Život s poruchou sluchu predstavuje značné výzvy, najmä v spoločnosti, ktorá komunikuje prevažne zvukovým jazykom. Na Slovensku je podľa štatistík evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Títo jedinci vyžadujú komplexnú starostlivosť zahŕňajúcu lekárske, špeciálno-pedagogické, sociálne a technické aspekty.

Typy a stupne sluchových porúch
Rozumieme rôznym typom sluchových porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť jedinca vnímať zvuky a osvojiť si hovorenú reč. Rozlišujeme tri hlavné typy:
- Prevodová porucha sluchu: Vzniká v dôsledku problémov v prevodovom aparáte, od ušnice cez vonkajší zvukovod až po stredné ucho.
- Percepčná porucha sluchu: Je spôsobená poškodením nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
- Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Toto postihnutie vzniká porušením časti centrálnej nervovej sústavy (mozgovej kôry), ktorá spracováva zvukové podnety.
Stupeň sluchovej poruchy je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si verbálnu reč a vzdelávať sa prostredníctvom verbálnej komunikácie. Nie je však jediným kritériom závažnosti. Dôležitý je aj typ sluchovej poruchy, funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu, ako je rodinné prostredie a včasná edukácia.

U sluchovo ťažšie postihnutých jedincov sú často narušené sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie sluchové postihnutie zvyčajne nespôsobuje takéto narušenie.
Včasná diagnostika a starostlivosť
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa je sluchovo postihnuté, prvým krokom je foniatrické vyšetrenie, ktoré odporučí pediater. Následne je dôležité vyhľadať najbližšie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (bývalé DIC alebo ŠPP), ktoré prevezme špeciálno-pedagogickú starostlivosť. Dieťa absolvuje psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia, na základe ktorých mu bude odporučená ďalšia starostlivosť a zaškolenie.
Prelingválna a postlingválna hluchota
Rozlišujeme dva hlavné typy hluchoty podľa veku, v ktorom nastala:
- Prelingválna hluchota: Vzniká pred vybudovaním jazykových a rečových máp v mozgu dieťaťa (t.j. pred vznikom reči). U detí s touto formou hluchoty sú už predverbálne zvukové prejavy deformované. Výslovnosť je narušená, realizuje sa s prehnanou silou a často sa vyskytuje dysgramatizmus.
- Postlingválna hluchota: Vzniká po vybudovaní jazykových a rečových máp v mozgu dieťaťa. U detí, ktoré stratili sluch pred siedmym rokom života, sa bez včasnej špeciálno-pedagogickej starostlivosti postupne znižuje úroveň hovorenej reči. Ak k strate sluchu došlo po tomto období, dieťa má už zvyčajne dobre osvojený slovník a schopnosť hovorenej reči je dostatočne zafixovaná, pričom pozitívnu úlohu zohráva aj osvojenie písania a čítania.
Kompenzačné pomôcky
Pre sluchovo postihnutého jedinca je načúvací prístroj prvou kompenzačnou pomôckou, ktorú získava na základe lekárskeho odporúčania od foniatra. V prípade dieťaťa má nárok na jeden prístroj na každé ucho. K prístroju je nevyhnutné vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby sa predišlo spätnej väzbe, ktorá sa prejavuje nepríjemným pískaním.
Modernou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI). Jeho najväčšou výhodou je možnosť počutia aj pre ľudí s percepčnou hluchotou. Osvedčil sa u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku, a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla reč rozvíjať skoro prirodzenou formou. Kochleárny implantát je operatívny zákrok a príjemca musí byť vhodný z medicínskeho aj psychologického hľadiska.

Medzi ďalšie kompenzačné pomôcky patria svetelné alebo vibračné signalizácie a iné formy kompenzácie, ktoré pomáhajú sluchovo postihnutým zvládať každodenný život.
Spôsoby komunikácie
Sluchovo postihnutí ľudia využívajú rôzne spôsoby komunikácie, aby prekonali bariéry spôsobené stratou sluchu.
Artikulovaná, orálna (ústna) reč
Tento spôsob komunikácie využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Jej zvládnutie je pre nepočujúcich veľmi ťažké a často je považovaná za nevyhovujúci komunikačný prostriedok. Má však výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie alebo uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím náročné, pretože chýba ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia a kontroly vlastného prejavu. Pre nepočujúcich je orálna reč v zásade nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ktorý sa učia najmä preto, aby neboli v majoritnej spoločnosti tak veľmi izolovaní.

