Komplexná starostlivosť o matku a dieťa v Prahe: História, služby a výzvy

Starostlivosť o matku a dieťa má v Českej republike dlhú a bohatú históriu, ktorá sa postupne vyvíjala od charitatívnej činnosti až po modernú sociálnu prácu. Tento článok sa zameriava na históriu ústavov pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe s ohľadom na širší kontext vývoja sociálnej práce na Slovensku a v Európe, s dôrazom na dôležité míľniky a osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju tejto oblasti.

Počiatky organizovanej sociálnej starostlivosti a vývoj legislatívy

Náznaky organizovanej sociálnej starostlivosti možno nájsť už v 16. a 17. storočí, pričom skutočný rozmach nastal v 18. a predovšetkým v 19. storočí. Táto starostlivosť nadväzovala na charitatívnu činnosť a prišla spolu s nástupom osvietenstva v 18. storočí, ktorý priniesol do Európy rozvoj ústavnej starostlivosti o postihnutých. Prvé ústavy vznikali v druhej polovici 18. storočia, napríklad v roku 1841 vznikol Abendberg - Ústav pre kreténov. Na Slovensku sa koncom 18. a začiatkom 19. storočia objavovali prvé kláštory, pri ktorých boli nemocnice, opatrovne a hospice. Starostlivosť o potrebných sa spočiatku realizovala v rodinách, neskôr na úrovni obcí, miest a prostredníctvom významných jednotlivcov.

Príkladom je aj prvá nemocnica na území Slovenska, ktorú v roku 1095 založili Antoniti a bola zasvätená svätému Ladislavovi. Až do 17. storočia to bol jediný špitál na území Bratislavy. V roku 1363 bola založená trnavská Útulňa pre práce neschopných starcov, najstarší mestský útulok svojho druhu na Slovensku, kde starci dožívali svoj život na základe domovského práva.

V 15. a 16. storočí sa chudoba prejavovala ako nedostatok základných životných prostriedkov a prístupu k službám. Chudoba je situácia, keď príjmy nepostačujú na krytie existenčného minima. Už v starovekej Sparte, Ríme a Egypte mnohé chudobné a zadĺžené rodiny končili v otroctve. S rozvojom kresťanstva sa opäť dostáva do povedomia starostlivosť o chudobných, ktorá vyzýva k starostlivosti o nich v kláštoroch, ktoré sa stali pre mnohých útočiskom. Pre žobrákov a chudobných boli vyčlenené tzv. obecné domce - chalúpky, kde mali prácu, ktorú mohli vykonávať za stravu a bývanie.

Do 19. storočia bolo akceptované zlé zaobchádzanie s deťmi a ich využívanie ako lacnej pracovnej sily, z dôvodu šikovnosti rúk a útlosti tiel. Až v druhej polovici 19. storočia sa situácia začala meniť. Príkladom je prípad Mary Ellen, prvého dieťaťa odobratého rodičom "Spoločnosťou pre prevenciu krutosti na zvieratách". Už v starovekej Sparte existovali zákony o zaobchádzaní so zdravotne postihnutými. Zdravotne postihnuté deti mohli byť usmrtené, čo tolerovali aj rímske zákony. Tieto zákony obsahovali aj informácie o výchove detí pre prospech spoločnosti a sú predchodcami sociálnej pedagogiky.

Vývoj sociálnej legislatívy, ktorá ovplyvnila starostlivosť o matku a dieťa, prebiehal na medzinárodnej úrovni aj v regionálnom kontexte. Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje niektoré dôležité míľniky:

Vzdelávanie v sociálnej práci a rozvoj odborných inštitúcií

V počiatkoch sa vzdelávanie v sociálnej práci realizovalo formou kurzov. V roku 1889 vznikol v New Yorku krátkodobý kurz. Začiatkom 20. storočia sa kurzy konali aj v Nemecku a Prahe a účastníčkami boli predovšetkým učiteľky, členky dobrovoľníckych organizácií a študentky. V roku 1908 bola založená Akadémia sociálnej práce v Nemecku Alice Salomonovou. V roku 1915 vznikli sociálne školy v Londýne, New Yorku, Číne, Japonsku, Indii a Austrálii.

