Chýbajúca ošetrovateľská starostlivosť: Problémy a dopady

Racionovanie ošetrovateľskej starostlivosti je definované ako zlyhanie pri poskytovaní všetkých potrebných ošetrovateľských činností z dôvodu nedostatku zdrojov, či už ide o personál, čas alebo materiál. Tento fenomén má významné dopady na kvalitu starostlivosti o pacienta a celkové fungovanie zdravotníckeho systému.

Nedostatok personálu a preťaženie sestier

Jedným z najčastejších faktorov, ktoré prispievajú k vzniku chýbajúcej ošetrovateľskej starostlivosti, je nedostatok sestier a pomocného personálu. Nízky počet sestier na Slovensku, ktoré v súčasnosti pracujú v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), čo je len malé percento z celkového počtu sestier (40-tisíc), svedčí o tom, že domáca ošetrovateľská starostlivosť je aj po tridsiatich rokoch stále zaznávaná. Neefektívna delegácia úloh v starostlivosti a zvyšujúce sa pracovné zaťaženie vedú k fenoménu implicitne pridelenej starostlivosti.

Preplnené nemocnice, preťažení lekári, sestry a zdravotníci a ich nedostatok nielen pri lôžkach pacientov sú realitou uplynulých mesiacov. Mnohí dnes neskrývajú strach, pribúdajú obavy nielen o vlastné zdravie, ale aj o zdravie blízkych, o to viac, ak sú v rizikovejšom veku či majú iné závažnejšie zdravotné problémy. V súlade s nastavenou sieťou ich v súčasnosti v agentúrach pracuje 809, čo je malé percento z celkového počtu sestier (40-tisíc). Ide o sestry odborníčky s dlhoročnou praxou, ktoré vedia zabezpečiť integrovanú dlhodobú ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť v domácom a prirodzenom sociálnom prostredí ťažko chorých pacientov. Vďaka nim by tak mohli nemocnice znížiť priemernú dobu hospitalizácie a uvoľnené lôžka využiť pre ďalších pacientov.

Prieskum medzi sestrami

Výskumná vzorka pozostávala z 94 sestier z nemocníc v Kežmarku, Levoči a Poprade. Zber dát bol realizovaný pomocou dotazníka PIRNCA (Perceived Implicit Rationing of Nursing Care). Najvyššie skóre v rámci jednotlivých položiek dotazníka PIRNCA dosiahli sestry v položke „Nemohla som viesť dôležitý rozhovor s iným členom multidisciplinárneho tímu ohľadom starostlivosti o pacienta“. Naopak, najnižšie skóre dosiahli v položke „Nemohla som vykonať rutinnú starostlivosť o kožu pacienta“ a v položke „Nemohla som vykonať ošetrenie rany (vrátane preväzu) podľa ordinácie lekára / štandardu oddelenia“.

Dopady na pacientov a ich rodiny

Domáca ošetrovateľská starostlivosť je najpreferovanejšia všade vo vyspelých štátoch, najhumánnejšia a ekonomicky efektívna. Na Slovensku jej akoby nevieme, alebo možno ani nechceme, venovať dostatok pozornosti. V mnohých prípadoch domáca starostlivosť stroskotá práve na financiách, najmä ak príbuzní potrebujú chodiť do práce a ich rozhodnutie zostať doma by mohlo ísť ruka v ruke s ďalšími, existenčnými problémami.

Ak sa už na túto neľahkú úlohu dajú, majú predsa len aspoň možnosť požiadať o novú nemocenskú dávku - takzvané dlhodobé ošetrovné, ktoré môžu od apríla získať tie nemocensky poistené osoby, ktoré ošetrujú v domácom prostredí blízku osobu pre potrebu poskytovania domácej alebo paliatívnej starostlivosti. Splniť musia ale aj ostatné zákonné podmienky. Nárok bude vo výške 55 % z hrubej mzdy zamestnanca alebo z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, a to až po dobu 90 dní.

Financovanie domácej starostlivosti

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) riešia existenčné problémy, pričom pre štát je veľmi neefektívne a nákladovo náročné, keď sa pacient doliečuje v nemocnici niekoľko týždňov, umelo sa predlžujú hospitalizácie, prípadne sa prekladajú ťažko chorí pacienti z oddelenia na oddelenie. Doslova ma šokovalo, keď sa ku mne dostala informácia, že aj pri nedostatku týchto tak potrebných a skúsených sestier a veľkej chuti pomáhať svojim pacientom to jednej z ADOS nebolo umožnené. Spomínaná ADOS funguje v mojom okolí už takmer desať rokov. Aj napriek jej dlhoročným skúsenostiam jej v predošlom období zamietla najväčšia štátna zdravotná poisťovňa opakovane žiadosť o zazmluvnenie.

