Boj proti ópiu v Číne: História zákazu a jeho dôsledky

Čína, krajina s bohatou históriou a kultúrou, prešla mnohými transformáciami. Jednou z najvýznamnejších a najtraumatickejších kapitol je boj proti ópiu, ktorý mal hlboký dopad na politickú, ekonomickú a spoločenskú situáciu krajiny. Tento článok sa zameriava na históriu zákazu fajčenia ópia v Číne, pričom zohľadňuje kontext, dôsledky a dlhodobý vplyv tohto problému.

Počiatky ópiového obchodu a čínske zákazy

V 17. storočí, po zničujúcej občianskej vojne, sa Čína dostala do rúk Mandžuov, ktorí založili dynastiu Čching (1644 - 1911). Obdobie 18. storočia môžeme považovať za jeden z vrcholov čínskych dejín, kedy Čínska ríša ovládala rozsiahle územia a počet obyvateľov dosiahol 330 miliónov, čo predstavovalo viac než 30 % vtedajšej svetovej populácie. V roku 1820 čínska hospodárska produkcia tvorila asi 33 % svetovej, zatiaľ čo britská len 5 %.

Avšak na prelome 18. a 19. storočia Čína nenaskočila na vlak priemyselnej revolúcie a rozvoja prírodných a technických vied. Zostala obrovskou agrárnou ríšou, efektívne spravovanou štátnou byrokraciou. Toto zaostávanie začala reálne dobiehať až na sklonku 20. storočia. Medzitým sa však objavil nový a ničivý problém - ópium.

Britská Východoindická spoločnosť, ktorá sa dostala do komplikovanej situácie kvôli masovej konzumácii čaju v Británii a odmietaniu Číny dovážať britské výrobky, našla riešenie v ópiu. Od roku 1757 bol čínsky obchod s cudzincami obmedzený cisárskym dekrétom iba na prístav v Kantone. Britskí obchodníci tieto podmienky považovali za ťaživé a nevýhodné. Vlnené látky, tradičný britský vývozný artikel, sa ukázali v Číne prakticky nepredajné. Ópium, ktoré pochádzalo z Bengálska ovládaného Východoindickou spoločnosťou, sa stalo komoditou, ktorú bol čínsky trh ochotný akceptovať. Obchodníci začali v malom množstve dovážať ópium do Číny už v roku 1781.

Čínska vláda opakovane pokúšala zakázať dovoz ópia na centrálnej a lokálnej úrovni. Už v roku 1730 bol vydaný prvý zákaz fajčenia ópia, nasledovaný ďalšími v rokoch 1796, 1799 a 1800, pričom posledné boli pod hrozbou ťažkých trestov. Napriek týmto zákazom sa situácia skôr zhoršovala. V roku 1799 vydal cisár Ťia-Čching edikt, ktorým zakázal pestovanie maku v Číne a všetok dovoz ópia zo zahraničia. O to viac však vzrástol nelegálny obchod a pašovaním ópia sa naďalej živilo mnoho indických Parsov, Britov i Číňanov. Pre Britov to znamenalo obrovské zisky, pre Čínu obrovský problém: milióny závislých, kolabujúca mena a poľnohospodárska pôda zaberaná makovicami.

Lin Ce-Sü a prvá ópiová vojna

Boj s korupciou a pašovaním ópia zo strany štátnych čínskych úradov sa výraznejšie zaktivoval až 30. decembra 1838, kedy bol do mimoriadne zriadenej funkcie vysokého cisárskeho komisára menovaný neúplatný Lin Ce-Sü. Cisár Tao-kuang (1820 - 1850) sa rozhodol konečne potlačiť obchod s ópiom so všetkou ráznosťou. Lin Ce-Sü, ktorý sa narodil v čínskej pobrežnej provincii Fu-tien v roku 1785, bol považovaný za mimoriadne schopného a neúplatného človeka s prísnymi morálnymi zásadami.

Lin Ce-Sü prišiel do Kantonu 10. marca 1839 a okamžite začal konať. Po príchode sa ako osvietený konfuciánsky učenec nesnažil pôsobiť len represívne, ale snažil sa páchateľov zlých skutkov prevychovať a ponúknuť im iné alternatívy obživy. Okrem iného zabezpečil pre zahraničných obchodníkov zvýšené dodávky čaju. V rámci svojho úsilia sa dokonca priamo obrátil na britskú kráľovnú Viktóriu s niekoľkostranovým listom, v ktorom jej vysvetľoval škody spôsobené ópiom na čínskej populácii a apeloval na jej svedomie, aby zakázala svojim poddaným obchodovať s ópiom a inými jedmi.

