Učebné pomôcky a didaktická technika: Materiály, druhy a ich využitie vo vzdelávaní

Vzdelávanie a výučba prešli v priebehu histórie výraznými zmenami, pričom sa neustále hľadajú efektívnejšie spôsoby, ako sprostredkovať poznatky žiakom a študentom. Jedným z kľúčových prvkov úspešného vyučovacieho procesu je využívanie učebných pomôcok. Tento článok sa zameriava na definíciu učebných pomôcok, ich klasifikáciu, funkcie a význam v kontexte moderného vzdelávania.

Vymedzenie pojmov

Všetky javy a objekty sveta nie je možné priamo sprítomniť iba slovne, opisom. Učiteľ preto siaha po takých prostriedkoch, ktoré "približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité."

Učebné pomôcky sú nositeľom učiva a prostriedky, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva. Sú to materiálne prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom a študentom. Ich cieľom je uľahčiť pochopenie abstraktných konceptov, konkretizovať učivo, motivovať žiakov a zefektívniť vyučovací proces.

Didaktická technika plní tie isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení, ako sú film, zvukové prístroje, výpočtová technika, dataprojektor a pod.

Vyučovací proces, učebné pomôcky a didaktická technika sa realizujú v určitých priestoroch, vo vyučovacích interiéroch: školy (makrointeriéry) a učebne (mikrointeriéry).

Funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií, ktoré súvisia s etapami vyučovacieho procesu.

Funkcie podľa Petláka:

• Informatívna funkcia: Poskytujú žiakom informácie o vzťahoch a súvislostiach v učive, umožňujú pochopiť podstatu javov a procesov. Učebné pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam.
• Formatívna funkcia: Rozvíjajú tvorivú činnosť žiakov a ich zmyslové poznávacie procesy.
• Inštrumentálna funkcia: Sú nástrojom, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti a návyky.
• Motivačná funkcia: Podnecujú záujem žiakov o učenie a aktivizujú ich k učebnej činnosti.
• Systematizujúca funkcia: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná funkcia: Pôsobia na zmysly žiakov a umožňujú im konkrétnejšie pochopenie učiva.
• Racionálna a ekonomická funkcia: Uľahčuje prechod od teórie k praxi a podporuje samoštúdium.

Okrem týchto Petlák tiež spomína funkcie ako je spätná väzba, precvičovacia, aplikačná, kontrolná, výchovná a rozvíjajúca.

Klasifikácia a delenie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktickú techniku možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, z učiva a rešpektovať didaktické zásady. Svoju úlohu plnia tým lepšie, čím viac zmyslových orgánov žiakov umožnia zapájať do poznávacieho procesu.

Klasifikácia podľa H. Janusa, D. Hapalu a Petláka:

• Prístroje
• Zobrazenia
• Symbolické zobrazenia
• Pomôcky na premietanie statických obrazov
• Pomôcky na premietanie dynamických obrazov
• Zvukové pomôcky
• Dotykové pomôcky
• Literárne pomôcky
• Didaktická technika so spätnou väzbou

Klasifikácia podľa Tureka:

• Reálie - pôvodné predmety
• Modely
• Dvojrozmerné zobrazenia
• Zvukové pomôcky
• Textové pomôcky
• Relácie a programy
• Špeciálne pomôcky

Klasifikácia podľa spôsobu práce a miery abstraktnosti a konkrétnosti:

Podľa spôsobu práce:

• Demonštračné pomôcky: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová, 1982):

• Reálne pomôcky: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) a upravené objekty (stroje v reze). Žiaci získavajú jasné a neskreslené predstavy.
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia: Poznanie objektov skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Klasifikácia materiálnych didaktických pomôcok (Kalhous, Obst):

1. Učebné pomôcky:
   1. Originálne predmety a reálne skutočnosti
   2. Zobrazenia a znázornenia predmetov a skutočnosti
   3. Textové pomôcky
   4. Programy prezentované didaktickou technikou
   5. Špeciálne pomôcky
2. Technické vyučovacie pomôcky
3. Organizačná a reprografická technika
4. Vyučovacie priestory a ich vybavenie
5. Vybavenie učiteľa a žiaka

Delenie podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia:

• Auditívne (sluchové) pomôcky: Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové) pomôcky: Učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové) pomôcky: Reálie, modely.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) pomôcky: Televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v jednom zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Delenie didaktickej techniky (Petrík, 1993):

1. Zobrazovacie plochy:
   • Školská tabuľa: na písanie, kreslenie, náčrtky, rysovanie. Môže byť klasická, magnetická, flanelová, plexisklová. Jej prednosť spočíva v tom, že jej použitím na hodine reagujeme na vzniknutú situáciu.
   • Plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu.
2. Projekčná (premietacia) technika:
   • Zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia).
   • Zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory).
   • Rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod).
3. Zvuková technika: Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).
4. Televízna technika: Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam, reprodukcia televízneho obrazu (videokamery, magnetoskopy, videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky a ďalšie pomocné zariadenia).
5. Vyučovacie technické systémy na báze IT: Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej tech.
6. Výpočtová technika: Výukové programy, počítač ako pracovný nástroj, programy na získanie informácií z počítačových sietí.