Javilo sa, že po troch desaťročiach konečne prichádza nádej, preto som posmelila manažérku ADOS, aby podala žiadosť ešte raz. Veď predsa prichádzajú pozitívne zmeny pre pacientov a sestry. Aspoň tak sa začiatkom roka prezentovala naša súčasná vláda. V Programovom vyhlásení vlády pre oblasť zdravotníctva je uvedené: „Vláda SR podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov. Vláda SR vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia.“

Najväčšie prekvapenie ešte len prišlo, keď spomínaná ADOS obdržala odpoveď od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zmluvu s ňou vraj neuzavrú, lebo sa orientujú na efektívnosť, hospodárnosť a vzhľadom na výšku disponibilných zdrojov pokryjú svoje služby pacientom poskytovateľmi, ktorých majú k dispozícii. Keď ich však štátna zdravotná poisťovňa nepokryje, ako k tomu prídu pacienti a ich príbuzní? Budú mať jednoducho smolu! K starostlivosti ADOS sa poistenci najväčšej a najviac podporovanej poisťovne štátom nedostanú. Ako je možné, že 10 rokov fungujúca ADOS je zrazu odmietnutá s takýmto argumentom?

Nemohla skrátka len koronakríza negatívne ovplyvniť finančné možnosti jednotlivých zdravotných poisťovní? Bola to pritom štátna zdravotná poisťovňa, ktorá ešte v novembri minulého roka dostala ako jediná od štátu finančnú injekciu. Pri navyšovaní imania štátnej zdravotnej poisťovni (o 100 mil. eur, neskôr o ďalších 80 mil. eur) bolo v dôvodovej správe uvedené: „zvýšenie základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. bude pozitívne vplývať na úhradu zdravotnej starostlivosti, t.j. Len pre dokreslenie obrazu, o akých nákladoch pri celkovom objeme finančných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva vo výške cca 5 miliárd eur, je reč: “Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila od júla 2017 ceny za výkony v ADOS a v mobilných hospicoch o 25 % a v zariadeniach sociálnych služieb o 26 %.

Odhliadnuc od toho, že oblasť poskytovania dlhodobej starostlivosti je mojou srdcovou záležitosťou, považujem tento hon na súkromníkov v zdravotníctve, ktorého svedkom sme uplynulé mesiace, za neprípustný. Príbuzní pacientov, ktorí sú dnes prepúšťaní z nemocníc do domácej starostlivosti, sa ocitajú v nezávideniahodnej situácii. Najmä keď čítajú o tom, ako niektoré zariadenia sociálnych služieb zažívajú hotové peklo - nákaza sa rýchlo šíri nielen medzi ich klientami, ale aj personálom.

Historický kontext ošetrovateľskej starostlivosti

Ošetrovateľstvo je mladý vedný odbor, ktorý má nezastupiteľné postavenie. Významné zmeny od druhej polovice 20. storočia, kedy sa menia chorobou, ani sestry a pôrodné asistentky, došlo aj v oblasti ošetrovateľstva k určitému pokroku. Ošetrovateľská starostlivosť má charitatívne a profesionálne korene. Úlohy spojené s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti zaujímali ženy, pričom sa učili od starších a skúsenejších pokolení.

V období stredoveku sa o chorých, deti a jedincov odkázaných na pomoc iných starali mníšky a ľudoví liečitelia. Útulky a špitály vznikali väčšinou pri kláštoroch. Jedným z prvých známych miest poskytujúcich liečiteľskú starostlivosť bol kláštor sv. Hypolita na vrchu Zobor nad Nitrou. V roku 1635 bol založený rád Antonitov, ktorých si povolal kráľ Ladislav. Kláštorné rády mali nezastupiteľné postavenie v poskytovaní charitatívnej a liečiteľskej starostlivosti, a to na niekoľko storočí až dodnes.

Vznik moderného ošetrovateľstva

Prelom v ošetrovateľstve nastal vďaka Florence Nightingale (1820-1910), ktorá je považovaná za zakladateľku moderného ošetrovateľstva a zároveň za prvú teoretičku v ošetrovateľstve. Deň jej narodenia - 12. máj - je dnes Svetovým dňom sestier. V roku 1860 vznikla prvá ošetrovateľská škola na svete pri nemocnici sv. Tomáša v Londýne. Florence Nightingale sa stala symbolom ošetrovateľstva pre verejnosť, vďaka čomu sa stalo humánnym a odborným povolaním.

Na Slovensku bola jednou z priekopníčok Janka Hrebendová, ktorá si osvojila základné liečiteľské poznatky. V polovici 19. storočia bolo na území Slovenska ošetrovateľstvo vykonávané rádovými a civilnými ošetrovateľkami, spravidla zaškolenými. Koncom 19. storočia začali vznikať prvé ošetrovateľské školy v Rakúsko-Uhorsku. Profesionálne vzdelávanie sa vytvorilo až po roku 1948 s nástupom zdravotných škôl s maturitou.

tags: #chybajuca #osetrovatelska #starostlivost