Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Je dôležité pochopiť, ako seniori trávia svoj voľný čas v 21. storočí, aké aktivity preferujú a aké faktory ovplyvňujú ich možnosti a rozhodnutia. Predkladaný odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti s cieľom priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku.
Starnutie populácie a jeho dôsledky
Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov, a to indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života, t. j. priemerného počtu rokov dožitia u osôb oboch pohlaví a veku za predpokladu, že nedôjde k zmenám úmrtnostných pomerov. V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov - s výraznou zmenou vekovej štruktúry obyvateľstva sa kľúčovým stáva politický názor starších voličov, ďalej o zmeny v sociálnom systéme, ale napríklad aj o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania a pod. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva zas potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako i dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak v kontexte s danou problematikou dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, ale aj psychologického, či politického charakteru.
V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia.
U nás, rovnako ako aj v iných členských štátov Európskej únie rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti.
Kvalita života seniorov a jej sociálno-ekonomické aspekty
Kvalita života seniorov odráža, okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov a pod. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.
Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií a pod. Okrem toho môže zahŕňať zmeny ohľadom bydliska, obmedzenie či stratu sociálnych kontaktov, oslabenie interakcií, alebo tiež osamelosť. Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej. Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.
Postavenie seniorov na trhu práce
Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne. Do ich pracovnej náplne najčastejšie patria administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržba či stráženie objektov a pod.
V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.
Dôchodkové zabezpečenie a jeho vplyv na život seniorov
Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok. Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP.
Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov. Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšia buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať.
Voľný čas seniorov v 21. storočí: Aktivity a preferencie
Trávenie voľného času je kľúčovou súčasťou kvality života seniorov. Aktivity, ktorým sa venujú, môžu mať významný vplyv na ich fyzické a psychické zdravie, sociálne kontakty a celkovú pohodu. V 21. storočí sa možnosti trávenia voľného času pre seniorov výrazne rozšírili vďaka technologickému pokroku, zvýšenej dostupnosti informácií a rozmanitosti ponúkaných aktivít.
Aktivity v domácom prostredí
Mnoho seniorov trávi svoj voľný čas v pohodlí domova. Medzi obľúbené aktivity patria:
- Sledovanie televízie a počúvanie rádia: Tieto aktivity poskytujú zábavu a informácie a môžu pomôcť seniorom zostať v kontakte s aktuálnym dianím.
- Čítanie kníh a časopisov: Čítanie je výborný spôsob, ako si udržať aktívnu myseľ a rozšíriť vedomosti.
- Záhradníčenie: Práca v záhrade je nielen relaxačná, ale aj prospešná pre fyzické zdravie.
- Ručné práce a hobby: Pletenie, háčkovanie, vyšívanie, maľovanie a iné ručné práce sú kreatívne aktivity, ktoré môžu seniorom priniesť radosť a uspokojenie.
- Počítač a internet: Používanie počítača a internetu umožňuje seniorom komunikovať s rodinou a priateľmi, vyhľadávať informácie, hrať hry a využívať rôzne online služby.
Aktivity mimo domova
Pre seniorov, ktorí sú aktívnejší a majú radi spoločnosť, existuje množstvo aktivít mimo domova:
- Stretávanie sa s rodinou a priateľmi: Udržiavanie sociálnych kontaktov je veľmi dôležité pre psychickú pohodu seniorov.
- Návšteva kultúrnych podujatí: Divadlo, kino, koncerty, výstavy a iné kultúrne podujatia sú skvelý spôsob, ako sa zabaviť a obohatiť svoj život.
- Cestovanie: Cestovanie je pre seniorov príležitosť spoznávať nové miesta, kultúry a ľudí.
- Športové aktivity: Prechádzky, plávanie, joga, tai-či a iné športové aktivity pomáhajú seniorom udržať si fyzickú kondíciu a zlepšiť zdravie.
- Dobrovoľníctvo: Pomáhanie druhým je pre seniorov spôsob, ako sa cítiť užitoční a zmysluplní.
- Vzdelávacie kurzy a prednášky: Účasť na vzdelávacích kurzoch a prednáškach umožňuje seniorom učiť sa nové veci a rozvíjať svoje záujmy.
- Aktivity organizované obcami a neziskovými organizáciami: Mnohé obce a neziskové organizácie ponúkajú pre seniorov rôzne aktivity, ako sú napríklad kluby seniorov, výlety, tanečné kurzy a pod.
Vzdelávanie seniorov ako forma aktívneho trávenia voľného času
Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo napĺňať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu.