Požiadavky na učebné pomôcky a didaktickú techniku

Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský, ktorý sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľa:

"Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné. A teda veci viditeľné zraku, voňajúce čuchu, ochutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, ak sa niečo môže vnímať naraz viacerými zmyslami, nech sa predloží viacerým zmyslom." (Komenský, 1984)

Učebné pomôcky a didaktická technika uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia a môžu zintenzívniť motiváciu žiaka. Majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu.

Pri tvorbe, výbere a používaní učebných pomôcok a didaktickej techniky je potrebné rešpektovať nasledujúce požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť, spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika má mať čo najväčší pedagogický a technický efekt a čo najnižšie náklady na výrobu a prevádzku. Učebné pomôcky a didaktická technika sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Pamäť a učenie

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia.

Učebnica ako základná učebná pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované a má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský, ktorý vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch) a sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc.

Funkcie učebnice

Podľa Zujeva (1986) má učebnica spĺňať funkcie:

• Informačná
• Transformačná
• Systémová
• Upevnenia a sebakontroly
• Sebavzdelávacia
• Integrujúca
• Koordinujúca
• Rozvíjajúca a výchovná
• Motivačná

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiaka. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu plniť aj obrázky. Podľa Zujeva (1996) je priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc 57 %.

Štrukturálne zložky učebnice

Učebnica sa skladá z niekoľkých štrukturálnych zložiek:

• Text: Základný (fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá), dopĺňajúci (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky) a vysvetľujúci (úvod, poznámky, vysvetlivky, komentáre).
• Aparát organizácie osvojovania: Stimuluje a usmerňuje poznávaciu činnosť žiakov (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou).
• Ilustračný materiál: Zintenzívňuje poznávací, estetický a emocionálny vplyv na žiaka (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list).
• Orientačný aparát: Vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy.
• Motivačný úvod: Na začiatku každej kapitoly.
• Zhrnutie učiva: Mal by nasledovať autotest, úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra.

Hodnotenie učebníc

Na hodnotenie kvality učebníc sa používajú rôzne metódy:

• Experimentálna metóda: Pomocou pedagogického experimentu v experimentálnej triede.
• Expertné metódy: Hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť, zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov a učiteľov pomocou škály.
• Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (napr. primeraný rozsah textu na jednu vyučovaciu hodinu), meria sa obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potenciálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu.

Učebnice sa často tvoria dlhý čas, preto môžu obsahovať staré informácie. Starší žiaci by preto mali pri štúdiu používať aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.

Technológia vzdelávania a moderné prístupy

Technológia vzdelávania (v najužšom chápaní) sa považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní. V najširšom chápaní je to veda zaoberajúca sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. V podstate sa považuje za didaktickú disciplínu.

Vyučovanie pomocou počítačov

Výpočtová technika ovplyvňuje riadenie školstva, školy, vyučovací proces učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítače umožňujú učiteľovi znásobiť jeho sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania. Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu (motivácia žiakov, aktualizácia už osvojeného učiva, osvojovanie nového učiva, jeho upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie, hodnotenie, domáca príprava, spätná väzba, diagnostikovanie žiakov, umožnenie tvorivosti žiakov).

Výhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorovej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie

Programové vyučovanie, ktoré rozpracoval B. F. Skinner, rozloží učivo na rad postupných, logicky na seba nadväzujúcich krokov (jednotiek učiva), ktorými žiak postupne prechádza. V každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita (písanie a pod.). Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiaka na ďalšie učenie.

Princípy programového vyučovania:

• Zásada malých krokov: Učivo je rozdelené na malé, ľahko zvládnuteľné časti.
• Zásada aktívneho reagovania: Žiak sa lepšie učí, ak je aktívny.
• Zásada bezprostredného upevňovania: Okamžitá spätná väzba, overovanie, kontrola.
• Zásada individualizácie: Rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najmä jeho schopností, nadania, rýchlosti.
• Zásada hodnotenia a vylepšovania programu: Program sa ustavične preveruje v praxi, zisťuje sa, čo robí žiakovi problémy.

Tri hlavné druhy vyučovacích programov:

1. Lineárny program (tvorca B. R. Skinner).
2. Vetvený program (tvorca N. A. Crowder).
3. Zmiešaný program (kombinácia lineárneho a vetveného programu, napr. Sheffieldský program).

tags: #ucebna #pomocka #materialy