Skúsenosti sluchovo postihnutých osôb sú rôznorodé a často zahŕňajú prekonávanie komunikačných bariér, hľadanie podpory a prispôsobovanie sa svetu, ktorý je často navrhnutý pre počujúcich. Táto téma bola predmetom celoslovenského odborného seminára, ale aj osobných výpovedí a príbehov.
Odborný seminár: Len čítať z pier nestačí
V dňoch 15. - 16. októbra 2008 sa v Lučenci uskutočnil celoslovenský odborný seminár pod názvom „Len čítať z pier nestačí“. Seminár bol zameraný na získanie nových poznatkov a výmenu informácií a skúseností knižničných pracovníkov, ktorí pracujú s komunitou sluchovo postihnutých používateľov. Cieľom bolo zvýšiť úroveň poskytovaných knižničných služieb z hľadiska personálneho aj budovania primeraného zastúpenia relevantných dokumentov. Na seminári bolo prítomných 52 zástupcov - knihovníci verejných knižníc a pedagógovia škôl so zameraním na prácu so sluchovo postihnutými.
Medzi hlavnými organizátormi boli Slovenská národná knižnica v Martine - Odbor pre knižničný systém - Pracovná skupina pre prácu so znevýhodnenými používateľmi, Občianske združenie Slniečkovo, Banskobystrický samosprávny kraj - Novohradská knižnica v Lučenci a Mesto Lučenec. Partnerskou inštitúciou bola Základná internátna škola pre sluchovo postihnutých a žiakov s chybami reči, ktorá v roku 2009 oslávila 60. výročie svojho založenia.
Kľúčové témy a príspevky zo seminára
Na seminári odzneli viaceré dôležité príspevky, ktoré reflektovali problémy a možnosti zlepšenia služieb pre sluchovo postihnutých:
- Barborka Pfundtnerová, nedoslýchavá čitateľka a študentka, sa vo svojom príspevku „Len čítať z pier nestačí“ zaoberala komunikačnými bariérami u nepočujúcich a nedoslýchavých. Zdôraznila potrebu, aby počujúci v každej verejnoprospešnej službe mali aspoň základné vedomosti pre komunikáciu s nepočujúcimi. Komunitu nepočujúcich treba vnímať nie ako komunitu handicapovaných ľudí, ktorých treba ľutovať, ale ako jazykovú a kultúrnu menšinu s vlastnou kultúrou a spôsobom vnímania sveta. Spomenula posunkovú reč ako jedinečný spôsob kompenzácie hluchoty a absenciu skrytých titulkov v TV ako smutný prípad.
- Zlata Houšková z Národnej knižnice Českej republiky v Prahe prezentovala problémy s garantovaním rovnakého a rovného prístupu ku knižničným a informačným službám pre ľudí so sluchovým znevýhodnením. Uviedla, že cestami ku zmene sú ochota, poučenosť a profesionalita personálu, vrátane používania technických prostriedkov. Predstavila pozitívne príklady v prostredí českých knižníc. Neskôr prezentovala aj výsledky prieskumu NK ČR z roku 2007 o službách knižníc pre zdravotne znevýhodnených.
- Ľuboslava Porubovičová, riaditeľka ZŠI pre nepočujúcich, predstavila výsledky výskumu s názvom „Rozvoj čítania u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou z pohľadu logopéda“. Výskum sa zameriaval na diagnostiku u slabých čitateľov, porozumenie prečítaného a vplyv vzdelanostnej úrovne rodičov na čitateľské schopnosti detí.
- Martin Ondrejička, pedagóg Gymnázia v Kremnici, sa podelil o skúsenosti s prácou so sluchovo postihnutou mládežou. Oboznámil prítomných s takmer desaťročnou pedagogickou praxou, počiatočnými problémami a nachádzaním vhodných metód a kontaktov so svojimi žiakmi na hodinách literárnej výchovy.
- Eva Priadková z Novohradskej knižnice v Lučenci prezentovala skúsenosti knihovníka pri aktivitách so sluchovo znevýhodnenými, vrátane hľadania vhodných foriem spolupráce so školami a konkrétnych podujatí, ako napríklad činnosť HEVI klubu.
- Marta Skalková, vedúca pracovnej skupiny pre znevýhodnených používateľov pri OKS SNK v Martine, predstavila výsledky prieskumu „Služby knižníc pre sluchovo postihnutých v SR“, ktorý bol zameraný na poskytovanie služieb všetkým kategóriám znevýhodnených používateľov.
- Katka Jancurová viedla workshop „Obrázkové a spievajúce písmenká“, kde predstavila možnosti, ako pútavým spôsobom priblížiť učenie sa symbolom.
- Záverečným príspevkom prvého dňa bolo predstavenie knižnej publikácie s príbehmi z histórie výchovy a vzdelávania hluchoslepých jedincov.
Druhý deň seminára bol venovaný návšteve Združenej internátnej školy a praktickým ukážkam pedagógov školy na hodinách literárnej výchovy, praktickým cvičeniam v skupinách a spoločnému záveru.
Základná konverzácia ASL
Osobné príbehy a výzvy sluchovo postihnutých
Okrem odborných diskusií sú dôležité aj osobné príbehy, ktoré odhaľujú skutočné výzvy a potreby sluchovo postihnutých. Tieto príbehy často poukazujú na nedostatok pochopenia zo strany spoločnosti a boj za rovnoprávnosť a dôstojnosť.
Príbeh Denisy, nepočujúcej matky dvoch dcér
Denisa, nepočujúca ZŤP osoba, sa podelila o svoj príbeh, ktorý ilustruje finančné a sociálne problémy, s ktorými sa stretávajú sluchovo postihnutí. Jej situácia je obzvlášť ťažká, keďže vychováva dve maloleté dcérky, Natálku (7 rokov) a Vanesku (10 rokov). Po nevydarenom manželstve a rozvode s tyranom utiekla z Oravy do Bratislavy, kde žije v krízových centrách.
Denisa zdôrazňuje, že jej postihnutie „znamená viac ako len to, že nepočujem. Obnáša to veľa nedorozumení, nepochopenia, hlavne odstrkovania od počujúcej spoločnosti“. Napriek invalidnému dôchodku a výživnému na dcéry má problémy s nájdením stabilného bývania a zamestnania, keďže ju nechcú nikde zobrať do práce pre jej nepočujúcnosť a potrebu byť s deťmi pred a po škole. Hľadá finančnú pomoc na nájomné, stravu, oblečenie, školské potreby a prípadne aj prácu ako upratovačka.
Príbeh Eriky, matky dieťaťa s ťažkou poruchou sluchu
Erika je matka takmer trojročnej dcérky s ťažkou poruchou sluchu, ktorá je geneticky zapríčinená. Pre jej rodinu to bol šok, keďže nikto v ich rodine poruchu sluchu nemá. Diagnóza bola stanovená v 8 mesiacoch dcérky. Erika sa stretla v nemocnici s maminou, ktorá jej pomohla zorientovať sa v práci so sluchovo postihnutým dieťaťom a upozornila ju na program Mobilného pedagóga.
Vďaka tvrdej práci a šikovnosti dieťaťa začali pozorovať zlepšenie - dcérka sa začala obracať za zvukmi, džavotať, vyslovovať prvé spoluhlásky a slová. Erika zdôrazňuje, že „DÁ SA TO!!!! tvrdou prácou, šikovnosťou dieťaťa a jeho danosťami....lebo aj napriek ťažkej poruche sluchu rozpráva!“. Tento príbeh prináša nádej a ukazuje dôležitosť včasnej intervencie a podpory.
Výhody a kompenzácie pre osoby so ZŤP preukazom
Pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) existujú rôzne výhody a kompenzácie, ktoré môžu uľahčiť ich život a život ich rodín. Jeden z rodičov, ktorý má dieťa so ZŤP preukazom, spísal svoje skúsenosti a informácie, ktoré získal:
Prehľad výhod pre držiteľov ZŤP preukazu a ich rodiny
| Kategória výhody | Popis výhody | Podmienky/Poznámky |
|---|---|---|
| Pracovné voľno | 10 platených dní ročne na sprevádzanie postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. | Podľa zákona 311/2001 Z.z. |
| Koncesionárske poplatky | Oslobodenie od platenia, ak žijete v domácnosti s osobou so zdravotným postihnutím. | Je potrebné zdokladovať. |
| Cestovný Pas | Znížený poplatok za predĺženie pasu pri zápise ZŤP do pasu. | Poplatok 4€ (deti do 3 rokov), platnosť pasu dva roky. |
| Parkovné | Znížené parkovné (napr. o 3,50€ na Kramároch v detskej fakultnej nemocnici). | Platí pre ZŤP osoby. |
| MHD v Bratislave | Zľava na predplatené lístky (90% pre trvalý pobyt v BA, 50% mimo BA). | Deti do 6 rokov zadarmo. Do 31.12.2015 bolo zadarmo pre ZŤP aj sprievodcu. |
| Limit na doplatok za lieky | Limit 25€ za štvrť roka pre deti nad 6 rokov a dospelých so ZŤP preukazom. Pre deti do 6 rokov bez preukazu je limit 8€ na kvartál. | Zdravotná poisťovňa pošle sumu nad limit, zohľadňuje sa doplatok za najlacnejší liek. |
| Železničná doprava | Zľava 50% z obyčajného cestovného v 2. vozňovej triede vlakov osobnej dopravy. Držiteľ preukazu s červeným pruhom má nárok aj na bezplatnú prepravu sprievodcu a invalidného vozíka. | Platí aj pre EC a IC vlaky (percento zľavy sa líši). |
| Autobusová doprava | Zľavy z cestovného u väčšiny dopravcov, prípadne úplné oslobodenie pre postihnutú osobu a sprievodcu. | Je potrebné overiť u jednotlivých dopravcov. |
| Podujatia, múzeá, kurzy | Rôzne zľavy a voľné vstupy. | Je potrebné si overiť pred návštevou. |
Rodiny s deťmi so sluchovým postihnutím môžu mať nárok aj na príspevok na cestovanie, ak dieťa musí dochádzať do školy ďaleko (napr. 70 km na internát). Je dôležité informovať sa o týchto možnostiach na príslušných úradoch.
Podpora a vzdelávanie
Vznikajú aj iniciatívy na podporu rodičov sluchovo postihnutých detí, ako napríklad portál audiosvet.com, ktorý je určený pre rodičov a poskytuje články a rady založené na skúsenostiach mamíčiek.
tags: #pribehy #sluchovo #postihnutej