Na Slovensku aj v Európskej únii sa v posledných rokoch prijímajú dôležité legislatívne zmeny a opatrenia týkajúce sa ochrany a chovu zvierat. Tieto regulácie sa zameriavajú na prevenciu šírenia chorôb, humánne zaobchádzanie so zvieratami a ochranu biodiverzity.
Zákaz prevozu a podujatí v súvislosti s nákazami
V reakcii na oficiálne potvrdenie nákazy na troch slovenských farmách sa prijali viaceré reštrikčné opatrenia. Od piatka minulého týždňa (21. marca) je na celom území Slovenska zakázaný takmer všetok prevoz hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri. Výnimkou je len presun v rámci toho istého chovu.
Zákaz platí aj pre cezhraničný presun. Povolený je len tranzit bez vykládky a nakládky na území Slovenska. Pre okresy Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz tranzitu.
Zakázaná je aj organizácia všetkých hromadných podujatí, trhov, výstav a zvodov hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných a iných párnokopytníkov. Zákaz platí aj pre cirkusy a zatvorené musia byť aj zoologické záhrady. Taktiež platí zákaz vstupu nepovolaných osôb do všetkých chovov spomenutých zvierat a zveri. V reštrikčnom pásme okresov Komárno a Dunajská Streda platí aj zákaz vstupu do lesov pre riziko pasívneho prenosu na divú zver. Tieto zákazy platia až do odvolania.
Nedostatočná prevencia?
Portál Poľnoinfo rekonštruoval celú situáciu a upozornil na možné nedostatky v prevencii. Vyjadrenia kompetentných po potvrdení nákazy v Maďarsku údajne nekorešpondovali s reálnymi opatreniami na južných hraniciach. Minister Richard Takáč ešte 14. marca informoval, že sa vykonávajú všetky potrebné opatrenia na zabránenie prenosu vírusu z Maďarska na Slovensko. Súčasťou opatrení Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) boli aj hraničné kontroly, ktoré sa diali od 7. marca.
Podľa prvej súhrnnej správy ŠVPS bolo k 10. marcu skontrolovaných na troch hraničných priechodoch s Maďarskom (Rusovce, Medveďov, Komárno) dohromady 183 vozidiel „bez zistenia nedostatkov alebo neprimeraného rizika z pohľadu šírenia slintačky a krívačky“. To však v priemere znamená 15 vozidiel na jednom priechode za deň. Následne, 11. marca, sa kontroly zintenzívnili, a správa ŠVPS z 12. marca hovorí o 385 skontrolovaných vozidlách.
Problémom však bola efektivita kontrol. Napríklad, dva maďarské kamióny zachytili na hraniciach so Slovenskom české úrady 15. marca. Podľa dokumentácie boli vyčistené a dezinfikované, fyzická kontrola však ukázala, že boli značne znečistené. Preto ich česká veterinárna správa vrátila späť na Slovensko. Kde sa ďalej pohybovali, nie je nateraz známe. Ešte dva dni predtým - 13. marca - Česi otočili maďarského dopravcu, ktorý viezol mäsové výrobky, z ktorých časť podľa dokumentácie pochádzala aj z rizikovej oblasti v Maďarsku. Tieto ilustračné príklady naznačujú, že prísnosť kontrol na slovensko-maďarskej hranici mohla byť nedostatočná.
Portál Poľnoinfo tiež poukázal na nedostatočnú informovanosť chovateľov zo strany štátnych orgánov. Chovatelia si v tom čase, napriek prísľubom štátu o expresnom informovaní, zháňali informácie medzi sebou navzájom a robili si vlastné trasovanie. Kompetentní čakali na výsledky druhého testu vzoriek, keďže prvý vyšiel negatívne, čo viedlo k oneskoreniu prijímania reštrikčných opatrení.
Slovami odborníka: Stukovatená pečeň prináša kopec ďalších chorôb, pestrec mariánsky vám NEPOMÔŽE!
Čo je slintačka a krívačka
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá akútna horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Všetky druhy zveri, ako aj antilopy, slony a žirafy sú vnímavé na slintačku a krívačku. Ohrozené sú teda nielen chovy hospodárskych zvierat, ale napríklad aj zoologické záhrady, ktoré sa môžu stať miestom ďalšieho prenosu ochorenia.
Inkubačná lehota pri prirodzenej infekcii je obyčajne 2 - 7 dní, výnimočne až 11 dní. Je charakterizovaná horúčkou (41 °C) a tvorbou charakteristických lézií - pľuzgierov (vezikúl, áft) obsahujúcich slamovo žltú farebnú tekutinu (lymfu). Pôvodcom je Aphtovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný.
Hoci pri dospelých jedincoch je len zriedka fatálne (úhyn do piatich percent), ochorenie prenášajú. Častejšie, na úrovni 50 až 100 percent, býva vysoká úmrtnosť pri mladých zvieratách v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
Spôsoby prenosu
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Mimoriadne nebezpečné je to, že nakazené zviera vírus vylučuje ešte v inkubačnej lehote, šíri sa teda bez zjavných známok ochorenia.
Okrem priameho kontaktu nakazeného zvieraťa so zdravým sa vírus prenáša aj cez tzv. živé a neživé vektory. Medzi neživé patria krmivo, podstielka, hnoj, močovka, dopravné prostriedky, prach. Medzi živé radíme všetky druhy zvierat, obzvlášť tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov - domáce, voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov a hmyzu. Mimoriadne riziko prenosu znamenajú mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat (mlieko, krv, kosti, vnútorné orgány, koža, paznechty, rohy, výrobky, odpad). Netreba zabúdať ani na veľký význam pasívneho prenosu cez človeka - kontaktom s nakazeným zvieraťom, napríklad pri nasadzovaní dojacieho stroja a iných činnostiach, na oblečení, vo vlasoch a pod.
Pre človeka však choroba vo všeobecnosti nebezpečná nie je. Vírus by aj v prípade, že by sa preniesol cez mlieko do výroby mliečnych produktov, mal byť počas pasterizácie eliminovaný. Rovnako to platí pre dostatočnú tepelnú úpravu mäsa. Na človeka sa prenáša len veľmi zriedkavo.
Rana pre mliekarenský sektor
Tri farmy, ktoré nákaza už zasiahla a ktoré prišli a prídu o celý svoj chov, produkovali dohromady asi 20 miliónov kilogramov mlieka ročne. To je v prepočte na priemernú spotrebu množstvo mliečnych výrobkov pre asi 100-tisíc ľudí. Ak by sa nákazu nepodarilo zastaviť, pre slovenský sektor výroby mlieka a hovädzieho mäsa by išlo o ťažkú ranu, z ktorej by sa v tvrdej medzinárodnej konkurencii len ťažko spamätával.
Vláda má v úmysle odškodniť zasiahnutých chovateľov, a to nielen v dotknutých veľkochovoch, ale aj tých, ktorí museli odovzdať na porážku v rizikovom pásme svoje doma chované hospodárske zvieratá. Toto odškodnenie umožňuje legislatíva o nebezpečných chorobách a je naň možné využiť aj prostriedky Európskej únie.
Slovami odborníka: Stukovatená pečeň prináša kopec ďalších chorôb, pestrec mariánsky vám NEPOMÔŽE!
Obnova a náhrada
Obnova chovu je náročnejší proces. Po likvidácii nakazeného chovu je prvým krokom mechanické čistenie, likvidácia krmiva, slamy, hnoja a čistenie všetkých nástrojov. Následne sa priestor dezinfikuje a opakovane testuje. Potom sa na farmu privezie niekoľko kusov tzv. testovacích zvierat. Ak sa vírus podarilo eliminovať a tieto kusy neochorejú, môže sa začať s obnovou reálneho produkčného chovu. Celý tento proces trvá niekoľko mesiacov a môže sa natiahnuť až na pol roka.
Na Slovensku slintačka a krívačka naposledy vyčíňala v 70. rokoch 20. storočia (marec 1973 v okolí Senca), čo znamená, že s ňou nemá praktickú skúsenosť ani väčšina chovateľov, ani odborná verejnosť. Vtedajší komunistický režim to mal s prijímaním opatrení jednoduchšie vďaka obmedzenej obchodnej výmene a cezhraničnému pohybu osôb.
Zákaz chovu divožijúcich zvierat a nehumánneho zabíjania
V júni sa finalizuje príprava vyhlášky agrorezortu, ktorá ustanovuje podrobnosti o použití zvieraťa na účely verejného vystúpenia alebo výcviku. Zákaz by mal začať platiť od septembra tohto roku. Využívať na verejné vystúpenia sa nebudú môcť mačkovité šelmy, slony, hrochy, mrože, delfíny, žirafy, primáty, medvede a ďalšie zvieratá. Zákaz sa netýka psa domáceho, mačky domácej a fretky domácej, podmienky ich výcviku však vyhláška upravuje. Pri drezúre sa nebude môcť používať napríklad oheň či omamné látky, výcvik nesmie zviera stresovať.
