V súvislosti s pokračovaním v štúdiu na vysokej škole si mnohí rodičia i študenti kladú otázku, či je možné poberať rodinné prídavky aj počas vysokoškolského štúdia. Ak sa vaše dieťa rozhodlo pre štúdium v zahraničí, neznamená to, že prídavok nedostanete. Naopak, rodinné prídavky na vysokoškoláka sú určené na pokrytie časti nákladov, ktoré vznikajú počas štúdia. Hoci suma prídavku nemusí byť vysoká, pokrýva aspoň časť nákladov na štúdium a bežné výdavky spojené so životom vysokoškoláka. Pre niektorých rodičov predstavuje rodinný prídavok vítanú finančnú pomoc.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka určená na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa od jeho narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole dennou formou štúdia.
Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na prídavok na dieťa v prípade, že dieťa študuje na strednej alebo vysokej škole v zahraničí. Vysvetľuje, aké dokumenty je potrebné predložiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) a ako postupovať v prípade, že zahraničná škola nie je uvedená v zozname uznaných vysokých škôl.
Základné podmienky pre poberanie prídavkov na vysokoškoláka
V súčasnosti platí, že rodinné prídavky sa za istých okolností poskytujú až do dosiahnutia 25. roku veku dieťaťa, ak je dieťa nezaopatrené a študuje dennou formou. Pokiaľ dieťa nemá zdravotnú indispozíciu, ktorá by štúdium či zárobkovú činnosť znemožňovala, považuje sa za nezaopatrené vtedy, keď:
- ešte nedovŕšilo 25 rokov veku,
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj štúdium na vysokej škole - ale len také, ktoré prebieha dennou formou. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje a preto sa pri nej prídavok neposkytuje. Nedajte sa ale pomýliť; podľa zákona sa vzdelávacie činnosti môžu aj pri dennej forme štúdia uskutočňovať nielen prezenčnou, ale aj dištančnou či kombinovanou metódou.
Nezaopatrené dieťa, ktoré navštevuje denné štúdium na vysokej škole, väčšinou spĺňa podmienky na poberanie prídavkov, pokiaľ nespĺňa iné vylučujúce faktory, napríklad ak by poberalo dávku invalidného dôchodku alebo by uzavrelo pracovný pomer na plný úväzok. V zásade platí, že poberanie prídavkov je viazané na nezaopatrenosť dieťaťa, nie na jeho príjmy z príležitostnej brigády alebo dohody. Inými slovami, ak študent popri škole pracuje na dohodu a nestráca štatút denného študenta, nárok zväčša zostáva zachovaný. Ak by študent začal vykonávať pracovný pomer, ktorý je v rozpore s podmienkami denného štúdia, jeho postavenie by sa mohlo zmeniť a tým by zanikol nárok na prídavky.
Rodič pritom musí byť obyvateľom Slovenskej republiky, respektíve mať na území Slovenska trvalý alebo prechodný pobyt, a dieťa musí byť nahlásené v systéme sociálneho poistenia.
Špecifické situácie
Nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka ostáva za určitých okolností v platnosti aj v prípade prerušenia štúdia, avšak iba vtedy, ak dôjde k prerušenému štúdiu zo závažných dôvodov, napríklad z dôvodu choroby alebo iného zdravotného hendikepu. O takýchto situáciách sa vždy rozhoduje individuálne a je dôležité preukázať, že dôvody prerušenia naozaj spadajú pod zákonné výnimky.
Ak vysokoškolák plánuje v rámci štúdia odísť na stáž alebo výmenný pobyt, zväčša to nárok na prídavky neovplyvní, pokiaľ stále ide o riadnu súčasť denného štúdia a neprekročí sa tým povolená dĺžka.
Podstatné je sledovať všetky zmeny v štúdiu, lebo ak študent štúdium ukončí alebo preruší, treba o tom informovať príslušné úrady. Ak totiž poberáte prídavky neoprávnene, môže sa stať, že vás úrad vyzve na vrátenie príslušnej sumy.
