Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) je neoddeliteľnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku, ktoré umožňuje zamestnancom a zamestnávateľom dobrovoľne prispievať na zabezpečenie príjmu v starobe. V súčasnosti je do tohto systému zapojených približne 700 tisíc osôb, pričom na trhu pôsobia štyria správcovia doplnkových úspor na penziu.
Doplnkové dôchodkové sporenie: Základy a výhody
Doplnkové dôchodkové sporenie je založené na báze dobrovoľnosti a je určené všetkým tým, ktorí sa nespoliehajú len na štátom vyplácaný dôchodok. Ide o dobrovoľnú formu dlhodobého sporenia. Veľkou a hlavnou výhodou je možnosť získania príspevku od zamestnávateľa. Minimálna dĺžka sporenia je 10 rokov a minimálny vek sporiteľa na vyplácanie dávok je 55 rokov.
Príspevky do DDS
Výška mesačných príspevkov sporiteľa na doplnkové dôchodkové sporenie je dohodnutá v účastníckej zmluve. Výška príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov, je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva účastníkov vykonávajúcich rizikové práce, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť za týchto zamestnancov príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie povinne. Výška jeho príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu. V iných prípadoch prax ukazuje, že výška príspevku sa pohybuje v rozmedzí 15 až 30 € a ak máte šťastie, môže byť nastavená aj ako konkrétne percento z vašej mzdy.
Daňové úľavy a poplatky
Príspevky zaplatené zamestnávateľom sú súčasťou daňových výdavkov. Zároveň platí, že daňový bonus sa ráta len z príspevkov, ktoré si do tretieho piliera poslal sporiteľ sám, teda nie z príspevkov od svojho zamestnávateľa. Odporúča sa preto sporiť do tretieho piliera aspoň 15 eur mesačne. Takto sa za celý rok nazbierajú príspevky vo výške 180 eur. Medzi nevýhody 3. piliera môžeme zaradiť to, že poplatky sú trochu vyššie, ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu (od 2023 je jeho výška 1,15 % ročne z priemernej hodnoty účtu) a poplatku za zhodnotenie príspevkov - 10 % z výnosu.
Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.“. Rezort práce a sociálnych vecí navrhuje opäť zaviesť nezdaniteľnú časť základu dane pre daňovníka, ktorý si prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie. Sporiteľ si bude môcť svoj základ dane od začiatku budúceho roka znížiť o zaplatené príspevky do sumy 180 eur ročne, čím bude jeho daň z príjmov nižšia o 34,2 eura. Odborári však považujú navrhnutú čiastku nezdaniteľnej časti základu dane za príliš nízku a požadujú jej zvýšenie primerane k výške poistných príspevkov.
Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z ich úhrnu, teda z tzv. „aktívnych príjmov“, ak:
- a) príspevky daňovník zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013, alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019.
- b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
Čiastočne obnovenú daňovú úľavu nebudú môcť automaticky využiť všetci terajší sporitelia, ale len tí, ktorí pristúpia na nové, sprísnené pravidlá vyplácania dávok. Podmienkou pre výplatu doplnkového starobného dôchodku bude po novom priznanie predčasného starobného alebo riadneho starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou.
Odstupné a jeho súvis s DDS
Počas trvania pracovného pomeru je základnou zložkou príjmu zamestnanca mzda. V prípade, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, tak za podmienok ustanovených v Zákonníku práce môže zamestnancovi vzniknúť nárok na odstupné alebo odchodné, prípadne súčasne aj na odstupné, aj na odchodné. Je to finančné plnenie, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 ZP za mzdu nepovažuje. Odstupné a odchodné je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“).
Zmeny v podmienkach výplaty odstupného z DDS
V posledných rokoch došlo k zmenám v podmienkach výplaty odstupného z DDS. Kým v minulosti dostal sporiteľ odstupné vo výške 80 % z celkovej nasporenej sumy, od začiatku budúceho roka má byť odstupné len v sume príspevkov, ktoré zaplatil samotný sporiteľ, vrátane výnosov z investovania.
Alternatívy k odstupnému
Alternatívou k odstupnému má byť predčasný výber časti nasporenej sumy. V tomto prípade si sporiteľ z DDS vyberie rovnako ako pri odstupnom len sumu príspevkov, ktoré sám odviedol, vrátane investičných výnosov. Príspevky, ktoré mu na jeho účet odviedol zamestnávateľ, však v tomto prípade neprepadnú v prospech ostatných sporiteľov, ale zostanú na jeho účte až dovtedy, kým sporiteľ nezačne poberať predčasnú penziu, resp. riadnu starobnú penziu zo Sociálnej poisťovne. Príspevky zamestnávateľa spolu s výnosmi sa mu následne vyplatia formou doplnkového dôchodku.
