Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj, ktorý zamestnávatelia využívajú na zlepšenie sociálnej situácie svojich zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dobrovoľné príspevky do sociálneho fondu, ich výpočet, účtovanie a daňové aspekty.
Sociálny fond je povinný interný fond zamestnávateľa, z ktorého je možné financovať vybrané benefity pre zamestnancov a ich rodiny. V praxi najčastejšie ide o príspevky na stravovanie nad rámec Zákonníka práce, dopravu do práce, rekreácie, kultúru a šport, sociálnu výpomoc či doplnkové dôchodkové sporenie.
Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba).
Štatút zamestnanca nemajú napr. konatelia, ak s nimi nie je uzavretá pracovná zmluva.
Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu:
- Príklad 1: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
- Príklad 2: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s odmenou konateľa.
- Príklad 3: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
- Príklad 4: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
- Príklad 5: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Druhy prídelov do sociálneho fondu
Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde. Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. obce), platia pri tvorbe sociálneho fondu určité obmedzenia.
1. Povinný prídel
Základom je povinný prídel vo výške najmenej 0,6 percenta zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu. Kolektívna zmluva alebo interný predpis môže určiť vyšší prídel, obvykle až do úrovne jedného percenta. Povinným prídelom na tvorbu sociálneho fondu je prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.).
Ak zamestnávateľ (podnikateľ) dosiahol zisk za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň splnil daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť sociálny fond povinným prídelom až do výšky 1 % z hrubých miezd. Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
Príklad:
Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %. Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv. nepravidelný hospodársky rok).
2. Ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie)
Zamestnávateľ si môže dohodnúť aj tzv. ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie nad povinné minimum). Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.
Povinný ďalší prídel:
Ak je zamestnávateľovi povinnosť tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu, vyplýva mu táto povinnosť z kolektívnej zmluvy, príp. z vnútorného predpisu (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán).
Nepovinný ďalší prídel:
Ak zamestnávateľ nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, môže sa rozhodnúť, že bude tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu v sume potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.
V obidvoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu.
Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu.
Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.
Príklady výpočtu ďalšieho prídelu:
- Príklad 1: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.
- Príklad 2: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Samotná existencia kolektívnej zmluvy, ktorou je zamestnávateľ viazaný, nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku. Zamestnávateľ ho musí tvoriť v sume potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov v rámci limitov stanovených zákonom o sociálnom fonde.
- Príklad 3: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Keďže sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Ďalším povinným prídelom sociálny fond netvorí zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť nevyplýva z kolektívnej zmluvy (príp. kolektívnu zmluvu uzavretú vôbec nemá), resp. vnútorného predpisu.
3. Iné zdroje
Sociálny fond dopĺňajú aj iné zdroje, napríklad dary či dotácie. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení a prídely do rezervného fondu). Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
Daňové hľadisko tvorby sociálneho fondu
U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Naopak, prídel zo zisku, resp. ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, resp. prídel z ďalších zdrojov (napr. dary) nie je daňovým výdavkom (nákladom).
Frekvencia tvorby a účtovanie sociálneho fondu
V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnanom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Ide napr. o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % z určeného základu. Obdobne to platí aj pre ďalší prídel, ktorým sa tvorí sociálny fond na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.
Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Termíny tvorby a prevodu prostriedkov sociálneho fondu
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Príklad:
Zamestnávateľ prostriedky sociálneho fondu sústreďuje na bežnom bankovom účte, ktorý zároveň používa aj na podnikateľské účely v rámci bežnej prevádzky.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ vedený samostatný bankový účet na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a využije možnosť tvoriť sociálny fond za mesiac december z predpokladanej výšky miezd alebo platov, je povinný previesť finančné prostriedky na účet sociálneho fondu do 31. decembra.
Príklady termínov prevodu:
- Príklad 1: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na 8. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v 8. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Finančné prostriedky sociálneho fondu je povinný odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v 13. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.
- Príklad 2: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť a zároveň tieto finančné prostriedky odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Použitie sociálneho fondu
Zákon vymenúva účely, na ktoré môže zamestnávateľ poskytovať príspevky. V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Medzi tieto účely patrí:
- Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah stanovený zákonníkom práce (poskytovanie stravy aj počas dovolenky).
- Príspevok na dopravu do práce a späť.
- Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadelné predstavenia, koncerty, športové zápasy).
- Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže, wellness pobyty).