Uznané zahraničné vysoké školy a postup pri školách neuvedených v zozname
Nárok na prídavok na dieťa sa môže uplatniť len na nezaopatrené dieťa, ktorým je aj dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie dennou formou štúdia na strednej alebo na vysokej škole, vrátane štúdia v cudzine. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj iné štúdium alebo výučba, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou podobné, ako je štúdium na stredných a vysokých školách, čo posudzuje MŠVVaŠ SR.
V súvislosti s uvedeným ministerstvo školstva zverejnilo na svojich webových stránkach zoznam uznaných vysokých škôl v členských štátoch EÚ, EHS, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Ak štúdium prebieha na škole uvedenej v zozname, bude považované za rovnocenné štúdiu v SR, a to nielen pre účely poskytnutia prídavku na dieťa, ale napríklad aj:
- dôchodkových dávok,
- zdravotného poistenia,
- daňového bonusu či
- štipendií a pôžičiek Fondu na podporu vzdelávania.
Štúdium na uznaných vysokých školách, ktoré sú uvedené vo zverejnenom zozname pre príslušný akademický rok, je rovnocenné vysokoškolskému štúdiu v Slovenskej republike. Uvedené znamená, že pokiaľ dieťa študuje na škole v zahraničí a MŠVVaŠ SR rozhodlo, že takéto štúdium je rovnocenné a oprávnená osoba spĺňa všetky podmienky nároku stanovené zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej nárok na prídavok na dieťa.
Pre posúdenie štúdia na zahraničných vysokých školách, ktoré nie sú v príslušnom zozname uvedené, sa postupuje formou žiadosti o posúdenie štúdia. V prípade, ak študent - nezaopatrené dieťa študuje na vysokej škole v cudzine a táto sa nenachádza v príslušnom zozname uznaných vysokých škôl pre príslušný akademický rok, postupuje sa formou žiadosti o posúdenie štúdia adresovanej MŠVVaŠ SR (Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní). Aj jej formulár nájdete na webe ministerstva školstva; môžete ju ale podať aj elektronicky cez portál slovensko.sk.
BEZPLATNÉ vzdelávanie na Slovensku 🇸🇰 | Začnite s jazykovým kurzom
Potrebné dokumenty a ich preklady
K preukazovaniu sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole na účely prídavku na dieťa je každá oprávnená osoba povinná v súlade s § 14 zákona č. 600/2003 Z. z. preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti na vznik a trvanie nároku na prídavok na dieťa. V danej veci rozhoduje MŠVVŠ SR - Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na základe potvrdenia o štúdiu dieťaťa v cudzine a jeho prekladu do slovenského jazyka (s výnimkou prekladu z českého jazyka).
Keďže zo zoznamu uznaných vysokých škôl pre príslušný akademický rok, ako aj z rozhodnutia MŠVVŠ SR nie sú zrejmé niektoré požadované údaje, je potrebné predložiť:
- Potvrdenie o návšteve školy, ktoré bude obsahovať všetky potrebné informácie, ako napr. informáciu o forme štúdia (na účely nároku na prídavok na dieťa sa akceptuje výlučne denná forma štúdia), ročníku štúdia, školskom/akademickom roku a pod.
- Doklad (rozhodnutie) o posúdení rovnocennosti štúdia z hľadiska rozsahu a úrovne, ktorý vydá MŠVVaŠ SR, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní a to na základe vami podanej žiadosti o posúdenie štúdia.
Úradný preklad sa vyžaduje len v prvom roku štúdia dieťaťa na zahraničnej škole. Ak nezaopatrené dieťa bude navštevovať tú istú školu aj v nasledujúcich akademických rokoch, úrad už nebude od žiadateľa požadovať predloženie ďalšieho prekladu (úradného ani preloženého zamestnancom úradu) ak nasledujúce potvrdenia alebo informácie z nich vyplývajúce budú identické s prvým prekladom potvrdenia.