Kritika navrhovaných zmien
Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) zásadne nesúhlasí s návrhom rezortu práce a sociálnych vecí, aby odstupné pri doplnkovom dôchodkovom sporení bolo len vo výške príspevkov zaplatených samotným zamestnancom a príspevky zamestnávateľa sa pripísali v prospech ostatných účastníkov v penzijnom fonde. KOZ žiada, aby 20 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, ktoré nie sú vyplatené v odstupnom, boli poukázané zamestnávateľovi, ktorý zamestnancovi na doplnkové sporenie prispieval.
Dôchodkový vek a jeho naviazanie na strednú dĺžku dožitia
Dôchodkový vek sa v roku 2026 nemení. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Známy je už dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1968. Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred - zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života. Od 1. júla 2025 je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967 a ich dôchodkový vek je 64 rokov a jeden mesiac. Tento dôchodkový vek bol stanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2025 Z. z. Naďalej platí, že aj po zvyšovaní dôchodkového veku a naviazaní na tzv. „automat“ bude mať poistenec možnosť odísť do predčasného dôchodku po splnení zákonných podmienok.
Zrušenie evidenčných listov dôchodkového poistenia (ELDP) a elektronizácia
Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 zrušená. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov počas roka 2026. Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov. V nich sú priebežne zaznamenávané aj údaje od zamestnávateľov predkladané v na to určených dokumentoch - ako sú registračné listy, mesačné výkazy a podobne.
Tie údaje, ktoré zamestnávateľ poskytuje Sociálnej poisťovni výlučne prostredníctvom ELDP a nie sú evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje prostredníctvom mesačných výkazov poistného a príspevkov starobného dôchodkového sporenia. Takýmito údajmi sú údaje o náhrade mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu (§ 142 ods. 4 a § 250b ods. 6 Zákonníka práce).
S uvedenou zmenou súvisí aj povinnosť zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni ELDP za obdobie pred 1. januárom 2026, a to v nasledujúcich lehotách:
- a) 31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak túto povinnosť nesplnil pred 1. januárom 2026.
- b) 30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 do 50 zamestnancov.
- c) 30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 od 51 do 249 zamestnancov.
- d) 31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 250 a viac zamestnancov.
Elektronický účet poistenca a dôchodková prognóza
Zamestnanci majú možnosť získať informácie o svojom dôchodkovom poistení v Elektronickom účte poistenca (EUP), ktorý si môžu kedykoľvek aktivovať, ak tak ešte neurobili. V EUP má každý poistenec uvedené získané obdobie dôchodkového poistenia u svojich zamestnávateľov, dosiahnuté vymeriavacie základy a osobné mzdové body, a to za celé obdobie svojej pracovnej činnosti. Tieto informácie je možné tak, ako doteraz, získať aj ďalšími spôsobmi: o výpis môže klient Sociálnu poisťovňu požiadať písomne poštou, cez kontaktný formulár na webovej stránke alebo telefonicky v Informačno-poradenskom centre.
Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Periodicita zasielania bude závisieť od veku konkrétneho poistenca. Dôchodkovú prognózu Sociálna poisťovňa prvýkrát zašle do 31. mája 2026, pričom údaje v prognóze budú vychádzať zo stavu evidovaných údajov poistenca o jeho dôchodkovom poistení k 31. decembru 2025. Dôchodková prognóza bude spočiatku obsahovať informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier). Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) nebude súčasťou tejto prognózy.
Na to, aby sa stanovená suma predpokladaného starobného dôchodku čo najviac priblížila reálnej sume starobného dôchodku, je potrebné vychádzať z čo najpresnejších údajov. Suma predpokladaného starobného dôchodku poistenca tak bude priamo závisieť od údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou, konkrétne údajov o období dôchodkového poistenia a údajov o vymeriavacích základoch na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Sociálna poisťovňa preto odporúča aktivovať si a využívať Elektronický účet poistenca, ktorý je zdrojom mnohých užitočných informácií. V súvislosti s dôchodkovým poistením v ňom poistenci nájdu informácie o období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základoch evidovaných Sociálnou poisťovňou, ako aj o neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch. Ak poistenec zistí, že niektoré obdobie jeho dôchodkového poistenia nie je Sociálnou poisťovňou evidované a má o tomto období doklady, môže ich Sociálnej poisťovni predložiť (doručiť).
