Pracovná neschopnosť (PN) vzniká z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu karanténneho opatrenia. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
V ustanoveniach Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca sú definované prípady, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy. Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. Keďže Zákonník práce priznáva zamestnancovi možnosť požiadať o neplatené voľno, môže ho zamestnávateľ na základe tejto žiadosti zamestnancovi poskytnúť. Zároveň v § 141 ods. 3 Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení, z čoho vyplýva, že pracovné voľno bez náhrady mzdy nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa, ako sú napr.
V súvislosti s čerpaním neplateného voľna (pracovného voľna bez náhrady mzdy) sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je stanovené, že zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia, ak sa čerpá neplatené voľno (pracovné voľno bez náhrady mzdy), keďže verejné zdravotné poistenie, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje a zamestnávateľ je povinný zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Následne po skončení čerpania neplateného voľna je povinný ho opäť prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe. Pre výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp.
Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako A/B, kde: A = súčet vymeriavacích základov, z ktorých zamestnanec v kalendárom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN platil poistné na nemocenské poistenie (rozhodujúce obdobie), B = počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Znamená to, že ak pracovná neschopnosť vznikla v roku 2015, pre výpočet náhrady príjmu bude rozhodujúce obdobie rok 2014. Ak povinné nemocenské poistenie začalo v priebehu roka 2014 alebo 2015 a zamestnanec je v priebehu roka 2015 dočasne PN (a nemocenské poistenie sa platilo aspoň 90 dní pred dňom vzniku nároku na náhradu príjmu), rozhodujúce obdobie na účely výpočtu denného vymeriavacieho základu sa posudzuje: ako obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom PN vznikla. Pri posudzovaní denného vymeriavacieho základu vznikajú v praxi aj iné situácie okrem vyššie uvedených, napríklad nemocenské poistenie sa platilo menej ako 90 dní. V každom prípade je potrebné postupovať v súlade so zákonom č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol, pričom je stanovená jeho maximálna hodnota. Pre rok 2015 je to suma 40,6356 €.
Príklad na výpočet náhrady príjmu a nemocenského počas práceneschopnosti zamestnanca:
Pán Emil bol od 13. apríla 2015 do 24. apríla 2015 PN.
| Obdobie PN | Náhrada príjmu (zamestnávateľ) | Nemocenské (Sociálna poisťovňa) |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % z DVZ | - |
| 4. - 10. deň | 55 % z DVZ | - |
| 11. - 24. deň | - | 55 % z DVZ |
Elektronická PN (ePN)
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Pozor, II. diel potvrdenia zamestnávateľovi odovzdávate len vtedy, ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 14 kalendárnych dní. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 14. dňoch trvania PN.
Povinnosti zamestnanca počas PN
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Porušenie liečebného režimu sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny.
Prechodné ustanovenia
Nároky vyplývajúce z dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred 1. januárom 2013, suma náhrady príjmu sa určí aj po 31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. Ak fyzickej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2021 vznikol nárok na náhradu príjmu do 31. decembra 2021 a obdobie prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti trvá aj po tomto dni, nárok na náhradu príjmu zostáva zachovaný a denný vymeriavací základ na určenie sumy tejto náhrady príjmu sa aj po 31. decembri 2021 určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. Ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31.
Kedy môže vzniknúť nárok na dávky počas PN?
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Právne predpisy
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
tags: #praceneschopnost #bez #nahrady #mzdy