Rybárstvo je obľúbený šport, ktorý ponúka relax, oddych a spojenie s prírodou. Avšak, ako aj v iných oblastiach, aj rybolov má svoje pravidlá a zákony, ktoré je potrebné dodržiavať pre zabezpečenie udržateľnosti a pohody pre všetkých rybárov. Kontrolu týchto pravidiel vykonáva rybárska stráž.
Tento článok sa zameriava na to, čo je zakázané v chránenej rybárskej oblasti, pričom vychádza z platnej legislatívy a interných predpisov.
Územná ochrana prírody a krajiny
Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. z 25. júna 2002.
Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana prírody a krajiny. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.
Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa zákona. Tomuto stupňu ochrany sa teda neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona. Čiže je to územie mimo osobitne vyhlásených chránených území, s výnimkou chránených vtáčích území, jaskýň a vodopádov a ich ochranných pásiem a obecných chránených území.
Kategórie chránených území
Na Slovensku sa chránené územia delia na niekoľko kategórií, ktoré odrážajú ich význam a mieru ochrany.
- Veľkoplošné chránené územia (VCHÚ): Do tejto kategórie patria Národné parky (NP) a Chránené krajinné oblasti (CHKO).
- Maloplošné chránené územia (MCHÚ): Sem patria Chránené areály, Prírodné rezervácie, Národné prírodné rezervácie, Prírodné pamiatky, Národné prírodné pamiatky, Prírodné parky, Chránené krajinné prvky a Obecné chránené územia.
Charakteristika jednotlivých typov chránených území:
- Chránená krajinná oblasť (CHKO): Je to rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí druhý stupeň ochrany, ak v zákone nie je ustanovené inak.
- Národný park (NP): Je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre. V národnom parku je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti a platí tu tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak.
- Prírodný park: Je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 500 ha, prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu. Na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany.
- Chránený areál (CHA): Je lokalita, spravidla s výmerou do 500 ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu. Vyhlásiť ho môže vláda a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.
- Prírodná rezervácia (PR): Je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu. Vláda ju môže vyhlásiť nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.
- Prírodná pamiatka (PP): Je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.
- Chránený krajinný prvok (CHKP): Je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku. Na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.
- Obecné chránené územie (OCHÚ): Je lokalita, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Môže ho vyhlásiť obec všeobecne záväzným nariadením.
Ochranné pásma a zonácia
Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky, možno vyhlásiť ich ochranné pásmo. Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany.
K 31. 12. 2025 je ochranné pásmo vyhlásené pri všetkých 9 národných parkoch a 73 maloplošných chránených územiach. Ochranné pásmo zo zákona do vzdialenosti 100 m má ustanovených 474 NPR a PR a ochranné pásmo zo zákona do vzdialenosti 60 m má ustanovených 207 NPP a PP.
VCHÚ a MCHÚ môžu byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D. Zóny možno členiť aj na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznym spôsobom starostlivosti alebo cieľom ochrany.
Maloplošné CHÚ, ktoré sa stanú súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, sa vždy zrušia. Do 31. 12. 2025 bola vyhlásená zonácia 6 VCHÚ - CHKO Horná Orava, Pieninského NP, NP Slovenský raj, NP Muránska planina, NP Veľká Fatra a NP Slovenský kras.
Jaskyne a prírodné vodopády
Osobitnou skupinou chránených území sú jaskyne a prírodné vodopády. V zmysle zákona je jaskyňou človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom v zmysle zákona je taký prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75° a voda v koryte pretrváva celý rok.
Všetky jaskyne a prírodné vodopády, ktoré spĺňajú uvedené definície, sú v zmysle zákona prírodnými pamiatkami (PP). Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP).
Na Slovensku je k 31. 12. 2024 evidovaných 8 124 jaskýň a vyše 200 vodopádov, ktoré sú prírodnými pamiatkami na základe horeuvedených kritérií. Z nich 44 jaskýň a 5 prírodných vodopádov bolo osobitne vyhlásených za národné prírodné pamiatky. Spolu 22 jaskýň má vyhlásené ochranné pásma. So sprievodcom je prístupných 13 jaskýň prevádzkovaných Správou slovenských jaskýň a 4 jaskyne prevádzkované inými subjektami.
