Komplexný pohľad na výchovu telesne postihnutých jedincov

Špeciálna pedagogika sa ako významný vedný odbor zaoberá edukáciou a (re)habilitáciou osôb s rôznymi formami postihnutia. V rámci nej má pedagogika telesne postihnutých (somatopédia) svoje špecifické postavenie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na metódy výchovy pre telesne postihnutých jedincov, s dôrazom na legislatívny rámec, typy škôl, vzdelávacie programy, princípy a ciele edukácie.

Definície základných pojmov v somatopédii

Somatopédia je vedný odbor špeciálnej pedagogiky zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov (TPCHZO). Je to disciplína špeciálnej pedagogiky, ktorá skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva a jedincov so zmenami v zdravotnom stave. Predmetom sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Kto je telesne postihnutý jedinec?

Telesne postihnutý jedinec je jedinec, ktorý má anomálie takého výrazného stupňa, že ho odlišujú od ostatných jedincov. Vyznazuje sa chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie. Príkladom môžu byť deformácie kostry horných a dolných končatín (amélia - nevyvinutie horných končatín), deformácie chrbtice alebo výrazné znetvorenie kĺbov. Patria sem však aj poruchy tvaru lebky (makrocefália - nadmerná veľkosť hlavy), poruchy znetvorujúce, rázštepy čeľustí, podnebia, rázštep chrbtice a iné.

Telesné postihnutie môže byť vrodené, podmienené geneticky či prenatálnymi činiteľmi, alebo získané (v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.).

Kto je chorý jedinec?

Chorý jedinec je jedinec v stave choroby, ktorá sa definuje ako porucha rovnováhy organizmus prostredím. Vznikajú tak rôzne anatomické a funkčné zmeny v organizme. Pri niektorých chorobách môžu nastať závažné somatické alebo psychické zmeny, preto sa choré osoby stávajú objektom predovšetkým zdravotníckej starostlivosti a časť z nich aj objektom edukačnej starostlivosti v školách pri zdravotníckych zariadeniach.

Kto je zdravotne oslabený jedinec?

Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie (zotavovania) alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám v dôsledku nevhodného prostredia, nesprávnej výživy alebo nevhodného životného režimu. Oslabenie organizmu pre chorobu, alebo chybu u detí vyžaduje tiež špeciálnu výchovnú starostlivosť.

Starostlivosť o telesne postihnutých v histórii

Zmienky o telesne postihnutých jedincoch patria k historicky najstarším. Už Sumeri v roku 3500 p. n. l. spomínajú vo svojich opisoch stvorenia sveta telesne postihnutých jedincov. Mohli za to vraj bohovia Enki a Ninmach, ktorí jedincov s „chudobným duchom“ splodili v opitosti.

V staroveku sa s telesne postihnutými deťmi zaobchádzalo veľmi nemilosrdne. V starom Babylone boli všetky takéto deti kastrované a podľa jednej z prvých zbierok zákonov babylonského Chammurapiho kódexu z roku 1700 p. n. l. mal otec právo svoje novonarodené dieťa hodiť do studne alebo pohodiť divým zvieratám.

V starom Egypte mali k telesne postihnutým jedincom dvojaký postoj. S rozvinutou štátnou starostlivosťou o starých a telesne postihnutých jedincov kontrastovalo povolenie zaškrtiť telesne postihnutého novorodenca ihneď po pôrode. Podľa staroindickej Pančatantry znetvorení novorodenci sa síce nesmeli zabiť, ale nesmeli sa stať ani právoplatnými dedičmi. V starom Ríme mal otec svoje zmrzačené dieťa právo zabiť ihneď po pôrode, neskôr na to potreboval súhlas piatich občanov. Menej postihnutí jedinci, ktorých ušetrili pred smrťou, prechádzali neskôr rozličnými druhmi výcvikov a boli predávaní do otroctva. V Ríme sa dokonca každý rok konal „trh bláznov“, na ktorý sa privážalo veľké množstvo telesne postihnutých detí i dospelých aj z ďalekých krajín. Výnimku tvorili vojnoví invalidi, o ktorých sa relatívne dobre staral štát.