Percepcia (vnímanie) reči a jej porozumenie u sluchovo postihnutých je silne závislé od zraku. Vizuálny kontakt s komunikačným partnerom je preto nevyhnutný. Odzeranie (odpozorovanie pohybov úst pri artikulácii) je psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce. Zrakom nie je možné presne určiť všetky hlásky, čo vedie k zámenám. Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií. Sluchovo postihnutí majú obmedzenú možnosť porozumieť kontextu komunikácie, čo je pre počujúcich samozrejmosťou.
Problémy s aktívnym verbálnym prejavom:
- Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly je ťažké koordinovať dýchanie a fonáciu, čo vedie k nepresnej artikulácii a horšej zrozumiteľnosti hlasového prejavu.
- Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam slov, zamieňajú si ich, majú menšiu slovnú zásobu, najmä aktívny slovník.
- Syntaktická oblasť: Nedostatočná znalosť gramatických pravidiel a citlivosť k ich používaniu vedie k nedodržiavaniu správnej vetnej stavby a slovosledu. Ich verbálny aj písaný prejav býva zjednodušený, avšak to nie je prejav nedostatku inteligencie, ale obmedzenej možnosti osvojenia jazyka.
- Pragmatická zložka: Ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií. Tieto obmedzenia vedú k tomu, že si sluchovo postihnutí neosvoja hovorený jazykový systém natoľko dobre, aby mohli plne využívať jeho písanú a tlačenú podobu ako prostriedok efektívnej komunikácie alebo zdroja informácií.
Posunkový jazyk (posunková reč)
Posunkový jazyk je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov, ktoré sú dané základnými polohami a pohybmi rúk s doprovodom tvárovej mimiky. Je to základný komunikačný prostriedok nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom a komunikácia prestáva byť záťažou. Posunkový jazyk, ako každý jazykový systém, sa rozvíja so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne sluchovo postihnutých. Cieľom vzdelaných sluchovo postihnutých je vytvoriť kodifikovaný posunkový jazyk.

Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie ovládajú, čo môže viesť k informačnej izolácii. Napriek tomu, že posunkový jazyk bol uznaný ako prostriedok dorozumievania a vzdelávania sluchovo postihnutých, stále nie je zabezpečený dostatok tlmočníkov posunkovej reči. Posunky začínajú spontánne používať už veľmi malé deti, nielen sluchovo postihnuté. Sluchovo postihnuté deti sa posunkový jazyk obvykle učia neskôr v kolektíve, najmä ak nemajú rovnako postihnutých rodičov, ktorí by s nimi od začiatku života týmto spôsobom komunikovali.
Kurz slovenského posunkového jazyka - V OBRAZE s UK
Posunkovaná alebo znakovaná slovenčina je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka. Vyjadruje pomocou znakov aj jednotlivé gramatické kategórie. Pre nepočujúceho, ktorý nepozná daný jazyk, nemusí byť dostatočne zrozumiteľná, aj keď ju môže bez problémov vnímať.
Prstová abeceda funguje na podobnom princípe, kde jeden znak predstavuje jedno písmeno. Je to však pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.
Vzdelávanie sluchovo postihnutých žiakov
Súčasťou novej školskej reformy je posilnenie výučby cudzích jazykov. Pre žiakov so sluchovým postihnutím je nevyhnutné zefektívniť výučbu cudzieho jazyka tak, aby zvládli maturitnú skúšku. V rámci reformy školstva sa špeciálne školy pripravujú na zmeny, vrátane využitia moderných vyučovacích metód a IKT. Na dosiahnutie dobrých vzdelávacích výsledkov zdravotne znevýhodnených žiakov je dôležité názorné vyučovanie s praktickými ukážkami.

Odporúčania pre prácu so sluchovo postihnutým žiakom
Mgr. Iris Domancová, PhD. vypracovala základné zásady pre prácu so sluchovo postihnutým žiakom začleneným v bežnej triede:
Tieto zásady by mali byť implementované pre zabezpečenie úspešnej integrácie a vzdelávania.
| Spôsob komunikácie | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Artikulovaná/orálna reč | Rozumejú jej ostatní ľudia. | Ťažké osvojenie, závisí od odzerania (max. 30% inf.), psychicky náročné, problémy s fonológiou, sémantikou, syntaxou a pragmatikou. |
| Posunkový jazyk | Nenáročné osvojenie, prirodzený spôsob komunikácie pre nepočujúcich, stáva sa zdrojom informácií. | Obmedzený počet ľudí, ktorí ho poznajú, nedostatočný počet tlmočníkov. |
| Posunkovaná/znakovana slovenčina | Doslovný preklad ústnej reči do posunkového jazyka, zahŕňa gramatické kategórie. | Nemusí byť dostatočne zrozumiteľná pre nepočujúceho, ktorý nepozná daný jazyk. |
| Prstová abeceda | Jednotlivé písmená sú vyjadrené znakmi. | Pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania. |
tags: #stimulacny #program #pre #sluchovo #postihnutych