- Zdravotná starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri úmrtí rodinného príslušníka, pri živelnej pohrome).
- Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (okrem povinného príspevku podľa osobitného zákona).
- Ďalšie príspevky na realizáciu podnikovej sociálnej politiky, v tomto prípade môže ísť o rôzne príspevky a dary k pracovným a životným jubileám, príspevky pri narodení dieťaťa a pod.
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca (v tomto prípade manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu) a taktiež bývalému zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku.
Ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve nedohodol konkrétny „ďalší prídel“, zákon prikazuje z prostriedkov ďalšieho prídelu (v rozsahu, v akom ho zamestnávateľ tvorí) poskytnúť príspevok na dopravu verejnou dopravou zamestnancovi s nízkym príjmom. Za nízkopríjmového sa považuje ten, koho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Cieľom je podporiť dochádzanie do práce práve u zraniteľnejších skupín.
Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
Adresátom príspevku zo sociálneho fondu je zamestnanec, resp. rodinný príslušník zamestnanca a poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku, nie nepomenovaná skupina zamestnancov.
Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov.
Ak zamestnávateľ poskytne plnenie zo sociálneho fondu, ktoré nie je podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov, resp. podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, uvedené ustanovenia nie sú týmto dotknuté. Ak však zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, potom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov a tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu sa zdaní obdobne ako ostatný príjem zo závislej činnosti, t. j. preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň vo výške 19 % z úhrnu zdaniteľných príjmov (peňažných aj nepeňažných príjmov) zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
Oslobodenie od dane pri sociálnej výpomoci
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.
Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia).
Príklad 1: Sociálna výpomoc pri dlhodobej PN
Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Teraz vo výplate za mesiac február jej vypláca zamestnávateľ príspevok zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená.
Príklad 2: Sociálna výpomoc pri úmrtí blízkej osoby
Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15.12.2024. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V uvedenom prípade ide o blízku osobu.
Ak sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025, je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom.
Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp. si túto sumu zahrnie zamestnanec pri podaní daňového priznania.
Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.
Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).
Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l).
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
Príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca sa na daňové účely považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov] platený zamestnancom. Tieto príspevky zamestnanca podliehajú sociálnemu a zdravotnému poisteniu.
Osobitne sa posudzuje situácia, ak zamestnávateľ platí za zamestnanca príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zo mzdových prostriedkov.
Príklad:
Zamestnanec v súlade s účastníckou zmluvou uzatvorenou s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou platí príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v kalendárnom roku 2012 v mesačnej výške 10 € z vlastných prostriedkov, 5 € tomuto zamestnancovi poskytuje zamestnávateľ zo mzdových prostriedkov (nákladov) a 2 € z prostriedkov sociálneho fondu. Príspevky vo výške 7 € (5+2) sú príjmom zdaňovaným ako príjem zo závislej činnosti, zamestnávateľ ich zahrnie do mesačného úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca. Oslobodenie od dane sa týka poistného a príspevkov, na úhradu ktorých je zamestnávateľ povinný z príslušných zákonov, ktoré je povinný platiť za zamestnanca [§ 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov].
Iné dobrovoľné príspevky a ich zdaňovanie
Ak zamestnávateľ uhrádza alebo prispieva na iné poistenie, dobrovoľné či nepovinné, z prostriedkov sociálneho fondu, toto poistenie predstavuje zamestnaneckú výhodu (benefit) poskytovanú zamestnancovi v súvislosti s výkonom tejto činnosti, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov].
Príklad:
Zamestnávateľ uzatvoril s komerčnou poisťovňou zmluvu o kapitálovom životnom poistení, v ktorej je poistený vybraný zamestnanec spoločnosti - riaditeľ obchodného úseku. Zamestnávateľovi plynie povinnosť platiť za tohto zamestnanca mesačné poistné, ktoré je uhrádzané zo sociálneho fondu. Uzatvorením zmluvy o kapitálovom životnom poistení konkrétneho zamestnanca a následným platením poistného zamestnávateľom, s ktorým zamestnanec súhlasil a zároveň znáša určité riziká, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plnenie (mesačné poistné) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktoré sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca.
Stravovanie zo sociálneho fondu
V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov je hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov od dane oslobodená. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov formou príspevku na každé jedlo zo svojich nákladov najmenej sumou určenou príslušným právnym predpisom, napr. v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, resp. prispieva v súlade so zákonom o sociálnom fonde.