Po nástupe kresťanstva Konštantín Veľký zakázal pod hrozbou trestu smrti postihnutých novorodencov zabíjať, napriek tomu sa usmrcovanie postihnutých novorodencov praktizovalo ešte aj v stredoveku. Koncom stredoveku vznikali podobne ako cechy aj organizované spoločenstvá postihnutých, napríklad v roku 1454 vzniklo Bratstvo telesne postihnutých, slepých a iných ľudí. S úpadkom stredovekého kresťanstva upadla aj starostlivosť o postihnutých ľudí, a to najmä keď sa rozšírila medzi ľuďmi zdanlivo kresťanská mienka, že narodenie telesne aj duševne postihnutého dieťaťa je božím trestom za hriechy jeho rodičov. Tiež sa šírila mienka, že postihnutí dospelí sú deťmi zlých duchov alebo sú to ľudia posadnutí diablom. Preto v mnohých mestách nemali telesne postihnutí jedinci právo na ošetrenie vo verejných nemocniciach.

Prvý zákon týkajúci sa starostlivosti o telesne postihnutých jedincov vydali v Anglicku v roku 1601. Umožňoval vznik charitatívnych zariadení pre telesne postihnutých. Prvý ústav v Anglicku však založili až v roku 1850. Slúžil dievčatám a ženám vo veku od 12 do 25 rokov.

Charakteristika telesného postihnutia

Telesné postihnutia sú obvykle pre okolie dobre rozpoznateľné, viditeľné, často nápadné. V niektorých kultúrach žiaľ ešte aj dnes sú ľudia s telesným postihnutím vnímaní ako príťaž spoločnosti, nemajú ľahké postavenie a spoločnosť sa k nim často nespráva najláskavejšie. Deťom v niektorých kultúrach je ešte aj dnes odopieraný prístup k vzdelávaniu či k primeranej zdravotnej starostlivosti. U nás je našťastie v tomto smere situácia priaznivejšia. Aj keď napr. nechodiace dieťa na vozíčku v škole bezpečne upúta pozornosť, má prístup k vzdelávaniu s ohľadom na svoje postihnutie.

Druhy a príčiny telesného postihnutia

Telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia alebo bez mozgového poškodenia.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

• Detská mozgová obrna (DMO): Najčastejšia príčina telesného postihnutia. Zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele - nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 min. Formy DMO sú spastické (kŕčovito stiahnuté svalstvo) a nespastické.
  • Spastické poruchy:
    • Diparetická funkcia: postihnutie oboch dolných končatín.
    • Parapatetická funkcia: postihnutý chodí po špičkách.
    • Hemiparetická funkcia: pravá alebo ľavá strana tela má väčšie poškodenie.
    • Priparetická funkcia: dolná končatina + 1 ruka.
    • Kvadruparetická funkcia: všetky 4 končatiny.
  • Nespastické poruchy:
    • Hypotonická funkcia: Zníženie svalového napätia, v dôsledku čoho sú končatiny abnormálne ohybné. Porucha má oslabenie svalového napätia trupu, končatín a CNS.
    • Mozočková funkcia: Je vzácna; trvalé poškodenie intelektu.
• Pridružené poruchy DMO: Poruchy telesného vývinu, obmedzenie intelektu (až 42% detí s DMO máva epilepsiu), poruchy zraku (škúľavosť, strabizmus, krátkozrakosť, miopia, nystagmus, zvyšky zraku, zmenšovanie zrakového nervu = atrofia), poruchy sluchu (chyby v strednom a vo vnútornom uchu), apatia, vyhasnutosť, labilita, poruchy reči (ktoré má až 80% detí), anomálie chrupu a horného podnebia, poruchy dýchania, hrudníková kyfóza, prehnutie chrbticového oblúka, zlyhávanie sociálnych kontaktov, poruchy v škole.
• Vrodené poruchy vývinu:
  • Dysmélie: Poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov - žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod. Druhy dysmélií: amélia (chýba celá končatina); fokomélia (tulenia ruka - chýba rameno i predlaktie).
  • Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Tu potom dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá, náchylná k preležaninám. Príčina vzniku - dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele - lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

• Amputácie: Oddelenie časti, či celej končatiny od tela. Príčiny amputácií: úrazy dopravné, pracovné, v domácnosti; zhubné nádory končatín; chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin. Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.
• Svalové ochorenia: Napr. Progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).
• Perthesova choroba: Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

• Úrazy miechy: Sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu). Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy - čiastočné ochrnutia, plégie - úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu: Otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Legislatívny rámec a vzdelávanie telesne postihnutých detí

Vzdelávanie telesne postihnutých detí v školách na Slovensku upravuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

Typy škôl pre telesne postihnutých žiakov

Pre telesne postihnutých žiakov sa zriaďujú:

• Základná škola pre telesne postihnutých,
• Stredné odborné učilište pre telesne postihnutú mládež,
• Gymnázium pre telesne postihnutú mládež,
• Stredná odborná škola pre telesne postihnutú mládež.

