Slovenské školstvo sa borí s vážnymi výzvami, medzi ktoré patrí aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Tento problém sa dosiaľ nijako neriešil. Až súčasný minister školstva Tomáš Drucker minulý mesiac predstavil návrh, od ktorého si sľubuje, že školy budú mať dostatok kvalifikovaných vyučujúcich. Rozhodol sa zaviesť takzvané regionálne príspevky. Cieľom je motivovať učiteľov pôsobiť aj v regiónoch s vyššími životnými nákladmi a celkovo zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania. Avšak, tento krok vyvoláva aj kritické reakcie a otázky ohľadom jeho účinnosti a spravodlivosti.
Nedostatok učiteľov: Problém, ktorý sa netýka len Bratislavy
Ministerstvo školstva v úvodnej informácii o regionálnych príspevkoch uvádza, že Slovensko čelí nedostatku učiteľov najmä vo väčších mestách. Týka sa to najmä veľkých miest a bohatších regiónov na západe krajiny. Najťažšia situácia je jednoznačne v Bratislave. Realita je však oveľa zložitejšia. Problém s nedostatkom kvalifikovaných pedagógov sa už dávno netýka len Bratislavy a iných krajských miest. Existujú obce, najmä na východnom Slovensku, kde je takmer nemožné získať kvalifikovaného učiteľa matematiky, fyziky či informatiky.
Na základe výskumov Najvyšší kontrolný úrad SR vypočítal, že v roku 2022 bolo v Bratislavskom kraji zverejnených 459 ponúk na 1 000 učiteliek a učiteľov v základných a stredných školách. Nasledoval Trnavský kraj, kde to bolo už len 123 ponúk. Tieto rozdiely zrejme do značnej miery súvisia s odlišnou finančnou situáciou učiteliek a učiteľov v jednotlivých lokalitách. Dobre to ukazuje model ekonomického životného minima, ktorý vypracovali analytici Národnej banky Slovenska. Porovnanie mesačných životných nákladov medzi Bratislavou a Banskou Bystricou ukázalo, že v Bratislave boli náklady jednotlivca žijúceho v podnájme o 123 eur vyššie než v Banskej Bystrici. Rozdiel bol spôsobený najmä vyššou cenou nájmu. Negatívne môže pôsobiť aj konkurencia zo strany iných, lepšie platených zamestnaní.
Konkurencieschopnosť platov v regiónoch
Konkurencieschopnosť učiteľských platov v jednotlivých regiónoch môžeme vidieť, keď ich porovnáme napríklad s priemernou mzdou v danom kraji. Z tohto porovnania vyplýva, že učiteľské platy v Bratislavskom kraji dosahovali minulý rok približne úroveň priemernej mzdy v kraji (100,6 percenta). Vo všetkých ostatných krajoch boli príjmy vyučujúcich v porovnaní s ostatnými pracujúcimi výrazne vyššie. Za Bratislavským krajom nasledoval Trnavský kraj, kde učiteľské platy dosahovali 131,3 percenta priemernej mzdy v kraji. Najlepšia situácia bola opäť v Prešovskom kraji.
Regionálny príspevok: Náplasť na systémový problém?
Zavedenie regionálnych príspevkov má byť jedným z riešení, ako stabilizovať pedagogický zbor a prilákať nových učiteľov do školstva. Regionálne rozdiely v nedostatku vyučujúcich, životných nákladoch a konkurencii zo strany iných zamestnaní sú také výrazné, že je namieste uvažovať o opatreniach, ktoré by dokázali na tieto odlišnosti reagovať. Slovensko sa rozdelí na 16 oblastí, pre ktoré bude platiť rôzna výška príspevku. Najvyšší príspevok bude vo výške 145 eur v hrubom v okresoch Bratislava I - V a najnižší bude vo výške 30 eur, napríklad v celom Prešovskom kraji.
Výšku príspevkov do značnej miery ovplyvnilo to, že na tento rok ministerstvo školstva získalo na regionálne príspevky obmedzený balík peňazí, a to 60 miliónov eur. Opatrenie sa opiera aj o analýzu, ktorú nedávno predstavili Inštitút vzdelávacej politiky a Útvar hodnoty za peniaze. Avšak, existujú obavy, či je tento krok dostatočný a či sa skutočne dotkne všetkých, ktorí to potrebujú. Jednou z hlavných kritík je, že regionálne príspevky nie sú nárokovateľnou zložkou mzdy.
Diskusia o financovaní a výške príspevkov
Minister Tomáš Drucker uviedol, že rezort školstva sa v programovom vyhlásení vlády zaviazal, že tento problém bude riešiť. Problémom je najviac zasiahnutý západ Slovenska, predovšetkým Bratislava, kde dochádza k výraznému odlivu učiteľov. V roku 2024 je na regionálny príspevok v rozpočte vyčlenených 60 miliónov eur, pričom medzi susediacimi oblasťami je maximálny povolený rozdiel 60 eur v hrubom mesačne. Minimálna hodnota príspevku je stanovená vo výške 30 eur v hrubom mesačne.
