Valorizácia platov sudcov je v Slovenskej republike témou, ktorá vyvoláva opakované diskusie a prináša so sebou aj legislatívne zmeny v súdnom systéme. Národná rada SR schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá prináša viacero zmien v odmeňovaní sudcov a fungovaní súdnej moci.
Zmeny v odmeňovaní sudcov
Najviac pozornosti vyvolala časť novely o odmenách. Sudcom má po novom pri dovŕšení 50 a 60 rokov patriť odmena až do výšky ich funkčného platu. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) obhajoval rozšírenie odmien pre sudcov s odôvodnením, že sa tým odstraňuje nerovnosť oproti zamestnancom v štátnej službe, ktorí môžu finančné ocenenie získať aj pri 60. roku veku. Pred novelou sudcovia mohli dostať odmenu len pri dovŕšení 50 rokov.
Kritika odmien
S kritikou odmien však nešetrila bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Podľa nej je „finančné zabezpečenie sudcov na Slovensku dostatočné“ a ďalšie benefity sú nehorázne. Sudcovia dnes zarábajú podľa miesta výkonu práce 3 až 6-tisíc eur mesačne, dostávajú aj 13. a 14. plat, a pri odchode do dôchodku majú nárok na desaťtisícové príplatky. „Je absolútne hanebné, aby ste teraz schvaľovali jubilejné platy sudcov, keď majú 50 a 60,“ uviedla Kolíková. Rezort financií, ktorý riadi Ladislav Kamenický, rovnako nesúhlasil s navrhovanými zmenami v odmeňovaní sudcov. Vzniesol zásadnú pripomienku a žiadal vypustiť dva novelizačné body o odmeňovaní sudcov. Pripomienka sa odvoláva na tvrdenie predkladateľa z toho roku, že treba zohľadniť „ústavnú požiadavku, podľa ktorej plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie“. Rezort financií poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z roku 2005, ktorý konštatoval, že „výkon nezávislej rozhodovacej činnosti principiálne nepripúšťa odmeňovanie sudcu fakultatívnou dávkou (t. j. odmenou) z dôvodu, že sa musí vylúčiť možnosť faktického ovplyvňovania rozhodovacej činnosti sudcu prostredníctvom hmotnej zainteresovanosti fakultatívnou dávkou".
Navrhované paušálne náhrady
Návrh ministra Suska okrem iného navrhuje aj plošné zavedenie paušálnych náhrad pre sudcov. Ide o príspevok k mzde, ktorý slúži ústavným činiteľom ako „vreckové“. Z týchto peňazí majú preplácať náklady, ktoré súvisia s výkonom ich funkcie. Paušálne náhrady dostávajú napríklad poslanci parlamentu, členovia vlády či šéfovia štátnych inštitúcií - napríklad Súdnej rady SR alebo Najvyššieho kontrolného úradu SR. Suskov rezort navrhuje, aby paušálne náhrady dostávali aj všetci sudcovia krajských a správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Ide o príspevky v rozsahu od 1050 do 2700 eur mesačne. Ministerstvo financií nesúhlasí ani s týmto bodom návrhu a žiada vysvetlenie, z akého dôvodu by chcelo sudcom poskytovať tento príplatok.
Zmrazenie a rozmrazenie platov sudcov
Rozmrazenie platov sudcov si v budúcnosti vyžiada približne 5,1 milióna eur. Minister Tomáš Borec v minulosti oznámil, že už vstúpil do rokovania s ministrom financií Petrom Kažimírom a očakáva zvýšenie budúcoročnej rozpočtovej kapitoly rezortu. Nemalo by byť podľa neho ohrozené žiadne z avizovaných opatrení. Vláda 1. júla rozhodla, že platy ústavných činiteľov budú aj v roku 2016 zmrazené. "Treba jednoznačne povedať, že vláda plus ďalší ústavní činitelia, všetci s výnimkou sudcov a prokurátorov, budú mať naďalej zmrazené platy," zdôraznil Borec. Ďalej nevalorizovať platy sudcov už podľa šéfa rezortu nie je možné z ústavno-právneho hľadiska. "Myslím, že je to úplne jasné a nie je momentálne naplnený žiaden z tých znakov, ktoré by umožnili zmraziť platy v ďalšom roku," vysvetlil. Zmrazenie platov sudcov v predošlých rokoch bolo podľa rezortu ospravedlniteľné len ako dočasné a výnimočné opatrenie, ktoré súviselo s ekonomickou situáciou. Na tú sú platy ústavných činiteľov naviazané. Ministerstvo informovalo, že na základe aktuálnych prognóz tohto ukazovateľa možno očakávať zvýšenie platov sudcov v priemere o 279 eur na mesiac. V roku 2014 predstavoval priemerný mzdový mesačný výdavok na sudcu 3400 eur. V tom sú započítané aj 13. a 14. Okrem sudcov sa rozmrazenie platov dotkne i prokurátorov. Generálna prokuratúra SR nateraz nevie uviesť, ako sa to odrazí v jej rozpočte.
Tlačová beseda SaS o aktuálnej politickej situácii (20.4.2026)
Pôsobenie sudcov na Slovensku
Na Slovensku pôsobí viac ako 1300 sudcov. Podľa zákona dostávajú taký istý plat, ako aj poslanci Národnej rady - trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve SR. Vlani radový sudca dostával plat vo výške 4074 eur v hrubom. Ministerstvo financií pripomenulo, že sudcovia majú garanciu kontinuálneho rastu platu cez jeho automatické naviazanie na rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR. Zásadná pripomienka od Kamenického upozorňuje aj na skutočnosť, že sudcovia na Slovensku majú nadštandardné príjmy.
Zmeny v súdnom systéme
Okrem odmeňovania prináša novela zákona o sudcoch a prísediacich aj ďalšie zmeny. Novela odoberá predsedovi Súdnej rady právomoc podávať disciplinárne návrhy na sudcov. Túto kompetenciu bude mať po novom samotná Súdna rada ako kolektívny orgán. Mení sa aj zloženie disciplinárnych senátov. Tie budú pozostávať z predsedu, člena a prísediaceho sudcu. V prvostupňových senátoch bude pomer sudcov a prísediacich 2:1, v odvolacích 3:2, a v konaniach voči sudcom v pomere 4:1. Zo zákona zároveň vypadla možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcovi, pri ktorom existujú pochybnosti o jeho spôsobilosti a dôveryhodnosti. Zmeny sa dotknú aj hodnotenia sudcov - po novom sa budú hodnotiť len počas prvých piatich rokov výkonu funkcie, nie pravidelne každých päť rokov. Minister spravodlivosti Boris Susko odmietol výhrady opozície k novele zákona o sudcoch. Podľa neho zmiešané zloženie disciplinárnych senátov nijakým spôsobom nespochybňuje ich nezávislosť ani nestrannosť. Nesúhlasil ani s tvrdením, že možnosť súdnej rady podávať disciplinárne návrhy a súčasne spravovať databázu prísediacich by viedla k neobjektívnemu rozhodovaniu.
tags: #valorizacia #platov #sudcov