Doplnkové dôchodkové sporenie predstavuje dobrovoľné sporenie, známe ako III. pilier slovenského dôchodkového systému. Od 1. januára 2005 spravujú finančné prostriedky účastníkov tejto formy dôchodkového sporenia súkromné doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) na základe zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rokoch 1996 - 2004 sa podobný, ale v detailoch odlišný systém na Slovensku nazýval doplnkové dôchodkové poistenie, kde namiesto DDS figurovala doplnková dôchodková poisťovňa (DDP).
Kto môže byť účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia?
Účastníkom môže byť zamestnanec, ktorý uzatvoril zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, alebo iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku. Ďalšími účastníkmi sú aj zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, a zamestnanci, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj.
Každému účastníkovi vzniká doplnkové dôchodkové sporenie odo dňa dohodnutého v účastníckej zmluve. Účastníkovi sa preruší doplnkové dôchodkové sporenie spravidla odo dňa nasledujúceho po skončení vykonávania činnosti zamestnanca alebo odo dňa nasledujúceho po skončení vykonávania prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4.
Podmienky pre poberanie doplnkového starobného dôchodku
Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku, sa tento dôchodok vyplatí, ak doplnkové dôchodkové sporenie trvalo aspoň minimálne obdobie určené dávkovým plánom a zároveň účastník dovŕši potrebný vek určený dávkovým plánom. Minimálne obdobie doplnkového dôchodkového sporenia nesmie byť kratšie ako 10 rokov a potrebný vek nesmie byť nižší ako 55 rokov.
Zmeny v legislatíve a ich dopad
Zmeny od 1. januára výrazne ovplyvnili organizáciu a riadenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ako aj poskytovanie informácií v predkontraktuálnej fáze, počas sporenia a pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku. Významný posun v informáciách, ktoré majú byť poskytované účastníkom, predstavujú najmä zmeny vo výpise z osobného účtu. Ten sa dopĺňa o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky.
Z dôvodu uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod doplnkového dôchodkového fondu alebo jeho časti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.
Vykonávanie starostlivosti podľa slovenského AML zákona
Naša spoločnosť má postavenie povinnej osoby podľa slovenského AML zákona (297/2008 Z. z.). Cieľom tohto zákona je zabezpečenie ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred financovaním terorizmu. Jedným zo základných nástrojov dosahovania tohto cieľa je dôsledné uplatňovanie zásady „poznaj svojho klienta“. Vykonávanie starostlivosti vedie práve k získaniu poznatkov o klientovi. Povinné osoby musia vykonať základnú, zjednodušenú alebo zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, aby na základe zistených informácií o klientoch vyhodnotili, či klienti nevykonávajú tzv. neobvyklé obchodné operácie, ktoré by mohli predstavovať riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo riziko financovania terorizmu.
Základná starostlivosť
Pri základnej starostlivosti podľa AML Zákona sa vykonáva identifikácia klienta, overenie tejto identifikácie, identifikácia konečného užívateľa výhod klienta, zistenie, či klient alebo jeho konečný užívateľ nie je politicky exponovanou osobou alebo osobou, na ktorú sa vzťahujú sankcie.
Zjednodušená starostlivosť
Pri zjednodušenej starostlivosti podľa AML Zákona podstatná väčšina činností, ktoré sa vykonávajú pri základnej starostlivosti, odpadá. Z ustanovenia § 11 ods. 3 AML Zákona presne vyplýva, čo má povinná osoba pri zjednodušenej starostlivosti urobiť: „Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť.“
Zjednodušenú starostlivosť je možné vykonať vo vzťahu ku klientom, ktorí sú subjektmi verejnej správy, ak je pri takýchto klientoch nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Okrem toho, že zjednodušenú starostlivosť je možné vykonať pri konkrétne vymenovaných subjektoch v § 11 ods. 1 AML Zákona a pri konkrétne vymenovaných druhoch obchodov v § 11 ods. 2 AML Zákona, musí byť pri vykonaní zjednodušenej starostlivosti pri konkrétne vymenovaných subjektoch splnené aj všeobecné kritérium, ktorým je nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Toto kritérium bude pri subjektoch verejnej správy splnené v drvivej väčšine prípadov, keďže praktický všeobecný príklad obchodu uskutočňovaného vyšším územným celkom, ministerstvom alebo verejnou vysokou školou, ktorý by mohol byť z pohľadu legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu rizikový, neexistuje.
Identifikácia klienta pri zjednodušenej starostlivosti
Pri vymedzení konkrétnych úkonov, ktoré má povinná osoba pri zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu k subjektom verejnej správy uskutočniť, je potrebné vychádzať práve z vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 3 AML Zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva potreba realizovať dva nevyhnutné úkony.
- Prvý úkon je identifikácia klienta. Identifikácia, podľa § 7 AML Zákona, je zistenie základných identifikačných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti) a právnickej osoby (názov, sídlo, identifikačné číslo, údaje o registrácii) a pri právnickej osobe tiež zistenie základných identifikačných údajov osoby oprávnenej za právnickú osobu konať.
- Druhý úkon pri zjednodušenej starostlivosti je overenie, či neexistuje podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu. Pri klientoch, ktorí sú subjektmi verejnej správy, stačí klientov identifikovať, teda zistiť ich identifikačné údaje. Spôsob, akým to urobíte, je na vás, no vyplnenie dotazníka zamestnancami subjektu verejnej správy je v poriadku. Je dôležité overiť, či nie je podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu, pričom to závisí od konkrétnych okolností prípadu. Dôležitá je obvyklosť - ak sa vám zdá, že obchod, ktorý subjekt verejnej správy uskutočňuje, vybočuje z bežného rámca, je potrebné sa tým zaoberať.
To, že pri zjednodušenej starostlivosti nie je potrebné uskutočniť nič iné, okrem identifikácie a vylúčenia podozrenia na neobvyklú obchodnú operáciu, potvrdzuje aj usmernenie Finančnej spravodajskej jednotky. V závere je dôležité konštatovať, že pri subjektoch verejnej správy nie je potrebné overovať identifikáciu, ani zisťovať politicky exponované osoby, ani to, kto je konečným užívateľom výhod (to by mal byť v zásade vždy štát).
19. Ako prikladať eID k mobilu eID 2.0 - postup pre mobil s iOS
Kto patrí k subjektom verejnej správy?
AML zákon nešpecifikuje, kto medzi subjekty verejnej správy patrí. Môžeme si však pomôcť zoznamom subjektov verejnej správy, ktorý zverejňuje na svojej stránke štatistický úrad a pravidelne ho aktualizuje. Tento zoznam vychádza z európskej metodiky ESA 2010 vyplývajúcej z nariadenia EÚ č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii. Podľa tohto zoznamu patria k subjektom verejnej správy mestá, obce, vyššie územné celky a ministerstvá, ale aj školy, súdy, rôzne rozpočtové organizácie alebo rôzne subjekty zriadené zákonom.