V roku 1917 bola v Prahe založená Ženská vyšší škola pro sociální péči Českou zemskou komisí pro péči o mládež a Spolkem pro zrízení a vydržování dívčího lycea v Prahe. Túto jednoročnú školu otvárali Masaryková, Berkovcová a Pelantová. V roku 1918 bola osamostatnená Vyšší škola sociální péče v Praze zásluhou Masarykovej. V roku 1925 vznikla Štefánikova dvojročná škola pre sociálno-zdravotné pracovníčky v Turčianskom Svätom Martine, ktorá položila základy odborného sociálneho školstva na Slovensku. V roku 1926 vznikol Ústav M. R. Štefánika. V roku 1926 bola v Poľsku založená prvá poľská škola pre sociálnych pracovníkov pri Varšavskej univerzite.

V roku 1949 bolo zrušené Masarykovej štátna škola a v roku 1951 bola zrušená aj Vysoká škola politická a sociálna v Prahe a Brne. Po tomto období bolo štúdium len domaturitné, resp. nadstavbové. V Európe na prelome rokov 1928-29 vznikla Medzinárodná asociácia škôl sociálnej práce (IASSW), ktorá na začiatku pracovala pod vedením Salomonovej, spolu s Masarykovou a Radlinskou.

Ústav pro péči o matku a dítě v Prahe - Podolí: Súčasné služby a príklad starostlivosti

Napriek tomu, že presné dátumy a detaily o vzniku a vývoji konkrétneho Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa v Prahe nie sú v poskytnutých informáciách uvedené, je zrejmé, že jeho vznik a činnosť súvisia s vyššie spomenutým vývojom sociálnej práce a starostlivosti o rodinu v Českej republike. Dá sa predpokladať, že ústav vznikol v kontexte snahy o zlepšenie starostlivosti o matky a deti, ktorá sa začala rozvíjať v 19. a 20. storočí.

Ústav pro péči o matku a dítě, Praha - Podolí, Česká republika, je popredným pracoviskom v oblasti komplexnej starostlivosti. Poskytujeme komplexnú pôrodnícku a pediatrickú starostlivosť. Ponúkame pôrodnícke služby. Zabezpečujeme rehabilitáciu, prenatálnu kliniku, centrum neplodnosti, asistovanú reprodukciu, fetálnu medicínu, onkológiu, urogynekológiu a ochorenia prsníkov. Podnik sa nachádza na adrese Podolské nábřeží 157/36 v Prahe. Aktuálne prevádzkové hodiny je vhodné overiť telefonicky na čísle +420 296 511 111.

Kvalitu služieb potvrdzujú aj spokojní klienti: "Boli sme s manželkou na kontrolnom ultrazvuku a všetko prebehlo v poriadku. Pani doktorka bola veľmi ochotná, zdieľna a zrozumiteľne doporučila ďalší postup. Budova síce pôsobí trochu chaoticky, ale orientácia je možná a personál je ochotný poradiť. Celkovo veľmi pozitívna skúsenosť." Ďalší recenzie spomínajú: "Super prístup vrátane personálu. Vyšetrenie na úrovni."

Ústav pro péči o matku a dítě v Prahe-Podolí je známy aj vďaka výnimočným medicínskym prípadom. Napríklad, prvým českým pätorčatám, ktoré sa dnes krátko po pol ôsmej ráno narodili cisárskym rezom v 31. týždni ťarchavosti v špecializovanej pôrodnici v Prahe-Podolí, trvala samotná cesta na svet iba päť minút, "čo bolo na päť bábätiek naozaj rýchle". Konštatoval primár neonatologického oddelenia Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa Zbyněk Straňák. Štyria chlapci dostali mená Deniel, Michael, Alex a Martin a dievčatko Terezka. Deti vážia od 1214 do 1340 gramov a podľa vyjadrenia primára "budú na 95 percent v poriadku. Bábätká sú teraz v inkubátoroch pripojené cez nos na ventilátoroch, ktoré iba mierne podporujú dýchanie, a dostávajú výživu." Rodička, 23-ročná Alexandra Kiňová, je na jednotke intenzívnej starostlivosti v stabilizovanom stave a bez komplikácií, citoval primára server Novinky.cz. Deti i žena, ktorá má ešte päťročného syna, sú v poriadku, pochválil sa šťastný otec Antonín Kroščen. Mestský úrad v Miloviciach našiel početnej rodine väčší byt a zaplatí jej tiež opatrovateľku.