Lin následne pristúpil k represívnym opatreniam. 18. marca 1839 si zavolal 12 čínskych obchodníkov z kantonských gíld poverených obchodom s Európanmi a informoval ich o novom cisárskom edikte. Dostali tri dni na to, aby presvedčili svojich západných partnerov vydať zásoby ópia. Inak mali byť dvaja z nich popravení a ich majetok zabavený. Západní obchodníci nakoniec vydali časť svojich zásob a Lin ich na revanš pozval do svojej rezidencie údajne na „výchovný pohovor“. Napriek tomu Lin v marci 1839 úspešne zaistil a zničil zásielku 20 291 debien indického ópia. Táto udalosť, kedy 500 robotníkov pracovalo 23 dní (3. - 26. júna 1839) na likvidácii 1200 ton ópia, sa stala v 20. storočí dňom boja proti drogám.

V dôsledku týchto akcií došlo k menším nepokojom a prístav Kanton bol pre Britov uzavretý. To vyústilo v Prvú ópiovú vojnu (označovanú tiež prvá anglicko-čínska vojna), ktorá prebiehala v rokoch 1839 až 1842. Bola ukončená mierovou zmluvou uzatvorenou pri Nankingu dňa 29. augusta 1842. Vojna začala 25. augusta 1839 bitkou pri Kowloone.

Chronológia Prvej ópiovej vojny

• 1730: Prvý zákaz fajčenia ópia v Číne.
• 1799: Cisár Ťia-Čching zakazuje pestovanie maku a dovoz ópia.
• 1838: Cisár Tao-kuang sa rozhodol rázne potlačiť obchod s ópiom a vymenoval Lin Ce-Süa za cisárskeho komisára.
• Marec 1839: Lin Ce-Sü prichádza do Kantonu a začína rozsiahle razie proti obchodníkom s ópiom.
• 3. - 26. jún 1839: Zničenie 20 291 debien ópia v Kantone.
• August 1839: Začiatok Prvej ópiovej vojny bitkou pri Kowloone.
• August 1842: Briti sa objavujú pred bránami Nankingu.
• 29. august 1842: Podpísanie Nankingskej zmluvy.

Briti mali prevahu v taktike, výcviku a disciplíne. V Nankingskej zmluve musela čchingská vláda uznať rovnoprávny status Británie, otvoriť sa viac zahraničnému obchodu, zaplatiť reparácie vo výške 21 miliónov strieborných dolárov a prenechať Británii ostrov Hongkong. Zmluva v čínskej historickej pamäti zostala ako prvá zo série tzv. nerovnoprávnych zmlúv, ktoré Čínu v nasledujúcich dekádach prinútili podpísať západné mocnosti. Zaujímavé je, že zmluva z roku 1842 neupravila obchodovanie s ópiom a de iure zostal platiť čínsky zákaz.

Druhá ópiová vojna a legalizácia ópia

Po porážke v prvej ópiovej vojne čínska vláda potrebovala nájsť obetného baránka, a tak bol Lin Ce-Sü v októbri 1840 odvolaný zo svojej pozície a vyslaný do faktického exilu. Paradoxne, práve na jeho obrannom úseku boli Briti najmenej úspešní.

Druhá ópiová vojna (1856 - 1860) vypukla v polovici 50. rokov 19. storočia. Začala sa po tom, ako čínska loď napadla pirátsku čínsku loď, ktorá sa plavila pod britskou vlajkou. Po ďalšej porážke museli Číňania podpísať Dohodu z Tchien-ťin v roku 1858, ktorá takmer zbavila dovážané ópium daní. Následne bola obchod s ópiom v Číne zlegalizovaný. Tým bola otvorená cesta pre masívny dovoz drog do krajiny. V roku 1880 dovážala Čína z Indie už viac než 6500 ton ópia.

Obdobie od 40. rokov 19. storočia do roku 1949 je v Číne známe ako „Storočie hanby“. Čína bola prinútená pod hrozbou vojny podpisovať nevýhodné obchodné zmluvy so západnými štátmi, čo zanechalo v čínskych ústach trpkú príchuť a viedlo k pocitu poníženia.

Boj proti ópiu v 20. storočí

S novým storočím sa začali v spoločnosti objavovať aj nové protiópiové nálady. 20. septembra 1906 vydala čínska vláda Antiópiový edikt, ktorý zakazoval nové makové kultúry, nariaďoval spisovanie fajčiarov ópia a postupné zatváranie ópiových obchodov. Zároveň uzavrela Čína zmluvu s indickou vládou, podľa ktorej sa mal od roku 1908 každoročne znížiť dovoz ópia o 10 %. Toto opatrenie však len spôsobilo nárast množstva pašovaného ópia a vtedy už známeho morfínu.