„Príspevok zatiaľ pokrýva rok 2024, pracujeme však na dlhodobom riešení. Budeme intenzívne rokovať s ministerstvom financií o možnostiach kontinuálneho financovania tejto iniciatívy v nasledujúcich rokoch,“ upozornil minister Drucker. Cieľom je zabezpečiť, aby príspevky nielen pokračovali, ale aby ich výška bola minimálne rovnaká, ako v tomto roku. To je nevyhnutné na zabezpečenie stability a predvídateľnosti pre školy aj zamestnancov.
Drucker: Rešpektujem právo rodiča vybrať si školu, ale v realite toto právo pre mnohých neexistuje
Kompenzačný príspevok pre rok 2025
Ministerstvo školstva poskytuje prostredníctvom príspevku na špecifiká finančné prostriedky zriaďovateľom škôl ako motivačný a stabilizačný nástroj pre pedagogických a odborných zamestnancov. Tento kompenzačný príspevok (KP) sa poskytuje ako podpora riešenia regionálneho nedostatku pedagogických a odborných zamestnancov v Bratislavskom kraji, okresoch Trnava a Košice I - IV. Finančné prostriedky sú prideľované školám pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorých mzda je financovaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva, alebo z prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Téma kompenzačných príspevkov pre pedagógov patrí medzi priority ministra školstva Tomáša Druckera. Minister zámer zvyšovať príspevky naznačil minulý týždeň po rokovaní vlády. Uviedol vtedy, že kompenzačné príspevky pre pedagógov podľa neho pomáhajú v regiónoch, kde sú vyššie životné náklady. „Budeme chcieť, aby tie príspevky boli trochu vyššie v budúcom roku, pretože nám rastú aj náklady,“ avizoval. Podotkol tiež, že si to bude pýtať viac peňazí a má v pláne urobiť všetko pre to, aby do toho dali viac prostriedkov.
Najvyššia suma kompenzačného príspevku je v okresoch Bratislava I až V, a to v sume 130 eur v hrubom mesačne. V ostatných okresoch bratislavského kraja ide o sumu 60 eur, pre okres Trnava a okresy Košice I až Košice IV je to 70 eur. Výška kompenzačného príspevku na riešenie nedostatku kvalifikovaných zamestnancov pôsobiacich vo výchovných zariadeniach a liečebno-výchovných sanatóriách je rovnaká pre diagnostické i reedukačné centrá, aj pre liečebno-výchovné sanatóriá, a to 200 eur v hrubom.
Tabuľka 1: Porovnanie výšky regionálnych príspevkov v vybraných regiónoch
| Región | Výška príspevku (hrubom mesačne) |
|---|---|
| Bratislava I - V | 145 € (rok 2024), 130 € (rok 2025) |
| Ostatné okresy Bratislavského kraja | 60 € (rok 2025) |
| Trnavský kraj | 123 ponúk na 1 000 učiteľov (rok 2022) |
| Okres Trnava | 70 € (rok 2025) |
| Košice I - IV | 70 € (rok 2025) |
| Prešovský kraj | 30 € (rok 2024) |
Kritika a alternatívne návrhy
Hoci je myšlienka finančného riešenia nedostatku učiteliek a učiteľov správna, spôsob prerozdelenia peňazí pravdepodobne neprispeje k tomu, aby sa dostatočne zvýšila konkurencieschopnosť učiteľských platov v najviac ohrozených lokalitách. Pre učiteľky a učiteľov v Bratislave je príspevok príliš nízky, a tak sa ich plat zrejme dostatočne nepriblíži ku mzde vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich. Vyplýva to aj z analýzy, o ktorú sa ministerstvo pri nastavovaní príspevkov opiera.
Analýza pracuje s údajmi z roku 2020, keď učiteľky a učitelia v Bratislave zarábali 66 percent mzdy vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich. Pritom učiteľské platy vo všetkých ostatných krajských mestách v sledovanom roku 2020 dosahovali bez akéhokoľvek navýšenia viac ako 80 percent priemernej mzdy ľudí s vysokoškolským vzdelaním v danom meste. V analýze sa explicitne uvádza, že navýšenie na úroveň 73 percent v Bratislave nemusí postačovať. Dá sa predpokladať, že v roku 2024 nebude stačiť ani príspevok vo výške 145 eur. Ministerstvo sa však rozhodlo, že pomerne obmedzený balík peňazí rozdelí tak, aby sa každému ušlo aspoň niečo.
Argumenty školských odborov: Zvýšenie platových taríf ako systémové riešenie
Školské odbory dlhodobo upozorňujú na potrebu systémového riešenia problému nízkych platov v školstve. Argumentujú, že jediná udržateľná cesta, ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania, je zvyšovanie platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov. To by zaručilo kontinuitu a bolo by to skutočné riešenie pre všetkých, nielen pre vybrané skupiny učiteľov a len v určitých regiónoch. Odbory žiadali aj naďalej žiadajú zvýšenie platových taríf, čo považujú za systémový krok, ktorý by zvýšil platy všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom, nielen niektorým v určitých regiónoch a nielen niektorým kategóriám učiteľov.
