité pre splnenie podmienky osobitného kvalifikačného predpokladu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z. z., ktorý sa týka sociálnych pracovníkov a fyzických osôb pripravujúcich sa na výkon opatrení sociálnej kurately pre deti a plnoleté fyzické osoby.
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní dieťaťu alebo žiakovi so zdravotným znevýhodnením (t. j. so zdravotným postihnutím).
Špecializačné vzdelávacie programy
Pre sociálnych pracovníkov a osoby, ktoré sa pripravujú na prácu s osobami so zdravotným postihnutím, sú k dispozícii špecializačné vzdelávacie programy realizované Inštitútom pre výskum práce a rodiny.
- Sociálna kuratela: Tento program pozostáva z teoretickej a praktickej prípravy s celkovým rozsahom 230 hodín. Súčasťou je aj práca pod supervíziou v rozsahu najmenej 40 hodín, pričom minimálne 30 % tvorí individuálna priama supervízia.
- Sociálna posudková činnosť: Tento program má celkový rozsah 200 hodín a zahŕňa teoretickú a praktickú prípravu. Práca pod supervíziou tvorí najmenej 15 hodín.
Oba programy trvajú najmenej 12 a najviac 18 mesiacov a majú kombinovanú organizačnú formu (prezenčná a dištančná), pričom prezenčná forma tvorí minimálne 70 % celkového rozsahu. Maximálna povolená neúčasť je 10 % z celkového počtu hodín. Absolvovanie špecializačnej skúšky pozostáva z písomného a ústneho overenia vedomostí. Úspešní absolventi získajú osvedčenie o špecializácii.
Prihlasovanie na vzdelávanie
Prihlasovanie na tieto programy prebieha prostredníctvom elektronických formulárov.
- V prípade Sociálnej kurately sú formuláre zasielané vedúcim oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
- V prípade Sociálnej posudkovej činnosti sú formuláre zasielané vedúcim oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, mestám, obciam a vyšším územným celkom.
Realizácia vzdelávania
Vzdelávanie v akreditovaných špecializačných vzdelávacích programoch realizuje Inštitút pre výskum práce a rodiny. Primárne sa realizuje vo Vzdelávacom stredisku MPSVR SR v Tatranskej Štrbe. Účastníkom je poskytované a hradené vzdelávanie, ubytovanie, miestna daň za ubytovanie a stravovanie. Cestovné náklady hradí vysielajúca organizácia.

Inkluzívne vzdelávanie
Inkluzívne vzdelávanie je kľúčové pre zabezpečenie rovnocenného prístupu ku vzdelaniu pre všetky deti, vrátane tých so zdravotným znevýhodnením. Cieľom je zabezpečiť každému žiakovi maximálne dosiahnutie jeho vzdelávacieho a rozvojového potenciálu s ohľadom na jeho celkový rozvoj - fyzickú, mentálnu, duševnú a spirituálnu dimenziu. Základným predpokladom úspešnej inklúzie je princíp maximálneho osohu pre všetkých žiakov. Inklúzia nesmie znamenať zvýšenú potrebnú starostlivosť o skupinu žiakov na úkor druhých žiakov.
V bežných materských, základných a stredných školách sa deti so zdravotným znevýhodnením vzdelávajú spolu s ostatnými deťmi a žiakmi. Škola má možnosť zriadiť špeciálne triedy, spravidla pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje s úpravami.
Podporné opatrenia pre inklúziu
Pre úspešné zavedenie inkluzívneho vzdelávania je potrebné zaviesť fungujúci systém s potrebnou metodikou a podporou pre manažmenty škôl, odborných zamestnancov aj učiteľov. Systém podporných opatrení pre deti a žiakov nesmie zostať iba na papieri, ale musí byť reálne implementovaný. Dôležitú úlohu tu zohrávajú podporné inkluzívne tímy, ktoré by mali byť stálou súčasťou škôl a nezávisieť na krátkodobých projektoch. Tieto tímy zahŕňajú:
- Špeciálni pedagógovia
- Školskí psychológovia
- Sociálni pedagógovia
- Sociálni pracovníci
- Liečební pedagógovia
- Logopédi
- Asistenti učiteľa
- Pomocní vychovávatelia
- Zdravotnícki pracovníci
Funkčné zariadenia poradenstva a prevencie sú tiež neoddeliteľnou súčasťou tohto systému. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec.

Dostupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením
Je potrebné zvýšiť dostupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením. Katalóg nárokovateľných podporných opatrení. Proces prideľovania prostriedkov na podporné opatrenia pre žiakov s individuálnymi potrebami by mal byť transparentnejší. Je potrebné stanoviť a zverejniť jasné kritériá, na základe ktorých budú podporné opatrenia nárokovateľne prideľované, aby prostriedky išli cielene tým deťom, ktoré ich najviac potrebujú.
Na Slovensku podľa geografickej polohy iba 60 % okresov má aspoň jednu špeciálnu materskú škôlku. Tá však má svoje obmedzené kapacity. Je však veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roku života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu.
Tabuľka 1: Podiel detí so zdravotným znevýhodnením v MŠ a ZŠ (Šk. rok 2018/2019)
| Typ školy | Podiel detí so ZP |
|---|---|
| Materské školy | 1,35 % |
| Základné školy | 11,07 % |
Kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov. Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty. Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu.
Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má totiž nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov. Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie upozorňuje, že dieťa po absolvovaní materskej školy nedisponuje rozvinutými kompetenciami v daných oblastiach, ale dosiahnutie základných cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí tohto programu vytvára predpoklady na ich plné rozvinutie v budúcnosti.
Raná starostlivosť a materské školy
Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve vo väčšine krajín zahŕňa starostlivosť o deti od narodenia až po nástup do školského vzdelávania. Vo verejnom diskurze rezonuje téma tzv. detských jaslí, ktorá reflektuje rastúci záujem rodičov o inštitucionálnu starostlivosť. Kapacity materských škôl v niektorých mestách a obciach ledva stačia na pokrytie potrieb starších detí a verejných detských jaslí je málo. Raná starostlivosť je definovaná ako sociálna služba. O vnímaní otázky ranej starostlivosti o deti do 3 rokov ako okrajovej témy možno usudzovať aj na základe obmedzenej dostupnosti programov pre tie najzraniteľnejšie skupiny detí - deti so zdravotným či sociálnym znevýhodnením. Tieto služby sú však v dôsledku nízkej finančnej, regionálnej, ako i informačnej dostupnosti pre mnohé rodiny neprístupné.
Európska rada vyzvala členské štáty EÚ na to, aby začlenili minimálne tretinu detí do 3 rokov do programov ranej starostlivosti. Mnohé krajiny tento cieľ v súlade so stratégiou zvyšovania pôrodnosti naplnili.
Zvážiť škôlku môžete približne od troch rokov (nastúpiť možno aj skôr v prípade, že súhlasí riaditeľ) a môžete požiadať o zaradenie do bežnej škôlky alebo špeciálnej materskej škôlky - súčasťou môže byť dohoda zaradenia do týchto zariadení aj na skrátený čas (napr. len na pol dňa).
Výzvy v materských školách
Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením. Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú:
- nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach,
- nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov,
- fyzické bariéry v budove školy,
- nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením,
- nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi.
Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné. Viac ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením zostáva v súčasnosti za bránami materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Z nich dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl. Väčšinou za to môže nedostupnosť alebo obsadenosť škôlok.

Ľudské právo č. 26 Právo na vzdelanie
Výhody a nevýhody špeciálnych materských škôl
Hlavnou výhodou špeciálnej škôlky je množstvo asistentov v prepočítanom množstve na dieťa (častokrát v pomere 1:2 - jeden učiteľ na dve deti). Druhou výhodou je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne. Nevýhodou, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou, je brzdiaci kolektív. Až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ). Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia (napr. pre zrakovo postihnutých).
Metódy výučby v materských školách
Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách preferujú vo svojej edukačnej praxi bádateľské metódy a experimenty realizované žiakmi menej ako v bežnej materskej škole. Z odpovedí učiteliek o preferovaných metódach a formách výučby je možné usudzovať, že v špeciálnych materských školách sú zrejme v porovnaní s bežnými materskými školami menej často preferované tie metódy, ktoré predpokladajú aktívne zapojenie sa detí do poznávania cez manipuláciu s predmetmi alebo javmi. Dôvodom je nedostatok učiteliek a asistentov. Súčasne je však pomerne prekvapujúci podiel učiteliek, ktoré medzi často využívané metódy a formy v špeciálnej materskej škole zaradili výklad. Výklad ako monologická metóda je pre žiakov najmenej aktivizujúcou. Predpokladá sa pritom rozvinuté sluchové vnímanie, aktívne počúvanie, schopnosť abstrahovať z hovoreného slova.
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Toto zistenie potvrdzujú aj analyzované správy Štátnej školskej inšpekcie, v ktorých sa opakovane objavuje pozitívne hodnotenie prístupu učiteliek špeciálnych materských škôl najmä v súvislosti s diferenciáciou práce podľa potrieb detí. Individuálne vyučovanie v špeciálnej materskej škole je posudzované dvomi spôsobmi. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť.
Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.
Základné školy a vzdelávanie žiakov so ŠVVP
Rodič alebo jeho zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v ZŠ (zápis sa koná každoročne od 1. apríla do 30. apríla), zápis je potrebný vykonať v mieste trvalého bydliska v spádovej oblasti. Najneskôr môže dieťa do školy nastúpiť 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo 8 rokov.
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami možno začleniť do bežnej základnej školy.
Príprava pedagógov a debarierizácia škôl
Učitelia v bežných školách pracujú takmer v každej triede s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Preto je dôležité, aby boli pedagógovia adekvátne pripravení na špecifiká práce so žiakmi so zdravotným znevýhodnením. V bežných školách by mali učiť aj špeciálni pedagógovia. Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla.
Deti so zdravotným znevýhodnením si neraz musia školu vyberať nie podľa svojich daností a schopností, ale podľa toho, či sa do nej fyzicky dostanú. Na Slovensku je len malý počet škôl s bezbariérovým vstupom a mnohé školy majú bariéry aj vo vnútornom prostredí. Je potrebné systematicky odstraňovať tieto bariéry. Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl z prieskumu analýzy To dá rozum.

