Nárok na pracovné voľno pri ošetrení alebo sprevádzaní rodinného príslušníka

Niekedy nie je možné zabezpečiť vyšetrenie u lekára v rámci voľného času, čo vedie ku konfliktu s pracovnými povinnosťami. Zákonník práce upravuje nárok zamestnancov na pracovné voľno v súvislosti s návštevou lekára, a to nielen pre vlastné ošetrenie, ale aj pre sprevádzanie rodinného príslušníka.

Pracovné voľno na vlastné ošetrenie a vyšetrenie

Podľa ustanovenia § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ak potrebuje vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Toto voľno je poskytované na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na sedem dní v kalendárnom roku. Podmienkou je, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to teda 56 hodín ročne. Ak zamestnanec má prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní jednej hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta jednu hodinu.

Ak zamestnanec vyčerpá plných 7 dní, ale jeho pracovný pomer trvá už od začiatku kalendárneho roka a bude počas roka ukončený (napríklad k 30.6.), nárok na pracovné voľno sa nekráti pomerne. Zamestnanec má nárok na plných 7 dní, pokiaľ ich vyčerpal pred skončením pracovného pomeru. V prípade, že zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, zamestnávateľ môže skrátiť nárok na platené voľno. Musí mu však poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Napríklad, ak by zamestnanec nastúpil v máji, má nárok na 3 dni plateného voľna (započítava sa máj, jún, júl, august - teda dve tretiny roka).

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

• Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.
• Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
• Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní s uvedením konkrétneho času.
• Zamestnávateľ nesmie svojvoľne určovať, že uzná len napr. 4 hodiny, ak vyšetrenie trvalo dlhšie a bolo potrebné vynechať celú zmenu.

Sprevádzanie rodinného príslušníka

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Toto sa vzťahuje na sprevádzanie pri náhlom ochorení alebo úraze, ako aj na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.

Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka nad rámec siedmich dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).

Kto sa považuje za rodinného príslušníka?

Za rodinného príslušníka na účely Zákonníka práce (§ 40 ods. 5) sa považuje:

• manžel/manželka
• dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom)
• rodič
• súrodenec
• manžel súrodenca
• rodič manžela/manželky
• súrodenec manžela/manželky
• prarodič
• prarodič manžela/manželky
• vnuk/vnučka
• osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti

Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).

Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov, aj keď sú obaja rodičia prítomní. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednej sprevádzajúcej osobe.

Podmienkou poskytnutia plateného, ako aj neplateného pracovného voľna je, že zdravotnícke zariadenie nebolo možné navštíviť mimo pracovného času (napríklad sa ordinačné hodiny prekrývajú s pracovným časom).

Špecifické prípady sprevádzania

• Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku.
• Sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov osamelým zamestnancom: Ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti, alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, je možné čerpať aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku.
• Návšteva logopéda: Ak logopéd poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, zamestnanec môže využiť paragraf na sprevádzanie dieťaťa. Je potrebné vyžiadať si potvrdenie o návšteve.

Návštevy lekára, ktoré sa nepočítajú do 7 dní

Niektoré návštevy u lekára sa nepočítajú do bežných 7 dní pracovného voľna. Sú to:

• Nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom: Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času.
• Povinné lekárske prehliadky: Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
• Účasť na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov: Bude poskytnuté platené voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, vrátane času potrebného na cestu a zotavenie.

Ošetrovné (OČR) a hospitalizácia

V prípade hospitalizácie dieťaťa má rodič nárok na ošetrovné (OČR) podľa zákona o nemocenskom poistení. OČR je možné čerpať, ak je dieťa hospitalizované alebo potrebuje ošetrenie a o túto skutočnosť požiada ošetrujúci lekár. Sprevádzanie príbuzného počas jeho hospitalizácie nie je dôvodom na poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom. Rodič sprevádzajúci dieťa počas pobytu v nemocnici môže byť z tohto dôvodu práceneschopný a poberať nemocenské.

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia a poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (zamestnanec, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmich dní po zániku nemocenského poistenia.

Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu a poskytuje sa za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe.

Tabuľka prehľadu pracovného voľna

tags: #narok #na #osetrenie #vnucata