Európska sústava chránených území Natura 2000
Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa Slovenská republika zaradila do spoločenstva štátov, ktoré je postavené na základoch spoločnej vnútornej aj zahraničnej politiky. Spoločné pravidlá a normy sú záväzné rovnako pre všetky členské štáty EÚ a sú nadradené ich jednotlivým národným zákonom.
Podľa zákona európska sústava chránených území Natura 2000 je koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť zachovať, a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli. Sústava sa skladá z Chránených vtáčích území (CHVÚ) a Území európskeho významu (ÚEV).
- Chránené vtáčie územie (CHVÚ): Podľa zákona predstavuje biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho významu.
- Územia európskeho významu (ÚEV): Národný zoznam ÚEV bol ustanovený nariadením vlády SR č. 451/2023 Z. z. a obsahuje 644 ÚEV.
Územia medzinárodného významu
Územím medzinárodného významu sa podľa zákona rozumie lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky a odporúčania v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná, z členstva v medzinárodných organizáciách a z medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.
Územia medzinárodného významu tvoria v súčasnosti mokrade medzinárodného významu (14 tzv. Ramsarských lokalít), lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO (2 nominácie s viacerými lokalitami), biosférické rezervácie (4 lokality), lokality s udeleným Diplomom Rady Európy (2 lokality) a významné podzemné lokality pre netopiere v Európe (83 lokalít). Ak si to vyžaduje plnenie záväzkov a odporúčaní, územie medzinárodného významu sa vyhlási za chránené územie podľa tohto zákona so stupňom ochrany, ktorého uplatnením sa zabezpečí ochrana územia medzinárodného významu v súlade s týmito záväzkami a odporúčaniami. Všetky územia medzinárodného významu na Slovensku sú v súčasnosti súčasťou niektorej z národných kategórií chránených území.
Úloha a právomoci rybárskej stráže
Rybárska stráž zohráva kľúčovú úlohu v odhaľovaní nekalých praktík, ako je pytliactvo a nečestný rybolov, kde sa športový rybolov zamieňa so zárobkovou činnosťou. Pôsobí v skupinách na jednotlivých revíroch a spolupracuje s rybárskym hospodárom. Niektorí členovia sú súčasťou tzv. lietačky, ktorá je priamo podriadená vedúcemu rybárskej stráže. Členovia rybárskej stráže sa pravidelne zúčastňujú školení, kde sa oboznamujú s legislatívou a novými trendmi v boji proti rybárskej kriminalite.
Právny rámec činnosti rybárskej stráže
Činnosť rybárskej stráže je upravená zákonom o rybárstve č. 139/02 Z.z. a vykonávacou vyhláškou č. 185/2006 Z.z., ktoré priniesli dôležité zmeny v rybárskej legislatíve. Dôležité sú aj:
- Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
- Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z.
- Zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb.
Kto sa môže stať členom rybárskej stráže?
Záujemcovia o členstvo v rybárskej stráži musia spĺňať určité kritériá a prejsť výberovým konaním. MsO SRZ Trnava vykonáva ústny pohovor a v prípade kladného hodnotenia vyšle uchádzača na dvojdňové školenie v Ivánke pri Dunaji, ktoré je ukončené záverečným testom. Funkcia rybárskej stráže si vyžaduje zodpovednosť, pretože jej členovia vystupujú ako verejní činitelia.
Kritéria pre výber členov rybárskej stráže:
- Občianstvo Slovenskej republiky.
- Plná právna spôsobilosť.
- Osobnostné a povahové vlastnosti, vzťah k ľuďom, prírode a rybám, zdravotný stav a fyzické predpoklady.
- Povesť, nekonfliktnosť, absencia vulgárneho správania, nadmerného požívania alkoholu alebo iných návykových látok, agresivity, psychickej lability a nevyrovnanosti.