Zamestnávateľ okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, prispieva zamestnancom aj zo sociálneho fondu. Tento príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme (hodnota stravy) je od dane oslobodený. Oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje na nepeňažnú formu poskytovania stravy zamestnávateľom priamo v mieste pracoviska alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov. Z hľadiska zamestnanca nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná.
Príspevok na stravovanie v peňažnej forme, aj ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť s ostatnými zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti preddavkovou daňou.
Príklad:
Zamestnávateľ zamestnancom zabezpečuje stravu vo všetkých zmenách vo vlastnom zariadení, ale aj formou poskytnutia stravovacích poukážok. Časť príspevku na stravovanie hradí zamestnávateľ z nákladov, ďalšiu časť zo sociálneho fondu a zvyšok zo zisku po zdanení. U zamestnanca ide o poskytnutie hodnoty stravy - nepeňažného plnenia, ktoré je v plnej výške u tohto zamestnanca oslobodené od dane z príjmov.
Rekreácie a iné benefity
Na účely oslobodenia od dane nemožno uznať zamestnávateľom zakúpené rekreačné poukazy, víkendové a relaxačné pobyty z prostriedkov sociálneho fondu. Takéto plnenie poskytnuté zamestnávateľom sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Príklad:
Pri príležitosti významného životného jubilea 50 rokov veku zamestnávateľ poskytol zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu pobytový zájazd vo Vysokých Tatrách. V danom prípade ide o benefit poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane, u zamestnanca zdaniteľným príjmom. Hodnotu daru možno považovať aj za príjem spočívajúci v inej forme plnenia zamestnancovi od platiteľa príjmu (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov), ktorý sa v mesiaci poskytnutia pripočíta k ostatným príjmom zamestnanca. Nie je pritom rozhodujúce, z akého zdroja zamestnávateľa bol dar poskytnutý.
Použitie zariadení zamestnávateľa
Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi je oslobodené od dane z príjmov. Aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom bude u zamestnanca, resp. jeho rodinného príslušníka, oslobodené od dane.
Na účely oslobodenia príjmu od dane možno akceptovať napr. prenajatie rekreačného zariadenia alebo jeho časti, tenisových kurtov, telocvične alebo lyžiarskeho vleku hradené aj z prostriedkov sociálneho fondu.
Príklad:
Zamestnávateľ uzatvoril písomnú dohodu s vysokou školou o prenájme telocvične. Svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom umožnil zdarma využívať toto športové zariadenie. Mesačné nájomné za telocvičňu hradí zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu. U zamestnancov ide o príjem spočívajúci v možnosti bezplatne používať zamestnávateľom prenajaté zriadenie, t. j. o príjem oslobodený od dane z príjmov [§ 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov].
Ak zamestnávateľ poskytne zo zdrojov sociálneho fondu bývalým zamestnancom, dôchodcom, zdaniteľný nepeňažný príjem, napr. vianočné darčeky alebo posedenie s občerstvením, kvety, bonboniéry, nákupné poukážky alebo rekreačný poukaz a nezrazí, resp. nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z týchto nepeňažných príjmov, použije § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ čaká na najbližší zdaniteľný peňažný príjem takéhoto zamestnanca (dôchodcu) a až potom preddavok na daň z príjmu zamestnancovi zrazí a odvedie. Ak takýto peňažný príjem nebude zamestnanec mať, daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, resp. podaní daňového priznania.
Príklad:
Zamestnávateľ v mesiaci január 2011 uskutočnil pre bývalých zamestnancov, dôchodcov, posedenie, poskytol im obed v hodnote 5 € a poukážku na nákup tovaru v hodnote 20 €. Nepeňažný príjem v úhrnnej sume 25 € poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu v súlade s § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov je zdaniteľný príjem. Zamestnávateľ z tohto plnenia nevybral preddavok na daň. Títo bývalí zamestnanci nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2011, povinnosť daňového vysporiadania prešla na zamestnancov, t. j. na povinnosť podať daňové priznanie. Zamestnanci daňové priznanie za rok 2011 nepodali, ich príjmy nepresiahli za rok 2011 sumu vo výške 1 779,65 €, neboli povinní ich podať, nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom v týchto prípadoch je daňovo vysporiadané.
tags: #dobrovolny #prispevok #do #socialneho #fondu