Charita a tretí sektor na Slovensku: Pilier občianskej spoločnosti

Tretí sektor, často označovaný aj ako neziskový alebo mimovládny sektor (MNO), zohráva na Slovensku kľúčovú úlohu pri dopĺňaní aktivít štátu a komerčného sektora. Jednou z najvýznamnejších súčastí tohto sektora je charita, ktorá sa zameriava na pomoc ľuďom v núdzi a podporu rôznych verejnoprospešných cieľov. V tomto článku sa pozrieme na význam charity a tretieho sektora na Slovensku, ich funkcie, výzvy a súčasné trendy, vrátane legislatívnych zmien a ich potenciálneho dopadu.

Čo je tretí sektor?

Predstavte si spoločnosť ako trojposchodovú budovu. Na prvom poschodí sídli štát so svojimi úradmi a inštitúciami, na druhom poschodí sa nachádza súkromný sektor tvorený firmami a podnikmi. A na treťom poschodí sídli tretí sektor, známy aj ako neziskový sektor alebo mimovládne organizácie (MNO).

Tretí sektor je termín používaný na označenie oblasti spoločenského života, ktorá nie je súčasťou ani verejného sektora (štát a verejná správa), ani súkromného sektora (obchodné a ziskové podniky). Zahŕňa neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie, dobrovoľnícke organizácie a iné formy organizácií, ktoré sa zameriavajú na verejnoprospešné ciele a aktivity.

Charakteristika organizácií tretieho sektora

Pre mimovládny sektor je charakteristické, že jeho organizácie:

• Majú formálnu štruktúru (sú do istej miery formalizované a inštitucionalizované).
• Majú súkromný (neštátny) charakter (nie sú súčasťou štátneho aparátu, ale môžu uzatvárať kontrakty so štátnymi inštitúciami).
• Nemajú za cieľ vytvárať zisk (rešpektujú neziskové prerozdeľovanie finančných prostriedkov, prípadný zisk sa vracia späť do programov, ktoré súvisia so základným poslaním organizácie).
• Sú nezávislé, fungujú na samosprávnom princípe.

Medzi najstaršie neziskové organizácie patria sociálne zdravotné ústavy, tzv. Lazarety, xenochódie a špitály. V Bratislave to bol dodnes fungujúci Špitál sv. Ladislava (1095).

Kľúčové funkcie tretieho sektora

Tretí sektor plní rôzne úlohy, v mnohom nahrádza štát, alebo s ním spolupracuje, a tým významne prispieva k rozvoju spoločnosti:

Doplňujúca a podporná úloha

• Sociálne služby: Neziskové organizácie často poskytujú služby v oblastiach, kde štátne a súkromné organizácie nemajú dostatočné kapacity alebo kde tieto služby nie sú ziskové. Príkladom môžu byť charity, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, poskytujú zdravotnú starostlivosť alebo sociálnu podporu.
• Vzdelávanie a kultúra: Tretí sektor prispieva k vzdelávaniu, kultúre a športu prostredníctvom rôznych klubov, spolkov, nadácií a vzdelávacích iniciatív.

Advokačná a watchdog úloha

• Ochrana práv: Mnohé organizácie tretieho sektora sa angažujú v ochrane ľudských práv, životného prostredia a iných verejných záujmov. Monitorujú činnosť vlády a súkromných firiem, upozorňujú na porušovanie práv a navrhujú zmeny politík.
• Advokácia a lobing: Tretí sektor často slúži ako hlas občianskej spoločnosti, presadzuje zmeny zákonov a politiky na miestnej, národnej i medzinárodnej úrovni.

Participácia a občianska angažovanosť

• Dobrovoľníctvo: Poskytuje príležitosti pre občanov, aby sa aktívne zapojili do spoločenského života prostredníctvom dobrovoľníckej práce.
• Občianska spoločnosť: Podporuje participáciu občanov na verejnom živote a posilňuje demokratické procesy tým, že vytvára platformy pre diskusie a angažovanosť.