Mühlpachra zdôrazňuje, že sa „vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko „človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie. Vzdelávanie seniorov predstavuje „špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“
🧩 Zážitkovo - vzdelávacie workshopy pre žiakov
Príklady medzigeneračných a komunitných aktivít
Projekt „Medzigeneračné a ďalšie aktivity v komunite seniorov“ v zariadení HESTIA n.o. priniesol radosť aj nové priateľstvá, búranie bariér medzi generáciami, tvorivosť a spoločné zážitky. Cieľom bolo vytvoriť priestor, kde sa seniori, deti a dospelí nielen stretávajú, ale spolu tvoria a zdieľajú svoj čas. Projekt privítal 80 aktívnych účastníkov a 70 dobrovoľníkov. Kľúčovými partnermi sa stali žiaci zo Špeciálnej ZŠ Karpatská, deti zo Spojenej školy sv. Františka z Assisi, mladí šachisti zo Šachového klubu Dúbravan či susedia z Centra rodiny. Vďaka platforme Growni sa oslovila nová generácia mladých dobrovoľníkov.
Rok plný podujatí a víťazstiev
- Športové a logické zápolenie: Dve veľké medzigeneračné súťaže - športový HESTIA CUP a Šachové stretnutie, kde si sily zmerali tí najmladší s tými najskúsenejšími.
- Kultúra v záhrade: Vystúpenia Dúbravských Matičiarov a pani Jablokovovej v komunitnej záhradke prilákali seniorov z celej mestskej časti.
- Tvorivé dielne: Seniori spolu s deťmi a dobrovoľníkmi vyrábali darčeky a maľovali obrazy.
- Vôňa domova: Klienti vlastnoručne pripravovali sladké a slané dobroty na spoločenské podujatia.
V rámci projektu sa konali aj ďalšie aktivity ako prezentácia o ľudských právach a slobodách, tradičná svätá omša, Švajčiarsky týždeň s typickými švajčiarskymi jedlami, stretnutia s canisterapiou (psík Merlinka), návšteva svätého Mikuláša, stretnutia s dobrovoľníkmi pri spoločenských hrách, či koncert hudobnej skupiny Fragile.
Klienti sa zúčastnili aj výletov do Slovenskej národnej galérie, kde obdivovali európsku maľbu raného novoveku. Tieto kultúrne zážitky obohacujú ich život a poskytujú nové podnety.
Finančná podpora z Nadácie SPP umožnila pani Márie, ktorá sa napriek ochoreniu aktívne zapája do aktivít, rozvíjať svoje záujmy ako spev a modlenie, ako aj precvičovať kognitívne funkcie prostredníctvom spoločenských hier a kognitívnych úloh. Zakúpili sa pracovné listy a spoločenské hry, z ktorých benefitovali viacerí klienti. Pani Mária si prostredníctvom dotácie zakúpila pomôcky na cvičenie, čím si trénuje hrubú, jemnú a senzorickú motoriku.
Vďaka finančnej podpore Nadácie SPP a dobrovoľníckej práci zamestnancov firmy NN poisťovňa a dôchodkové spoločnosti došlo k zveľadeniu areálu HESTIA n.o. Vysadili sa nové kvety, upravili záhony, natrel sa plot, vyčistili pivničné priestory. Firma NN tiež poskytla finančnú podporu na nákup nového záhradného nábytku, dovybavenie kuchyne a nákup údržbárskeho náradia.
Medzigeneračné športové stretnutie HESTIA Cup, ktoré sa konalo už tretíkrát, spája deti zo Špeciálnej základnej školy Karpatská so seniormi v rôznych súťažiach zameraných na tímovú spoluprácu. Používa sa aj psychomotorický padák, ktorý zakúpilo hlavné mesto SR Bratislava.
Výlet do Bratislavskej botanickej záhrady umožnil seniorom obdivovať rozkvitnuté hortenzie, lekná a ruže. Počas výletu si vypočuli prednášku o histórii botanickej záhrady a zúčastnili sa kvízu o rastlinách.
Taliansky týždeň v HESTIA n.o. preniesol seniorov do atmosféry Talianska prostredníctvom interaktívnych prednášok a aktivít zameraných na hudbu, umenie a kultúru.
V centre pozornosti sú aj aktivity pre seniorov s psychickými diagnózami, ako napríklad hudobná terapia, reminiscenčná terapia a jednoduché hry prispôsobené ich stavu. Dôležité je aj zapojenie do spoločenských aktivít s ohľadom na ich stav a interakcia s rodinou a priateľmi.
Pre imobilných seniorov sú vhodné aktivity ako čítanie, sledovanie televízie, počúvanie rozhlasu, spoločenské hry, krížovky, skladačky, varenie, pečenie, manuálne práce a remeselné dielne.
Voľnočasové aktivity pre seniorov nie sú len formou zábavy, ale aj prostriedkom na posilnenie zdravia, vyvolanie radostných pocitov a udržanie intelektu. Pasivita a nuda môžu mať negatívny vplyv na zdravie, naopak aktívne a zmysluplné trávenie voľného času prináša mnoho výhod.