Komplexný sprievodca starostlivosťou o deti a rolou rodiča po rozvode

Starostlivosť o deti a rola rodiča sú základnými piliermi rodinného života. V Slovenskej republike sa tieto aspekty riadia Zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine a Zákonom č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Obidve právne normy nadväzujú na medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorý zdôrazňuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

Rodičovské práva a povinnosti

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Obaja rodičia sú povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Ak súd rozhoduje o rozvode manželstva, v prvom rade určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Následne určí povinnému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzajúc z pomeru schopností a možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Rozvod a úprava rodičovských práv a povinností

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Najlepší záujem dieťaťa

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom, viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.

Formy osobnej starostlivosti o dieťa

Slovenský právny poriadok rozoznáva niekoľko foriem osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov:

• Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jedného rodiča, zatiaľ čo druhý rodič prispieva na jeho výživu a má právo na styk s dieťaťom.
• Striedavá osobná starostlivosť: Od 1. júla 2010 je v slovenskom právnom poriadku inštitút striedavej starostlivosti. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
• Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Od 1. januára 2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa.

Charakteristika striedavej osobnej starostlivosti

Striedavá osobná starostlivosť znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. V prípade striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného, ak sú majetkové pomery rodičov obdobné.

Striedavá starostlivosť je považovaná za dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy. Deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča. Nie je problém, ak dieťa nebude mať jeden domov. Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom.

Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Pracovné možnosti ako aj rozdelenie času vôbec je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti čo v praxi znamená spravidla to, že v čase kedy má rodič deti menej pracuje a v čase kedy deti nemá viac. Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napr. zdravie, školské výsledky, záujmové aktivity.

Praktické aspekty striedavej starostlivosti

Pri striedavej starostlivosti je dôležité mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. To znamená, prispôsobiť domácnosť, zariadiť detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybaviť oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Ak sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa túto realizovať písomne, napr. prostredníctvom e-mailu.

Financovanie potrieb dieťaťa

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takého výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.

Rozhodovanie rodičov o dieťati

Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon o rodine príkladom uvádza v § 35, ktoré veci sú podstatnými ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.

Výživné

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Náhradná rodinná starostlivosť

Ak rodičia nezabezpečujú starostlivosť o dieťa z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do náhradnej starostlivosti, existujú rôzne formy:

1. Náhradná osobná starostlivosť: Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, s uprednostnením predovšetkým príbuzného dieťaťa. Rodičia dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo dieťa zverené.
2. Pestúnska starostlivosť: Je starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov a záujem dieťaťa si vyžaduje zverenie do pestúnskej starostlivosti. Zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti nezanikajú rodičom rodičovské práva a povinnosti.
3. Osvojenie (adopcia): Osvojenie v cudzej krajine je možné považovať za náhradný spôsob starostlivosti o dieťa, ak dieťa nemôže byť dané do výchovy v zariadení starostlivosti o deti alebo v rodine osvojiteľa, lebo nie je možné starať sa o neho iným, vhodným spôsobom v krajine pôvodu.
4. Ústavná starostlivosť: Je krajným výchovným opatrením, ako zabezpečiť ochranu dieťaťa pred dôsledkami dysfunkčnej rodiny. Nariaďuje sa iba v zákonom stanovených prípadoch, ak výchova dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a nie je možné dieťa zveriť do inej vhodnejšej formy náhradnej starostlivosti.

Judikatúra a súdna prax

Problematika striedavej starostlivosti nie je úplne podporená judikátmi slovenských súdov, preto je potrebné čerpať z českej právnej úpravy. Striedavá starostlivosť je teda možná, ak sú obaja rodičia na to spôsobilí a zároveň majú záujem. Vyplýva to z práva dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi v zmysle čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Súdy často prihliadajú na názor dieťaťa. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa.

Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

tags: #popis #rodica #starostlivost #o #deti