Podľa čínsko-anglickej zmluvy mal byť dovoz ópia uzavretý koncom roku 1917. V tej dobe sa však v majetku ópiového syndikátu v Šanghaji nachádzalo veľké množstvo indického ópia, ktoré bolo po dlhom jednaní čínskymi úradmi odkúpené a spálené. Vďaka Antiópiovému ediktu bola maková kultúra do roku 1917 potlačená, ale následné nepokoje v zemi umožnili jej opätovný rozkvet. Vysoké užívanie ópia neskôr ustúpilo až po komunistickej revolúcii.

Po Prvej medzinárodnej ópiovej konvencii v Šanghaji v roku 1909 bolo odporúčané aj ostatným štátom, aby začali podľa vzoru Číny bojovať proti ópiu. 23. januára 1912 tak podpísalo 12 štátov v Haagu Medzinárodnú ópiovú dohodu. Tým bolo ópium a jeho deriváty ako heroín postavené mimo zákona.

Vysoké užívanie ópia ustúpilo až po komunistickej revolúcii v roku 1949. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky Mao Zedongom 1. októbra 1949, nastalo obdobie, kedy sa komunistická vláda razantne postavila proti ópiu a iným drogám. V rámci rozsiahlych kampaní a prísnych trestov sa podarilo výrazne obmedziť drogovú závislosť v krajine. Postava Lin Ce-Süa (1785 - 1850) je v súvislosti s jeho aktivitami Valným zhromaždením OSN v roku 1987 spomínaná 26. júna ako Medzinárodný deň boja proti zneužívaniu drog a ich nezákonnému obchodovaniu. Lin Ce-Sü má zároveň v New Yorku aj pamätník s nápisom „Priekopník vo vojne proti drogám“.

Súčasný stav: Tabakový priemysel

Čínske dejiny krásne ilustrujú, aké náročné je pustiť sa do boja so závislosťami. V súčasnosti sa tabakový priemysel rozmohol v krajine do neskutočných rozmerov, vďaka neškodne sa tváriacim cigaretám, ktoré majú nanešťastie v čínskej kultúre status vzácneho daru (veľmi vhodný dar na čínsky nový rok). Čína je najväčším tabakovým výrobcom ako aj konzumentom. Čínsky tabakový priemysel vyrobí a predá viac ako dve pätiny z celkových svetových cigariet, konkrétnejšie v roku 2011 to bolo až 2,4 bilióna cigariet, čo bol 3 % nárast oproti roku 2010.

Jeden z dôvodov, prečo tabakový priemysel tak dynamicky každoročne v Číne napreduje, sa skrýva v tichej podpore štátu pre danú závislosť. Čínsky tabakový priemysel je úplne vlastnený a regulovaný štátom. Štátna mašinéria nemá záujem obmedzovať tieto príjmy a zdravotné varovné nápisy na čínskych cigaretách majú len symbolický charakter. Pritom v krajine je alarmujúcich 300 miliónov fajčiarov (niektoré zdroje hovoria o 350 miliónoch, skoro tretina globálnych fajčiarov, nedávno to pritom bola štvrtina, čo svedčí o rýchlom raste). Drvivú väčšinu z nich tvoria muži, keďže cigarety sú aj symbolom maskulinity. Podľa dát z roku 2008 až tretina z dospelých Číňanov fajčí, pre porovnanie v USA iba okolo 21 %.

Čínski fajčiari vyfajčia za deň priemerne 15,8 cigariet. Fajčenie zabije 1,2 milióna Číňanov za rok. Aj napriek tomu 50 % čínskych doktorov fajčí. Veľa Číňanov má v obľube nielen fajčenie po jedle, ale aj počas jedla. Dve rozsiahle štúdie na vzorke 125 miliónov Číňanov to pomerne presne dokázali. Čína má najviac úmrtí spôsobených fajčením na svete (cca 2000 ľudí denne zomrie, v roku 2050 to bude možno až 8000). Štúdie potvrdzujú, že tabak zabíja až polovicu fajčiarov. Až 12 % mužských úmrtí a 3 % ženských úmrtí v Číne má na svedomí fajčenie. Podľa prieskumov si dve tretiny Číňanov myslia, že fajčenie spôsobuje malé alebo žiadne škody. 60 % si myslí, že nespôsobuje rakovinu pľúc.

tags: #v #ktorom #roku #bolo #zakazane #fajcit