Vzhľadom na to, že z rozhodnutia MŠVVŠ SR je spravidla zrejmé len meno dieťaťa, identifikácia školy a skutočnosť, že dané štúdium je rovnocenné štúdiu na vysokej alebo strednej škole v Slovenskej republike, je nevyhnutné, aby oprávnená osoba predložila aj potvrdenie o návšteve predmetnej školy v cudzine, aby bolo možné komplexne posúdiť aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti na nárok na prídavok na dieťa, ktoré z rozhodnutia MŠVVŠ SR nie sú zrejmé.
Príklad situácie
Ak synovia odišli študovať do zahraničia, jeden na strednú školu do Londýna a druhý na vysokú školu do Berlína, je potrebné úradu doložiť potvrdenie o návšteve školy pre oboch synov. V prípade syna študujúceho v Berlíne, ak jeho vysoká škola nie je v zozname uznaných vysokých škôl, je potrebné požiadať MŠVVaŠ SR o posúdenie štúdia a doložiť aj toto rozhodnutie.
Forma vs. metóda štúdia - ako to celé je?
Zoznam rovnocenných zahraničných vysokých škôl však neuvádza aj konkrétne formy či metódy štúdia, ktoré by boli spojené s nárokom na prídavok - práve preto s vyjasnením niektorých otázok pomohla judikatúra.
Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v ČR. Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou. Z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných VŠ nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia.
Treba však upozorniť, že vyššie uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa od septembra minulého roka čiastočne zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou. Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti.
Tabuľka nižšie ilustruje zmeny v časovej náročnosti štúdia:
| Forma štúdia | Časová náročnosť do 31. 8. 2024 | Časová náročnosť od 1. 9. 2024 (1. a 2. stupeň VŠ) | Časová náročnosť od 1. 9. 2024 (3. stupeň VŠ) |
|---|---|---|---|
| Denná | 1500 - 1800 hodín/akademický rok | 1500 - 1800 hodín/akademický rok | 1500 - 1800 hodín/akademický rok |
| Externá | 750 - 1440 hodín/akademický rok | 1500 - 1800 hodín/akademický rok | 750 - 1440 hodín/akademický rok |
Zatiaľ čo do 31. 8. 2024 bolo teda možné pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. 9. 2024 budú musieť úrady práce (a zrejme aj za pomoci súdov SR) hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných VŠ spoľahlivo rozlíšia.
Ďalšie dôležité informácie o štúdiu v zahraničí
Zručnosti a výhody štúdia v zahraničí
Štúdium v zahraničí pomáha zlepšiť komunikačné, jazykové a sociálne zručnosti, ktoré si zamestnávatelia vysoko cenia. Život a štúdium v cudzej krajine je najlepším prostriedkom na získanie hlbokých vedomostí o kultúre, zvyklostiach, o ľuďoch a jazyku inej krajiny. Navyše prispieva k rozvoju dôležitých nadnárodných kompetencií.
Podmienky štúdia v EÚ
Všetci občania Európskej únie majú právo študovať, vzdelávať sa, pripravovať sa na budúce povolanie alebo uskutočňovať výskum vo všetkých členských štátoch EÚ. Podmienkou prijatia na zvolené štúdium je splnenie kritérií, ktoré stanoví vzdelávacia inštitúcia. Študenti, ktorí chcú študovať v inej európskej krajine, nesmú byť diskriminovaní v porovnaní s domácimi študentmi, čo sa týka podmienok prijatia alebo poplatkov za štúdium. Dodatočnou podmienkou na študentov z iných členských štátov môže byť preskúšanie z jazyka.
Povolenie na pobyt
Pri štúdiu v zahraničí dlhšom ako 3 mesiace je potrebné povolenie na pobyt. Jeho udelenie je podmienené: zápisom na univerzitu, preukázaním prostriedkov na zabezpečenie živobytia, potvrdením o zdravotnom poistení. Žiadateľ o povolenie na pobyt je povinný prihlásiť sa na určenom úrade v danej krajine. Študentov môžu sprevádzať ich rodinní príslušníci - manželia, manželky a deti, bez ohľadu na ich národnosť.
Zdravotné poistenie
Počas študijného pobytu v krajinách EÚ/EHP zostávate poistený v štáte trvalého bydliska, teda na Slovensku. Nárok na zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu.