Územná samospráva a starostlivosť o životné prostredie na Slovensku

Územná samospráva je základným pilierom fungovania štátu a zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o životné prostredie na lokálnej úrovni. Na Slovensku je územná samospráva upravená Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi, ktoré definujú jej štruktúru, kompetencie a spôsob fungovania. Tento článok sa zameriava na analýzu územnej samosprávy na Slovensku a jej vplyv na starostlivosť o životné prostredie.

Životné prostredie je hlavným determinantom zdravia. WHO/EURO odhaduje, že znečistené životné prostredie zodpovedá za takmer 20 % všetkých úmrtí v európskom regióne WHO. V životnom prostredí, ktoré obklopuje každého z nás, sa nachádza veľa rozličných faktorov, ktoré môžu priaznivo či nepriaznivo vplývať na naše zdravie. Environmentálne zdravie je stav zdravia človeka podmienený faktormi nachádzajúcimi sa v životnom prostredí. Kvalita životného prostredia je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na zdravie.

Podobne ako aj v iných krajinách, aj v Slovenskej republike sa za posledné roky zdravotný stav obyvateľov menil. Zvýšil sa podiel ochorení a úmrtí spôsobených civilizačnými vplyvmi, naopak podiel úmrtí na iné choroby vplyvom rozvoja zdravotnej starostlivosti klesal. Vzťah životného prostredia a zdravia je komplexom interakcií týchto faktorov v prostredí, kde jednotlivec žije. Zatiaľ neexistujú žiadne sofistikované metódy a žiadny dokonalý monitorovací systém, ktorý by bol schopný úplne eliminovať tieto riziká. Pozitívne ani negatívne vplyvy prostredia na zdravie sa neprejavia hneď, vyžaduje si to určité obdobie.

Je preto dôležité podporovať úsilie odborníkov v tejto oblasti pri presadzovaní a prijímaní vhodných opatrení v pravý čas a tak prispieť k minimalizácii rizík, k udržaniu a zlepšeniu ľudského zdravia a k zachovaniu a zlepšeniu nášho životného prostredia pre nás i naše budúce generácie.

Štruktúra územnej samosprávy na Slovensku

Územná samospráva na Slovensku je dvojstupňová. Podľa článku 64 Ústavy Slovenskej republiky ju tvoria:

• Obce
• Vyššie územné celky (samosprávne kraje)

Spoluprácu obcí rieši zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Obce

Obec je základnou jednotkou územnej samosprávy. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., "územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území". Aj keď obec pozostáva z viacerých katastrálnych území, stále ide o samostatný, územný, samosprávny a správny celok. Zákon priamo predpokladá takéto usporiadanie. Zákon v § 2 ods. 2 tiež stanovuje, že "územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie".

Zlučovanie obcí

Článok 66 ods. 2 Ústavy SR predpokladá vznik novej obce aj zlúčením. Zákon rieši túto problematiku na viacerých miestach. Podľa § 2 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, "zmenu územia obce možno vykonať len na základe dohody dotknutých obcí. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska krajského úradu, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza". Toto ustanovenie sa týka aj vzniku novej obce zlúčením.

Proces zlučovania upravuje § 2a ods. 1 zákona: "Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec." Zlúčenie obcí vyžaduje splnenie viacerých povinných náležitostí stanovených zákonom, medzi inými aj miestne referendum.

Kompetencie obcí v oblasti životného prostredia

Medzi základné úlohy a činnosti samosprávy obce zákonodarca zaradil aj úlohy environmentálneho charakteru, pretože aj oblasť ochrany životného prostredia má podstatný a závažný vplyv na rozvoj obce a život jej obyvateľov. Z teoretického hľadiska môžeme rozdeliť úlohy na obligatórne a fakultatívne. Fakultatívne úlohy sú typickým prvkom obecnej samosprávy, pretože sa ponecháva na vôli samostatnej obce, či bude alebo nebude určité záležitosti vykonávať. Obligatórne úlohy sú tiež jej typickým prvkom a prejavujú sa v povinnosti obce zabezpečovať určité úlohy a činnosti. Plnenie týchto úloh má záväzný charakter a pri splnení zákonných podmienok je obec povinná tieto úlohy plniť, resp. za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec.

Konkrétne kompetencie obcí v oblasti životného prostredia zahŕňajú:

• Územné plánovanie: Obce rozhodujú o využití územia a určujú podmienky pre výstavbu a rozvoj, čím priamo ovplyvňujú ochranu prírody a krajiny.
• Odpadové hospodárstvo: Obce sú zodpovedné za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu, ako aj za prevenciu vzniku odpadu.
  • Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa.
  • Za odpady z domácnosti sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk.
  • Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení.
  • Obec je povinná zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území, vrátane zabezpečenia zberných nádob, zabezpečiť podľa potreby najmenej však dvakrát do roka zber a prepravu objemných odpadov.
  • Zákon ukladá povinnosť všeobecne záväzným nariadením upraviť podrobnosti o nakladaní s komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi, najmä podrobnosti o spôsobe zberu, prepravy, spôsobe separovaného zberu, miesta určené na ich ukladanie a zneškodňovanie.
  • Okrem týchto úloh plní obec aj úlohy štátnej správy odpadového hospodárstva a to: prejednávanie priestupkov, o ktorých to ustanoví zákon, poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.
  • Rozhodovanie o odpadoch s výnimkou komunálnych odpadov nie je plnením úloh samosprávy. Obciam dáva možnosť regulovať tie aspekty odpadového hospodárstva, ktoré sú dôležité z miestneho hľadiska a za ktoré obec zodpovedá.
• Ochrana ovzdušia: Obce môžu prijímať opatrenia na zníženie emisií z lokálnych zdrojov znečistenia, ako sú vykurovacie systémy a doprava.
• Ochrana vodných zdrojov: Obce zabezpečujú zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Podľa zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je obec orgánom verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, je povinná zabezpečiť podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, na odvádzanie, zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou, núdzové zásobovanie pitnou vodou. Všeobecne záväzným nariadením dočasne obmedzí alebo zakazuje užívanie pitnej vody na iné účely, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie zásobovania pitnej vody.
• Ochrana zelene a verejných priestranstiev: Obce sa starajú o parky, lesoparky a ďalšie zelené plochy v obci, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality života obyvateľov. Mestá a obce zabezpečujú údržbu obecnej verejnej zelene svojpomocne alebo externe, prostredníctvom vysúťaženej zmluvy s podnikateľským subjektom. Samosprávam nič nebráni v tom, aby časť údržby zelene mohli zveriť aj iným subjektom. Obce sú často krát vlastníkmi lesných pozemkov, súčasťou ktorých je aj lesný porast (les).
• Regulácia drobného podnikania: Obce majú právomoc regulovať prevádzky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie, ako sú napríklad hlučné prevádzky alebo prevádzky produkujúce emisie.

Ústava Slovenskej republiky priznáva každému obyvateľovi právo na priaznivé životné prostredie. Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia, alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek (ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku. Starostlivosť o životné prostredie je rozhodujúcim nástrojom trvalo udržateľného rozvoja, preto je aj v záujme samosprávy starostlivosť o životné prostredie, aby mohli byť zachované podmienky na jej ďalší rozvoj. Sú povinné zabezpečovať nakladanie s komunálnymi odpadmi, zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie odpadových vôd, starostlivosť o zeleň, verejnoprospešné služby. Zverujú sa úlohy a možnosť regulovať tie oblasti, ktoré sú obci a VÚC najbližšie a sú dôležité z miestneho hľadiska.

Vyššie územné celky (VÚC)

Vyššie územné celky, známe aj ako samosprávne kraje, sú vyšším stupňom územnej samosprávy. Ich územie je tvorené viacerými obcami. Aj VÚC má základnú všeobecnú povinnosť a to je starať sa o všeobecný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Samosprávny kraj je tvorený územím väčšieho počtu základných územných jednotiek - obcí. Má kompetencie na úseku regionálneho rozvoja a územného plánovania.

Kompetencie VÚC v oblasti životného prostredia

Vyššie územné celky majú v oblasti životného prostredia najmä tieto kompetencie:

• Regionálne plánovanie: VÚC vytvárajú regionálne plány rozvoja, ktoré zohľadňujú ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj. Patrí sem aj obstarávanie, prerokovanie a schvaľovanie územno-plánovacích podkladov samosprávneho kraja a územné plány regiónov nadobecného, regionálneho charakteru. Význam spočíva v potrebe riešiť úlohy, ktoré presahujú rámec a kompetencie jednotlivých obcí.
• Doprava a životné prostredie: VÚC sú zodpovedné za regionálnu dopravu a môžu prijímať opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie.
• Stredné školstvo a životné prostredie: VÚC zriaďujú a spravujú stredné školy a môžu do vzdelávacích programov zahrnúť témy z oblasti životného prostredia.
• Sociálne služby a životné prostredie: VÚC poskytujú sociálne služby a môžu podporovať projekty zamerané na zlepšenie životného prostredia v sociálne znevýhodnených komunitách.
• Regionálny rozvoj a životné prostredie: VÚC podporujú regionálny rozvoj a môžu financovať projekty zamerané na ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj.

Obec a VÚC nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. Výkonom samosprávy VÚC sa neobmedzuje rozsah samosprávy obcí.

Územné plánovanie

Územné plánovanie je podrobnejšie upravené v zákone č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrnohistorické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Medzi základné nástroje územného plánovania patrí aj územnoplánovacia dokumentácia. Územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania, ktorými sú aj obce a samosprávne kraje. Obstarávajú ju v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu.

Spolupráca obcí

Obce môžu spolupracovať pri zabezpečovaní samosprávnej pôsobnosti, ale aj pri zabezpečovaní prenesenej pôsobnosti výkonu štátnej správy. Spolupráca obcí je v legislatíve SR definovaná na princípe dobrovoľnosti, vzájomnej výhodnosti a obce majú pri tejto spolupráci rovnocenné postavenie, bez ohľadu na veľkosť obce. Na zvládnutie nových úloh je spolupráca medzi obcami nevyhnutná, pretože nie všetky obce (hlavne tie menšie, ktorých je prevažná väčšina) sú schopné zabezpečiť plnenie samosprávnych úloh.

Formy spolupráce obcí

Zákon o obecnom zriadení umožňuje obciam spolupracovať rôznymi spôsobmi:

• Zmluvy: Obce môžu uzatvárať zmluvy na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti. Zmluva sa uzatvára na určitý alebo neurčitý čas. Zmluvou môže vzniknúť aj právnická osoba. Predmetom takejto zmluvy je aj zriadenie spoločného obecného úradu. Každá obec je účastníkom zmluvy. Obce zo zmluvy spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak. Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy sa stáva spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkom zmluvy. Zisk dosiahnutý spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak. Zriadením spoločného úradu nedochádza k obmedzeniu práv zmluvných obcí. Každá obec rozhoduje samostatne.
• Združenia obcí: Obce môžu zriaďovať združenia obcí ako právnické osoby. Predmetom činnosti združenia obcí môže byť napríklad školstvo, kultúra, miestny cestovný ruch. Na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj stanovy združenia. Registráciu združenia uskutočňuje územne príslušný krajský úrad všeobecnej štátnej správy.

Postavenie miest s osobitným štatútom

Ústava SR rozlišuje medzi obcami a mestami. Zákon pre obe mestá s osobitným postavením ustanovuje, že "mesto je samostatným a samosprávnym územným celkom; združuje občanov, ktorí majú na území mesta trvalý pobyt". Mestá s osobitným postavením môžu vo svojich štatútoch upraviť podrobnosti o svojom fungovaní, ktoré však musia byť v súlade s Ústavou SR.

Kritika súčasného stavu

Súčasný stav, kedy mestské časti majú vlastnú samosprávu, nemá oporu v Ústave SR. Mestské časti disponujú zvereným majetkom a finančnými prostriedkami, ako aj vlastnými príjmami a majetkom získaným vlastnou činnosťou.

Podľa článku 64 Ústavy SR, "základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok". Ústava teda explicitne vymenúva, čo tvorí územnú samosprávu: obec a vyšší územný celok. Z toho vyplýva, že v rámci žiadnych iných právnických osôb sa územná samospráva vykonávať nemôže. Na základe zásady, že zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy musia byť v súlade s Ústavou, je zrejmé, že zákon, resp. vykonávanie územnej samosprávy na úrovni mestskej časti, je protiústavné, resp. nemá oporu v nej. Riešením by bolo zosúladenie zákonov s Ústavou, t. j.

Zber a šírenie informácií o životnom prostredí

Obce aj VÚC ako orgány verejnej správy sú povinné zhromažďovať, uchovávať a šíriť informácie o ŽP, informácie súvisiace s výkonom ich verejných funkcií (teda aj v oblasti starostlivosti o ŽP, ktoré im zveril zákonodarca). Šíria informácie, ktorými disponujú, napríklad programy, plány, správy o stave ŽP, dohody vo veciach týkajúcich sa ŽP. Táto povinnosť korešponduje s právom každého na informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Tým, že obec a VÚC zabezpečujú aj starostlivosť o životné prostredie v rámci výkonu samosprávy ako nositelia verejnej moci, majú povinnosti stanovené zákonom 205/2004 o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí. Informáciou o životnom prostredí rozumieme akúkoľvek informáciu o stave zložiek životného prostredia, o faktoroch ako sú látky, energia, hluk vibrácie, ktoré znečisťujú, poškodzujú alebo môžu poškodiť zložky životného prostredia, o činnostiach a opatreniach, plánoch, dohodách vo veciach životného prostredia, činnostiach na ochranu zložiek životného prostredia.

Nástroje a právomoci samosprávy

Aby si samospráva mohla plniť zákonom stanovené povinnosti, potrebuje mať právomoc.

1. Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.
2. Verejnoprávne zmluvy predstavujú atypickú formu verejnej správy, a to najmä s prihliadnutím na mocenskú povahu verejnej správy. Sú významným nástrojom práve v oblasti ochrany životného prostredia.
3. Medzi verejnoprávne úkony patria všetky úkony samosprávneho kraja a obce, ktoré majú verejnomocenský charakter a súvisia s realizáciou úloh verejnej správy. Majú rozmanitý právny charakter, sú to napr.

Úroveň starostlivosti o životné prostredie v rámci samosprávy závisí od jej technického, personálneho a odborného vybavenia. Pre obce je ťažké zabezpečiť takú úroveň starostlivosti, aká by bola žiadúca kvôli jej finančnej náročnosti. Starostlivosť o životné prostredie je jednou zo základných záujmov a úloh územnej samosprávy, pretože aj od neho závisí rozvoj jej územia a potrieb jej obyvateľov.

Orgány štátnej správy v oblasti ochrany životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti ochrany životného prostredia. Odbor ochrany ovzdušia sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia je organizačným útvarom MŽP SR v oblasti ochrany ovzdušia. Prijíma opatrenia na národnej úrovni potrebné na dosiahnutie záväzkov znižovania emisií a na dosiahnutie dobrej kvality ovzdušia.

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP)

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len “SIŽP“) je odborným kontrolným orgánom, ktorý vykonáva odborný štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie a v oblasti ochrany ovzdušia dozerá a zisťuje, ako právnické osoby, fyzické osoby - podnikatelia alebo fyzické osoby plnia povinnosti a zákazy podľa právnej úpravy v oblasti ochrany ovzdušia akými sú požiadavky a podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia určené v rozhodnutiach, povoleniach a súhlasoch povoľujúcich orgánov. SIŽP vykonáva tiež miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, tzn. je povoľujúcim orgánom pre prevádzky zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu podľa zákona č. 39/2013 Z.

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja je orgánom ochrany ovzdušia s kompetenciami na územie celého kraja. Je zodpovedný predovšetkým za riadenie kvality ovzdušia v rámci daného kraja. Vypracúva program na zlepšenie kvality ovzdušia a smogový regulačný plán, v ktorých určia opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a zodpovednosť za ich plnenie. Sleduje vývoj kvality ovzdušia a v spolupráci s SHMÚ, okresnými úradmi, samosprávnymi krajmi a obcami identifikuje pôvod znečistenia ovzdušia a vyhodnocuje účinnosť prijatých opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Obci alebo samosprávnemu kraju môže nariadiť vypracovanie regionálneho resp.

Okresný úrad

Okresný úrad zabezpečuje výkon štátnej správy v územnom obvode daného okresu. Z hľadiska ochrany ovzdušia sú prvostupňovým orgánom vydávajúcim súhlasy a povolenia zdroja pre veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia. Určuje emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania týchto zdrojov a vedie ich evidenciu v rámci Národného emisného informačného systému. Vykonáva štátny dozor a dozerá ako právnické osoby, fyzické osoby - podnikatelia plnia povinnosti a zákazy podľa právnej úpravy v oblasti ochrany ovzdušia. Vydáva vyjadrenia, záväzne stanoviska, súhlasy alebo iné právne úkony, ktorými uplatňuje požiadavky a záujmy ochrany ovzdušia v konaní.

Samosprávny kraj (prenesený výkon štátnej správy)

Samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia informuje o kvalite ovzdušia vo svojom územnom obvode, podieľa sa na vypracovaní programu na zlepšenie kvality ovzdušia, smogového regulačného plánu a vypracúva regionálny program na zlepšenie kvality ovzdušia. Vykonáva opatrenia v oblasti zlepšenia kvality ovzdušia, za ktoré je zodpovedný.

Obec (prenesený výkon štátnej správy)

Obec je základná územno-samosprávna jednotka verejnej správy. V rámci preneseného výkonu štátnej správy má kompetenciu v oblasti riadenia kvality ovzdušia a je prvostupňovým orgánom vydávajúcim súhlasy a povolenia zdroja pre malé zdroje znečisťovania ovzdušia. Rozhoduje o podmienkach ich prevádzkovania a určuje poplatky za znečisťovanie ovzdušia týchto zdrojov ak má vydané VZN o poplatkoch pre malé zdroje.

tags: #uzemna #samosprava #a #starostlivost #o #zivotne