Odstraňovanie diskriminácie rodičov pri výpočte dôchodku
Sociálna poisťovňa začne odstraňovať diskrimináciu rodičov pri výpočte dôchodku a zhodnotí obdobia starostlivosti o dieťa podľa nových pravidiel. Od 1. januára 2026 novela zákona o sociálnom poistení upravuje hodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely. Obdobie starostlivosti o dieťa je jedným z faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku, pretože počas tohto obdobia prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Cieľom novely zákona je zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nemalo negatívny vplyv na sumu dôchodku poistenca, ktorý túto starostlivosť zabezpečoval.
Obdobie starostlivosti o dieťa je aj od 1. januára 2026 naďalej obdobím dôchodkového poistenia na dôchodkové účely. Od 1. januára 2026 sa umožňuje súbežné povinné dôchodkové poistenie fyzických osôb, ktoré sú poistené priamo zo zákona, ak spĺňajú zákonné podmienky, tzv. „poistenci štátu“, a zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). To znamená, že aj poistenec poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do 18 rokov veku môže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem.
Na základe zmeny zákona sa garantuje, že od 1. januára 2026 sa na sumu dôchodku za obdobie poistenia z starostlivosti o dieťa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov. Ak teda poistenec štátu bude vykonávať zárobkovú činnosť (ako zamestnanec alebo SZČO) a jeho vymeriavací základ bude nižší, „dorovná sa“ na hodnotu 60 % priemernej mzdy. Ak bude zarábať viac, započíta sa mu skutočne získaný vymeriavací základ. Uvedené tak bude spravodlivejšie v porovnaní so súčasnou legislatívou.
Dôchodky priznané v roku 2026 sa ešte budú určovať „po starom“, to znamená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025. Takýto postup Sociálnej poisťovne stanovuje priamo zákon. Vzhľadom na rozsiahle zmeny v určovaní sumy dôchodku podľa nových právnych predpisov je rok 2026 pre Sociálnu poisťovňu tzv. „prechodným obdobím“. Poistencom, ktorým bude dôchodok priznaný v roku 2026 a ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa sa nemusia obávať, že obdobie starostlivosti o dieťa bolo započítané „po starom“. Sociálna poisťovňa sumu ich dôchodku určí opätovne aj novým spôsobom a obdobie starostlivosti bude na určenie sumy dôchodku započítané podľa nových právnych predpisov.
Od 1. januára 2027 sa už bude suma dôchodku so zohľadnením obdobia starostlivosti o dieťa určovať podľa nových právnych predpisov účinných od 1. januára 2026. Obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov veku sa v sume dôchodku nezohľadní, ak by malo mať negatívny vplyv. Platí ale podmienka, že obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku sa nezapočíta za predpokladu, že obdobie poistenia, ktoré poistenec získal zo zárobkovej činnosti je najmenej v rovnakom rozsahu ako obdobie starostlivosti o dieťa. Zároveň sa obdobie starostlivosti o dieťa bude naďalej započítavať aj podľa súčasných právnych predpisov, teda aj so zohľadnením tohto obdobia a suma dôchodku sa určí podľa toho, čo je pre poistenca výhodnejšie.
Prepočet dôchodkov
Sociálna poisťovňa prepočíta novým spôsobom dôchodky priznané od 1. januára 2004 podľa zákona o sociálnom poistení. Prepočítajú sa starobné, predčasné starobné a invalidné dôchodky tých poberateľov, ktorí získali obdobie starostlivosti o dieťa a na určenie novej sumy dôchodku sa novým spôsobom určí priemerný osobný mzdový bod, a to podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2026. Za účelom prepočtu bude potrebné posúdiť približne 800 tisíc až 1 milión poberateľov dôchodkov a odhaduje sa, že nárok na zvýšenie sumy dôchodku bude mať cca 400 tisíc dôchodcov. Vzhľadom na tak rozsiahlu a náročnú agendu zákon stanovuje lehotu na prepočet do 31. decembra 2031. Sociálna poisťovňa bude dôchodky prepočítavať postupne, v niekoľkých etapách, od najstarších poberateľov dôchodku po najmladších a od jednoduchších prípadov až po tie zložitejšie. O novom určení sumy dôchodku zašle Sociálna každému dôchodcovi písomné rozhodnutie. Ak novourčená suma dôchodku bude vyššia, dôchodok sa bude vyplácať v novej, výhodnejšej sume. Ak novourčená suma dôchodku bude nižšia ako suma dôchodku patriaca k 31. decembru 2025, dôchodok sa bude naďalej vyplácať v pôvodne určenej, pre poistenca výhodnej sume.