Ďalšie dôležité funkcie

• Formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadaviek občanov: Aktívna účasť občanov umožňuje zisťovať a dopĺňať ich požiadavky, ktoré sa transformujú do politických požiadaviek. Tretí sektor tu vystupuje ako ochranca, obhajca a advokát jednotlivcov alebo skupín.
• Uchovávanie a rozvoj rôznorodej plurality: Rôznorodosť je základný prvok demokracie a nástroj zvyšovania spoločenskej tolerancie. Mimovládne organizácie tu vystupujú ako klasické inštitúcie občianskej spoločnosti.
• Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie: Začleňovanie jednotlivých skupín občanov do spoločenského života a zmierňovanie napätia medzi súťažiacimi skupinami.
• Politická socializácia: Ľudia sa prostredníctvom mimovládnych organizácií učia princípom demokracie, kultivujú svoje občianske cnosti a vytvárajú prirodzené spojivá solidarity a vzájomnej súčinnosti.
• Kontrolné funkcie: Organizácie tretieho sektora dozerajú na dodržiavanie demokratických pravidiel.
• Ponúkanie priestoru pre sociálne inovácie a experimenty: Tretí sektor tvorí akési skúšobné laboratórium pre nové sociálne formy a spôsoby ľudského správania sa.
• Prevencia a riešenie konfliktov: Hlavne v oblasti etnických a rasových konfliktov.
• Rozmnožovanie spoločenského bohatstva: Utvárajú, rozširujú a reprodukujú tri druhy špecifického bohatstva: kognitívne, praktických skúseností a schopností.

Tretí sektor ako tvorca pracovných miest

Organizácie tretieho sektora vytvárajú pracovné miesta priamo zamestnávaním odborníkov a podporou sociálneho podnikania. Neziskové organizácie potrebujú zamestnancov na plnenie svojich cieľov a činností. Môže ísť o manažérov, projektových koordinátorov, odborníkov v oblasti sociálnej práce, vzdelávania, zdravotníctva a ďalších. Mnohé neziskové organizácie a nadácie podporujú sociálne podniky, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva (napr. dlhodobo nezamestnaných, ľudí so zdravotným postihnutím).

Tretí sektor často organizuje tréningové programy, školenia a kurzy, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť účastníkov a ich schopnosť nájsť si prácu.

Príklady organizácií tretieho sektora na Slovensku, ktoré vytvárajú pracovné miesta

• Nadácia Pontis: Zameriava sa na podporu sociálnych podnikateľov a neziskových organizácií.
• Človek v ohrození: Poskytuje pomoc ľuďom v núdzi a zároveň zamestnáva odborníkov.
• Slovenská katolícka charita: Ponúka rôzne sociálne služby, ktoré zahŕňajú aj vytváranie pracovných miest.
• Green Foundation: Podporuje ekologické a udržateľné projekty s potenciálom zamestnanosti.
• Depaul Slovensko: Stará sa o ľudí bez domova a zamestnáva sociálnych pracovníkov.
• Proti prúdu (vydavateľ Nota Bene): Vydáva časopis Nota Bene, ktorý predávajú ľudia bez domova, čím im poskytuje pracovné príležitosti.
• Leaf: Organizácia ponúka vzdelávanie, stáže a pracovné miesta.

Okrem toho existuje mnoho ďalších organizácií, ako napríklad Agentúra podporovaného zamestnávania n.o., ZOM Prešov, Občianske združenie Barlička a iné, ktoré aktívne prispievajú k zamestnanosti a sociálnej inklúzii.

Dobrovoľníctvo ako súčasť tretieho sektora

Dobrovoľnícke organizácie sú postavené prevažne na dobrovoľníkoch a ich práci. Väčšinou sa jedná o neziskové organizácie, ktoré sa snažia presadzovať práva menšín a uspokojovať individuálne potreby obyvateľov.

Hlavné zásady dobrovoľníctva

• Dobrovoľník nesmie nahrádzať prácu sociálneho pracovníka.
• Dobrovoľník má uľahčovať prácu sociálneho pracovníka.
• Ľudia by mali veriť, že dobrovoľníctvo je prospešná práca.
• Dobrovoľníctvo šetrí finančné zdroje.
• Práca dobrovoľníka musí byť pravidelne vyhodnocovaná.