Školské odbory predložili ministerstvu školstva argumenty, prečo by mali dostávať príplatky aj zamestnanci za iné a oveľa závažnejšie rozdiely, ako je porovnanie platov učiteľov s inými profesiami vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rámci regiónov. Ministerstvo sa však držalo vlastných analýz, ktoré vychádzali najmä z porovnania platov s inými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami a z cien nehnuteľností v jednotlivých regiónoch. Šéf školských odborárov Pavel Ondek uviedol, že s rezortom školstva je dohodnuté, že by mal byť vypracovaný návrh platového automatu, ktorý by sa mal týkať aj nepedagogických zamestnancov. "Pokiaľ tento automat bude správne nastavený, a bude pochopenie aj zo strany vlády a poslancov parlamentu, tak by tieto veci mohli byť pre všetkých zamestnancov školstva vyriešené," skonštatoval Ondek.
Analýzy ministerstva: Otázky metodológie a relevantnosti dát
Ministerstvo školstva pri argumentácii za zavedenie regionálnych príspevkov poukazovalo na analýzy, podľa ktorých si napríklad učiteľ v Bratislave môže dovoliť len 66 % z toho, čo si môžu dovoliť iní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Naopak, učiteľovi v Prešove to ministerské analýzy vykázali na 101 %. Tieto výpočty však vyvolávajú otázky ohľadom použitej metodológie a relevantnosti dát.
Maloobchodné ceny bežných komodít, ako sú potraviny, drogéria, lieky, oblečenie či pohonné hmoty, sú celoslovensky rovnaké. Ceny služieb poväčšine taktiež, nakoľko na Slovensku funguje viacero jednotných sietí ponúkajúcich služby. To, že v Bratislave mnohí zamestnanci celkovo zarábajú viac ako vo zvyšku Slovenska je dané vysokou konkurenciou a ponukou možností. Ak však učitelia odchádzajú zo školstva v Bratislave, je otázne, či ich mesačný príspevok vo výške 145 € v hrubom udrží v školstve.
Rovnako sporné je porovnávanie cien nehnuteľností v jednotlivých regiónoch. Existuje podozrenie, že ceny nehnuteľností v Bratislave, ktoré ministerstvo uvádzalo vo svojich analýzach, boli umelo nadhodnotené zarátaním aj lukratívnych developerských projektov. Inak si nemožno vysvetliť stav, keď ministerstvo uvádzalo cenu za meter štvorcový takmer o 1 000 € vyššiu, ako bola cena priemerného bytu na realitných portáloch napr. v Petržalke. Pritom bežný učiteľ v Bratislave si asi nebude kupovať lukratívny byt v centre Bratislavy takisto, ako si nebude kupovať lukratívny byt v Košiciach či v Prešove, lebo ani v jednom z týchto miest naňho ľudovo povedané nebude mať.
Čo naozaj funguje? Osvedčené prístupy k stabilizácii učiteľov
Pozrime sa teda na to, ako by mal vyzerať systém, ktorý by dokázal riešiť nedostatok pracovných síl v školstve. Výskumy ukazujú, že finančné príspevky môžu skutočne prispieť k tomu, aby sa situácia v lokalitách s nedostatkom učiteliek a učiteľov zlepšila. Predovšetkým, finančný príspevok musí byť dostatočne atraktívny.
Spomínaná analýza údajov z roku 2020 napríklad ukázala, že ak by učiteľky a učitelia v Bratislave mali zarábať 90 percent mzdy pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním, potrebovali by mesačný príspevok vo výške zhruba 520 eur. Ani tu však nevieme, či je hranica 90 percent skutočne optimálna. Nejde o číslo, ktoré by bolo výskumne či analyticky overené. Ďalšie výskumy zároveň ukázali, že na to, aby sa učiteľky a učiteľov podarilo nielen prilákať, ale ich aj udržať, musí byť podmienkou vyplatenia príspevku záväzok, že učiteľ či učiteľka zostane počas určitého obdobia pracovať v škole. Účinok finančných príspevkov obyčajne pretrváva len počas obdobia, v ktorom sa vyplácajú, prípadne pokiaľ sa vyučujúcim neskončí záväzok zotrvať na pracovnom mieste. Slovenské ministerstvo školstva však zatiaľ zaručilo vyplácanie regionálnych príspevkov len v tomto roku.
Faktory ovplyvňujúce atraktivitu učiteľského povolania
No a napokon netreba zabúdať, že finančné ohodnotenie nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje to, či majú učiteľky a učitelia záujem pracovať v školstve. Dôležité môžu byť aj ďalšie pracovné podmienky, ako napríklad náročnosť vzdelávacieho prostredia, materiálne vybavenie v školách či vzťahy na pracovisku. Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) uvádza, že je dobrá správa, že ministerstvo školstva po mnohých rokoch dokázalo prísť s nejakým výstrelom v oblasti mzdovej politiky učiteľov, ktorý aspoň mieri na správnu svetovú stranu. Avšak stále to nie je dostatočné. Tento výstrel je totižto pomerne slabý a nemieri úplne presne, ale ide stále o pomerne plošné zvyšovanie miezd.