Sloboda zvierat požaduje rozšíriť zoznam zvierat, ktoré nesmú podstupovať výcvik a verejne vystupovať, o všetky divožijúce druhy, a tiež zakázať ich vystavovanie a ukazovanie. Tvrdia, že zvieratá držané v cirkusoch predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Od roku 1995 do roku 2017 zaznamenali v cirkusoch na území Európskej únie 305 incidentov s cirkusovým zvieraťom. Zranených pritom bolo 83 ľudí, usmrtených 11.
Nelegálne zabíjanie zvierat
V roku 2013 boli zverejnené šokujúce zábery zabíjania zvierat na ranči pri Veľkých Levároch, kde bol býk zabíjaný nehumánnym spôsobom. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je takýto spôsob zabíjania zvierat na Slovensku nelegálny. Zviera najprv malo byť omráčené. Daniela Bucsuhazyová zo ŠVPS skonštatovala, že zviera nebolo znehybnené ani omráčené, a bolo vykrvované pri vedomí, čo je protizákonné. Neboli dodržané ani požiadavky na rituálne zabíjanie. Za porušenie zákona hrozia pokuty a sankcie.
Poškodenie majetku zvieraťom je potrebné nahlásiť do 48 hodín príslušnému okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie. V prípade napadnutia človeka je lehota na oznámenie 60 dní. Majiteľ má povinnosť aplikovať preventívne opatrenia na ochranu svojho majetku.
Práva zvierat v Európskej únii
Európska únia stanovuje pre členské štáty isté pravidlá, ktoré sa týkajú práv zvierat. Od roku 1974 sa európske štáty podieľajú na kontrole práv zvierat. Tieto opatrenia sa v začiatkoch týkali hlavne práv hospodárskych zvierat a zvierat určených na konzum. Neskôr sa pravidlá rozšírili na zníženie používania antibiotík, zníženie prenosu chorôb zo zvierat na ľudí a celkové zabezpečenie zdravšieho a kvalitnejšieho života týmto zvieratám.
V Európskej únii nastal od roku 2004 zákaz testovania kozmetických výrobkov ako hotových produktov, ktorý sa neskôr rozšíril aj na jednotlivé zložky. V roku 2018 poslanci Európskeho parlamentu predložili uznesenie o globálnom zákaze testovania kozmetiky na zvieratách od roku 2023. Aj keď v EÚ nastalo sprísnenie opatrení, problematické je ich dodržiavanie v súlade s európskymi nariadeniami ohľadom chemických látok.
Pozitívne zoznamy domácich zvierat
Európsky parlament poveril Európsku komisiu vypracovaním celoeurópskeho zoznamu povolených zvierat na chov. Do dvoch rokov by tak mal vzniknúť pozitívny zoznam tých, ktoré budú podľa Bruselu vhodné na chov. V praxi by to znamenalo, že nikto okrem zoologických záhrad by nemohol chovať, rozmnožovať alebo predávať živočíchy, ktoré by sa na tomto zozname nenachádzali. Obavy chovateľov sú zatiaľ podľa europoslanca Michala Wiezika (PS) predčasné. Pozitívne zoznamy už fungujú v deviatich európskych krajinách (Francúzsko, Taliansko, Litva, Belgicko, Holandsko, Cyprus, Luxembursko, Slovinsko a Malta). Medzi povolené druhy by mali tradične patriť napríklad psy, mačky, fretky, králiky, hlodavce, ryby, nejedovaté obojživelníky, niektoré plazy a niektoré bezstavovce. Podľa organizácie Eurogroup for Animals sa v Európe chová viac ako 200 miliónov domácich zvierat.
Boj proti čiernemu obchodovaniu a kožušinám
Vo februári 2019 prijal Európsky parlament uznesenie proti čiernemu obchodovaniu so zvieratami, ktoré spôsobuje prenos chorôb a znevýhodňuje registrovaných chovateľov. Najaktuálnejšou témou v oblasti práv zvierat v Európe je boj proti kožušinám. Európska iniciatíva občanov „Európa bez kožušín“ získala viac než 1.7 milióna podpisov z 21 členských štátov EÚ, čo viedlo k ukončeniu zberu. Okrem zákazu kožušinových fariem sa zákaz týka aj predaja týchto produktov na európskom trhu.