Prekonávanie bariér pre osoby so zdravotným postihnutím
Pre osoby so zdravotným postihnutím je dôležité postupne odstraňovať prekážky, ktoré im bránia v začlenení sa do spoločnosti. Medzi tieto prekážky patria:
- Fyzické bariéry: Nedostatočná bezbariérovosť verejných budov, priestorov a služieb.
- Komunikačné bariéry: Nedostatočná dostupnosť informácií v prístupných formátoch.
- Sociálne bariéry: Stigmatizácia a diskriminácia.
- Ekonomické bariéry: Vyššie výdavky a nižšie príjmy.
Opatrenia na prekonávanie bariér
- Reforma posudkovej činnosti: Zjednotenie a zjednodušenie posudkovej činnosti, zvýšenie férovosti a zohľadňovanie bio-psycho-sociálneho modelu.
- Rozšírenie siete požičovní kompenzačných pomôcok: Uľahčenie života osobám so zdravotným znevýhodnením a ich rodinám.
- Zlepšenie ekonomickej situácie rodičov: Primerané sociálne zabezpečenie pre rodičov zabezpečujúcich starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti.
- Zvýšenie prístupnosti verejných budov: Zavedenie systému certifikovaných odborníkov a odborníčok na komplexnú prístupnosť a ukotvenie princípov univerzálneho dizajnu v stavebnom zákone.
- Podpora bezbariérovosti súkromných prevádzok: Zavedenie nových štandardov bezbariérovosti a dotačný mechanizmus pre majiteľov prevádzok.
- Zmena Antidiskriminačného zákona: Za diskrimináciu z dôvodu zdravotného znevýhodnenia považovať aj odmietnutie primeraných úprav.
- Posilnenie bezbariérovej verejnej dopravy: Zabezpečenie možnosti samostatného pohybu pre zdravotne znevýhodnených ľudí.
Podpora rodín a opatrovateľov
Je dôležité si vážiť prínos rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o zdravotne postihnutých blízkych. Je potrebné im poskytnúť pomoc a zabezpečiť, aby deti nekončili v zariadeniach kvôli nedostatočným terénnym a ambulantným službám.
Opatrenia na podporu rodín a opatrovateľov
- Zvýšenie príspevku na opatrovanie: Zrušenie praxe posudzovania príjmu opatrovaného a zvýšenie koeficientu pri posudzovaní príjmu opatrovateľa.
- Zabezpečenie dostupnejších flexibilných sociálnych služieb: Vrátane včasnej intervencie či odľahčovacej služby.
- Predĺženie obdobia poberania časti príspevku na opatrovanie: Aj po ukončení opatrovania na preklenutie obdobia, kým sa neformálny opatrovateľ nezamestná.
- Zavedenie nemocenského poistenia pre opatrovateľa: Tak, ako v prípade poistencov štátu.
- Radikálne navýšenie platov opatrovateliek: A ostatných zamestnancov v zariadeniach, ako aj terénnych opatrovateliek.
- Dotácie na rekonštrukcie nehnuteľností: Pre dlhodobo zdravotne znevýhodnených a sociálne slabších (dôchodcov) na dosiahnutie významného zníženia energetickej náročnosti.
Budúcnosť vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím
Vzdelávanie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku má potenciál na ďalší rozvoj a zlepšovanie. V prípade potreby sa obráťte na regionálne úrady školskej správy, ktoré sídlia v krajských mestách. Ak sa v praxi stretnete s problémami pri uplatňovaní tohto práva ozvite sa nám na našu linku podpory INKLULINKA.
Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a inovácii SR organizuje školenie s názvom „Digitálni seniori“, ktoré pomáha starším (65+) a znevýhodneným skupinám obyvateľov používať tablety a mobilné telefóny s operačným systémom Android. Tieto cviky sú vhodné špeciálne pre vekovú kategóriu 55+, pretože po 45-tom roku života dochádza k oslabovaniu kognitívnych funkcií. Preto je dôležité vytvoriť si včas dostatočnú kognitívnu rezervu a vyvarovať sa zabúdaniu, či rizikám neurodegeneratívnych ochorení. Je dobré si s pribúdajúcimi rokmi uvedomiť, že zabúdanie nie je prirodzenou súčasťou starnutia. Prostredníctvom komunikácie a hraním sa na PC je možné podporiť ich pamäťové funkcie a tak oddialiť rýchly rozvoj ochorení. V kolektíve budú trénovať nielen základné, ale aj inštrumentálne aktivity denného života a tak rozvíjať jemnú motoriku.

tags: #vzdelavani #pre #tzp