Tieto školy sa zriaďujú aj pri domovoch sociálnych služieb pre deti. Pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorí sú tiež žiakmi s mentálnym postihnutím, sa zriaďujú školy pre mládež s viacerými chybami, a to: osobitná škola pre telesne postihnutých, praktická škola pre telesne postihnutých, odborné učilište pre telesne postihnutú mládež.

Organizácia vzdelávania v špeciálnych školách

Základné školy pre telesne postihnutých majú prípravný ročník a 9 ročníkov. Prípravný ročník a 1. až 4. ročník tvoria prvý stupeň, 5. až 9. ročník tvoria druhý stupeň školy. V špeciálnych školách sa môžu zriaďovať triedy pre žiakov s viacerými chybami. Triedy pre žiakov so špecifickými vývinovými chybami učenia a správania a špeciálne triedy pre zmyslovo, telesne postihnutých žiakov a žiakov s mentálnym postihnutím alebo pre žiakov s chybami reči v základných školách a špeciálne triedy pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov v stredných školách patria do sústavy špeciálnych škôl.

Počty žiakov v triedach

Počty žiakov v triedach sú regulované tak, aby bola zabezpečená individuálna starostlivosť. V tabuľke je prehľad maximálnych počtov žiakov v rôznych typoch tried:

Vzdelávacie programy pre telesne postihnutých žiakov

Výchova a vzdelávanie žiakov s telesným postihnutím sa uskutočňuje podľa vzdelávacieho programu pre deti s telesným postihnutím prostredníctvom Štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s telesným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v materskej a základnej škole. Žiaci so špecifickými vývinovými poruchami sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Žiaci s ťažkým mentálnym postihnutím, žiaci s autizmom a žiaci s viacerými chybami, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

Integrácia telesne postihnutého dieťaťa do bežnej školy

Integrácia detí do bežných škôl si vyžaduje zmenu bežných postupov používaných v školách dosiaľ, zmenu školskej organizácie, osnov, metód práce a systému hodnotenia. Ide o zmenu dosiaľ používaného systému na systém rešpektujúci individualitu žiaka.

Pri vzdelávaní dieťaťa s telesným postihnutím je dôležitá najmä prognóza jeho zdravotného stavu - či je stav relatívne stabilizovaný, zlepšujúci sa, alebo zhoršujúci. V pedagogickej praxi sa vychádza najmä z toho, či je dieťa chodiace alebo nechodiace a z toho, či žiak s týmto postihnutím dokáže pri vyučovaní:

• udržať polohu tela v sede a v stoji - problémy môžu nastať v tom, že neudrží vzpriamený trup a hlavu, takže potrebuje oporu, nie je schopný stáť alebo stojí len s oporou;
• vykonávať lokomočné pohyby, pričom môže byť neschopný chodiť s pomocou - je imobilný, schopný chodiť s pomocou (druhej osoby, barly) - čiastočne mobilný, schopný chodiť samostatne - mobilný;
• vykonávať manipulačné pohyby - obmedzenie podľa druhu a rozsahu porúch hybnosti horných končatín.

Liečba telesných postihnutí závisí od druhu a stupňa postihnutia. Obvykle však je dlhodobá, často pre dieťa veľmi namáhavá a vyžaduje obetavého a trpezlivého rodiča. U niektorých druhov telesných postihnutí celkové vyliečenie často nie je možné.

Špecifiká vo vzdelávaní

Dieťa s telesným postihnutím - ak to potrebuje a ak to vyžaduje charakter jeho postihnutia - sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s telesným postihnutím (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety);
• v špeciálnej triede pre žiakov s telesným postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú);
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.

Špecifické predmety pre žiakov s telesným postihnutím

Žiak s telesným postihnutím môže mať do svojho vzdelávania - ak to potrebuje - zaradené aj tieto špecifické predmety:

• Rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností (v prípravnom + 1.-4.ročníku): Obsahom predmetu je rozvoj grafických zručností a jemnej motoriky na uľahčenie osvojovania písania podľa individuálnych možností žiaka, taktiež aj skvalitňovanie zrakového, sluchového a hmatového vnímania, rozvíjanie jeho poznávacích a vyjadrovacích schopností.
• Rozvíjanie pohybových zručností (v prípravnom + 1.- 4.ročníku): S obsahom zameraným na získanie základných pohybových zručností, zdokonaľovanie správneho držania tela, koordinácie pohybov, rozvíjanie pohybových návykov, pohybovej pamäte, orientácie v priestore, utvrdzovanie základných hygienických návykov.
• Zdravotná TV (môže byť zaradená v oblasti špec.pedagogická podpora na nižšom stupni stredného vzdelávania): Prispieva k upevneniu optimálneho zdravotného stavu žiaka, plní úlohu preventívnu, výchovnú, vzdelávaciu, sociálnu aj psychologickú.