Menovanie a odvolanie člena rybárskej stráže
Obvodný úrad životného prostredia určí termín, v ktorom uchádzač zloží sľub člena rybárskej stráže. Vedúci rybárskej stráže predkladá výboru návrhy uchádzačov a plní úlohy výboru vo vzťahu k členom rybárskej stráže. Výbor pravidelne hodnotí činnosť každého člena. Člen rybárskej stráže môže byť odvolaný, ak prestane spĺňať podmienky alebo môže písomne požiadať o svoje odvolanie.
Financovanie činnosti rybárskej stráže
Náklady spojené s výkonom činnosti rybárskej stráže znáša Rada SRZ.
Práva a povinnosti rybárskej stráže
Medzi hlavné povinnosti užívateľa rybárskych revírov patrí zabezpečenie ochrany výkonu rybárskeho práva.
Člen rybárskej stráže je oprávnený:
- Kontrolovať osoby vykonávajúce rybolov.
- Kontrolovať dodržiavanie podmienok rybolovu.
- Odoberať úlovky získané v rozpore so zákonom.
- Spisovať záznamy o odňatí rybárskeho náradia, rybárskeho lístka a povolenia na rybolov a odovzdať ich kontrolovanej osobe.
Používanie donucovacích prostriedkov
Pred použitím donucovacích prostriedkov je člen RS povinný vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Použitie donucovacích prostriedkov prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, keď boli vyčerpané všetky ostatné zákonné oprávnenia RS. Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov, je člen RS oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty a chvaty.
Člen rybárskej stráže o použití donucovacích prostriedkov spíše úradný záznam, ktorý musí obsahovať druh použitého donucovacieho prostriedku, dôvody jeho použitia, spôsobené následky a spôsob ich odstránenia.
Konkrétne zákazy v chránenej rybárskej oblasti
Konkrétne zákazy v chránenej rybárskej oblasti sa môžu líšiť v závislosti od miestnych podmienok a rozhodnutí zväzových orgánov. Medzi bežné zákazy patrí:
- Lov v určitých obdobiach: Napríklad lov na mŕtvu rybku alebo prívlač môže byť zakázaný od 1. februára do 15. júna.
- Lov v nočných hodinách: Lov môže byť zakázaný v čase od 22:00 do 04:00 hod.
- Porušovanie rozhodnutí zväzových orgánov.
Dôležité aspekty činnosti rybárskej stráže
- Rybárska stráž má právomoci na zisťovanie porušovania zákonov.
- Vinu sú povinné preukázať orgány činné v trestnom konaní.
- RS nedokazuje vinu páchateľa, ale dokumentuje okolnosti, ktoré k uznaniu viny môžu viesť.
- Rybárska stráž musí byť označená služobným odznakom a preukazom.
- V prípade zistenia trestného činu pytliactva rybárska stráž spracuje trestné oznámenie a doručí ho na políciu.
- V prípade zistenia správneho deliktu alebo priestupku rybárska stráž spracuje oznámenie a doručí ho obvodnému úradu životného prostredia.
- V prípade zistenia previnenia rybárska stráž spracuje Záznam o previnení a doručí ho vedúcemu rybárskej stráže.
Postup pri kontrole rybárov
Člen RS kontroluje najmä povolenie na rybolov, rybársky lístok a členský preukaz loviaceho. Na prípadné nedostatky loviaceho upozorní a pokiaľ je to technicky možné, uloží loviacemu aby ich odstránil priamo na mieste. Pokiaľ sú nedostatky neodstrániteľné priamo na mieste, požiada loviaceho člena SRZ, aby opustil revír a odstránil zistené nedostatky na príslušnom orgáne. Ak zistí také nedostatky, ktoré priamo vzbudzujú podozrenie z neoprávneného lovu alebo spáchania trestného činu, postupuje podľa predchádzajúcich ustanovení. Ak je loviaci dôvodne podozrivý z páchania trestného činu pytliactva, rybárska stráž odníme podozrivému rybárske náradie, rybársky lístok a povolenie na lov rýb. O odňatí spíše záznam.