Na Slovensku je zapojenie do dobrovoľníckych aktivít približne 19% občanov.

Právne normy neštátnych neziskových organizácií na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko právnych foriem, v ktorých môžu neziskové organizácie pôsobiť:

1. Nadácia: Nezisková mimovládna organizácia, ktorej poslaním je zhromažďovať, zhodnocovať a distribuovať majetok na podporu iných neziskových organizácií a projektov.
2. Nezisková organizácia (NO): Právnická osoba, ktorej poslaním je napĺňať nejaký všeobecnoprospešný či vzájomnoprospešný účel.
3. Občianske združenie: Právnická osoba združujúca občanov a/alebo právnické osoby s cieľom reprezentovať ich spoločné záujmy.
4. Neinvestičný fond: Právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitárnej pomoci.

Slovenská katolícka charita: Príklad charity na Slovensku

Slovenská katolícka charita je významnou organizáciou, ktorá pomáha ľuďom v neľahkej životnej situácii aj vďaka zahraničnej podpore. Ročne pomôže takmer 70-tisíc ženám, deťom a mužom vďaka podpore zo strany štátu aj pomocou finančných či materiálnych darov donorov zo Slovenska i zahraničia. Za posledné dva roky boli donormi charity ľudia či organizácie z dvanástich krajín, pričom ich finančná pomoc presiahla 5,2 milióna eur. Charita zdôrazňuje, že finančná pomoc zo zahraničia nie je ohrozením suverenity alebo nezávislosti krajiny, ale prejavom solidarity medzi národmi a podpory demokratických hodnôt a ľudských práv.

Simona Stískalová zo Slovenskej katolíckej charity konštatuje, že mimovládne organizácie sú veľmi transparentné vo vykazovaní pôvodu darov. Za posledné dva roky získali zo zahraničia od darcov 5,2 milióna eur, prostriedky pochádzajúce z dvanástich krajín. Vďaka nim dokázali vybudovať ďalších 24 podporných centier a urobiť 290 tisíc intervencií. Poskytli pritom konečnú podporu za 45 tisíc eur.

Výzvy a kontroverzie: Nový zákon o mimovládnych organizáciách

Zástupcovia stotridsiatich mimovládnych organizácií sa dostali do konfliktu s ministrom financií Ivanom Miklošom o znenie nového zákona o daniach z príjmov na neziskový sektor. Návrh na rozdiel od platného zákona neobsahuje nijakú možnosť zníženia daňového základu o hodnotu darov ani oslobodenie neziskových organizácií a cirkví od platenia dane z príjmov. Tá časť mimovládnych organizácií, ktorú návrh zákona o daniach postihuje a existenčne ohrozuje, tvorí živnú pôdu občianskej spoločnosti. Ide predovšetkým o nadácie a občianske združenia s dvoma funkciami. V prvom rade ide o svojpomocné občianske združenia, charitatívne a cirkevné organizácie, ktoré tvoria cievny systém a krvný obeh občianskeho života na Slovensku. Tie žijú z ruky do úst, nemajú zväčša za sebou silných súkromných darcov ani veľké príjmy z vládnych zdrojov. Ony však tvoria jadro občianskej spoločnosti a sú pre jej existenciu nevyhnutnou podmienkou. Okrem toho ide o think-tanky, ktoré by mali byť hybnou silou kritického myslenia a vedno s médiami formou najúčinnejšej kontroly moci.

Koaliční poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý vyvolal kritiku zo strany viacerých združení a organizácií. Podľa legislatívy pribudne neziskovkám povinnosť ďalšej administratívy a byrokracie. Ľudia z mimovládneho sektora sa obávajú, že podľa nového zákona sa nebude brať ohľad na obsah činnosti organizácie, ale rozhodovať bude iba to, odkiaľ má mimovládka financie. Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac tvrdí, že návrh stigmatizuje mimovládne organizácie a viac než americkú či izraelskú predlohu mu pripomína ruskú podobu zákona.