Ciele a princípy pedagogiky telesne postihnutých

Cieľom pedagogiky telesne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s telesným postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Zásady špeciálnej výchovy

Zásady sú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špeciálnej výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Na zreteli treba mať v špeciálnej pedagogike všeobecné pravidlá:

• Najprv poznaj, potom vychovávaj.
• Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Osobitosti edukácie telesne postihnutých

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb). Pohybová výchova je zameraná na:

• rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť);
• rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza);
• koordináciu pohybových návykov.

Zásady pohybovej výchovy

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami, kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.).
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.

Ďalšie aspekty edukácie

• Rozvoj poznávacích procesov: pociťovanie, vnímanie.
• Rozvoj psychických procesov: pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
• Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností:
  • Sebaobsluha: Pri stolovaní (jedenie, pitie), pri obliekaní, hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre).
  • Manipulačné schopnosti: Uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu.
• Výchova rozvíjania hudobných schopností: Má zdravotný význam - pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu; výchovný význam - umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť.
• Rozvoj výtvarných schopností: Rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa: Posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu, pestovať lásku a sympatiu k človeku.
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je, ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6 - 10 rokov)

Telesný vývin

Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné /plytšie/, mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečenstvo preťaženia a únavy - preto dieťa by malo denne spať 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Psychický vývin

Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:

• Vnímanie a pociťovanie: Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri: určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, určovaní času, storočí. Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
• Pozornosť: Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti - dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi /prevláda neúmyselná pozornosť/, avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti.
• Predstavy a fantázia: Týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11. roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby výtvarného umenia atď.
• Pamäť: Sa zdokonaľuje vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.
• Myslenie: Je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď - tak potom“, napr. keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.
• Nonkognitívne oblasti osobnosti: Sa výrazne obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
• City a emócie: Sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie - strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
• Motivačný systém: Je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi - navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich k tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
• Socializácia: Prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom, utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
• Autoregulácia a hodnotový systém: U detí v mladšom školskom veku nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov. Celkovo sa osobnosť dieťaťa mladšieho školského veku výrazne mení a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe.

Dôležitosť citového rozvoja, motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta k sebe samému a k iným ľuďom.

Základné druhy citov

• Nižšie city (telesné, primárne) sú tie, ktorými prežívame stav nášho organizmu a to nielen vnútornú rovnováhu ale aj jej narušenie (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie).
• Vyššie city sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:
  • Intelektuálne city: Človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti).
  • Estetické city: Vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (krása, škaredé, komické).
  • Etické city: Vznikajú v spojitosti z realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, ktoré sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy…).
  • Sociálne city: Súvisia so vzťahom človeka k človeku.

Motivácia

Motivácia je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia.

Druhy motivácie

• Vonkajšia: Z okolia - od rodičov, učiteľov.
• Vnútorná: Vnútorný záujem učiť sa.
• Zvnútornená (interiorizovaná): Je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvnútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznanie a sebahodnotenie

Sebapoznanie úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách v jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport). Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané (sebapodceňovanie, sebapreceňovanie).

Viacnásobné postihnutie: Komplexná výzva

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, napríklad v anglickej literatúre sa používa termín "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "profound and multiple learning difficulties". Tento termín označuje osoby s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré je kombinované s ďalšími postihnutiami, ako sú zmyslové, telesné postihnutia, epilepsia, autizmus alebo iné zdravotné komplikácie. Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie ich intelektovej kapacity. V nemeckej literatúre sa používa termín "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung" (ťažké/najťažšie viacnásobné postihnutie), ktorý označuje kombináciu dvoch a viacerých závažných postihnutí.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (PVNP) nie je jednoznačne vymedzený. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Vašek rozlišuje ľahké a ťažké viacnásobné postihnutie. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Medzi najzávažnejšie príčiny patria prenatálne vplyvy, ako sú infekcie, intoxikácie, indikácie psychického charakteru, traumy alebo fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin, poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho prostredia, chromozomálne abnormality, vplyvy sociálneho prostredia, genetické vplyvy, mechanické poškodenia, neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy. Diagnóza VNP sa určuje na základe odborných vyšetrení lekárov, psychológov a špeciálnych pedagógov.

tags: #vychova #telesne #postihnutych