Zákon zároveň získava veľkú kompetenciu rozhodnúť o tom, či zruší alebo nezruší organizáciu, ak združenie nesplní „administratívny úkon“, čo nie je v legislatíve bližšie spresnené. Eurokomisárka pre hodnoty, transparentnosť a spravodlivosť Věra Jourová upozornila, že zákon je v rozpore s európskym právom, pričom sa odvolávala na maďarskú legislatívu, ktorá je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora.

Stigmatizácia a podozrivý štátny dohľad

Vládna SNS navrhuje, aby každá mimovládka s darom zo zahraničia na úrovni aspoň päťtisíc eur dostala označenie „organizácie so zahraničnou pomocou“. Ak vládna moc operuje transparentnými finančnými tokmi, ktoré majú vnášať svetlo na donorov, opozícia hovorí o stigmatizácii a nepatričnej kontrole. Hovorí o tlaku na mimovládny sektor, ktorému hrozí aj možnosť rozpustenia v prípade porušenia pravidiel. Mimovládky reagujú, že o pôvode darov a darcoch už teraz transparentne a pravidelne informujú. A finančná pomoc zo zahraničia podľa nich „nie je ohrozením suverenity či nezávislosti krajiny“, ale „prejavom solidarity medzi národmi a podpora demokratických hodnôt“.

Simona Stískalová reaguje, že „neviem si predstaviť, keby som ja bola darcom a chceli by odo mňa nielen meno aj priezvisko, ale aj štátnu príslušnoť, či národnosť… Ako donora ma to len odradí“.

Hrozba obmedzenia financovania z 2% dane

Neziskové organizácie čelia hrozbe, že prídu o veľkú časť zdrojov financovania verejnoprospešných aktivít. Po novom by peniaze na rodičovský dôchodok nemali prichádzať zo sociálnych odvodov, ale vyplácať by sa mali z dvoch percent z daní z príjmov fyzických osôb. V minulom roku pritieklo do neziskového sektora z týchto dvoch percent až 88 miliónov eur. Zrušenie možnosti asignácie dane pre právnické osoby by znamenalo stratu vyše polovice všetkých zdrojov z 2 %.

Príklady organizácií, ktoré by boli zasiahnuté

Mnohé organizácie sú závislé od príjmov z 2% dane. Ich činnosť by bola prijatím tohto zákona výrazne obmedzená, ak nie celkom ohrozená. Ide napríklad o:

• Plamienok: Bezplatne pomáha nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám. Približne 60 až 80 percent z ich celkových príjmov tvoria práve dve percentá z daní.
• Liga za duševné zdravie: Vďaka dvom percentám vlani získala na svoju prácu vyše 55-tisíc eur.
• Sloboda zvierat: Dve percentá z dane predstavujú pre organizáciu hlavný zdroj finančnej podpory, vďaka ktorej každoročne prichýli vyše 2100 psov a mačiek, ktoré boli v ohrození života.
• Liga proti rakovine: Ich primárnym cieľom je pomáhať onkologickým pacientom, ich rodinám a blízkym.

Vplyv na samosprávy

Okrem mimovládnych organizácií môžu o časť príjmu prísť aj mestá a obce. Zhruba 70 percent z príjmu samospráv je z dane z fyzických osôb. Únia miest Slovenska sa obáva, že ak mimovládne organizácie stratia túto podporu, pocítia výpadok služieb a aktivít obyvatelia miest.

Alternatívne riešenia a dialóg

Vláda pripravuje rozpočtovú rezervu pre mimovládne organizácie. Minister Erik Tomáš uviedol, že pre mimovládne organizácie s „ušľachtilým cieľom“ rezort nájde dotačné schémy na to, aby financie nielen dorovnal, ale aj pridal. Asociácia firemných nadácií a fondov (ASFIN) zdôrazňuje, že sa nebráni dialógu so štátom o tom, ako zefektívniť mechanizmus asignácie.

tags: #charita #treti #sektor