Centrum fetálnej a gynekologickej diagnostiky (CFGD) je už zároveň dlhoročným partnerským pracoviskom pri manažmente terapeuticko-operačného riešenia ochorení plodov Ústavu pro péči o matku a dítě, Praha - Podolí, Česká republika.

Právne a sociálne aspekty starostlivosti o dieťa v kontexte Prahy

Starostlivosť o dieťa zahŕňa nielen medicínsku a sociálnu podporu, ale aj zložité právne aspekty, najmä v prípadoch rodinných sporov. Hoci dieťa bolo svedkom násilia, súd pristúpil na argumenty muža, ktorý tvrdí, že matka chce dcéru odviezť do zahraničia. Slovenská štátna občianka tak dostala zákaz opustiť Česko, pretože ide o slovenskú rodinu žijúcu v Prahe.

Mestský súd v Prahe totiž odsúdil jej exmanžela na dva roky s trojročnou podmienkou za ťažkú ujmu na zdraví. Aj pre toto týranie, ktoré potvrdili svedkovia, lekári aj súdni znalci, odvolací mestský súd ešte okrem podmienečného trestu mužovi potvrdil i povinnosť uhradiť žene odškodné. Manželia boli v čase odsúdenia muža už viac ako dva roky rozvedení a dohadovali sa o zverenie dcéry do starostlivosti. Tento súdny spor trvá dodnes. Súdy však muža odsúdili len za týranie matky.

Obrat prišiel o necelý rok neskôr, v októbri 2019. Iná sudkyňa Obvodného súdu pre Prahu 3, Klára Horáková, zverila maloletú dcéru do starostlivosti otca. Podľa súdu sa matka správa, ako keby chcela dieťa uniesť na Slovensko, a tomu treba zabrániť. Taký úmysel však matka odmieta. Žiadny relevantný dôkaz k tomu nie je ani v spise. "Pôvodne som bez problémov súhlasil s tým, že dcéra bude v starostlivosti matky. Tá sa však snažila všetkými prostriedkami zabrániť môjmu kontaktu s ňou, keď bola dcéra v jej starostlivosti, a to vrátane jej únosu do zahraničia." Súdy v Českej republike dieťaťu de facto zakazujú ísť na Slovensko, čiže mu obmedzujú pohyb, ako aj kontakt s príbuznými a udržiavanie svojich väzieb. Dieťa sa pritom opakovane vyjadrilo, že chce ísť za matkou na Slovensko.

Podľa Obvodného aj Mestského súdu v Prahe "je to matka, ktorá permanentne zaťažuje styk s maloletou tým, že pobýva bez vážneho dôvodu na území iného štátu než jej dcéra". Matka sa tak s dcérou môže stýkať len v presne vymedzených dňoch. "Súd sa stotožňuje s návrhom otca, aby bolo matke uložené zdržať sa vycestovania s maloletou z územia Českej republiky, lebo riziko nezákonného premiestnenia je vysoké." "Opatrovnícke súdy často robia z domáceho násilia rodičovský konflikt a bagatelizujú ho s tým, že sa na konflikte podieľajú obe strany. Lenže domáce násilie je jednostranné a mocenské násilie."

Súdy takisto nemuseli deti až do judikátu Najvyššieho súdu ČR v apríli 2019 brať ako spoluobete. "Všeobecne sa veľmi nestretávame s tým, že by bývalému partnerovi matky, ktorá je obeťou jeho týrania a má k tomu rozsudok, boli zároveň veľmi rýchlo zverené deti do starostlivosti." "Pokiaľ súd nariadi asistovaný styk rodiča s dieťaťom, skutočne by mali byť dôkazy, že stretnutie samotného dieťaťa s rodičom je pre to dieťa ohrozujúce psychicky či fyzicky. Nestačí len niečo tvrdiť. Je to totiž veľký zásah do práv rodiča." "Zároveň nie je automaticky dané, že pokiaľ je rodič odsúdený za domáce násilie, je najhorší rodič na svete."

Politologička Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby tvrdí: "Už to, že dieťa je svedkom násilia, je dostatočne traumatizujúce na to, aby deťom bol priznaný status obete. Tento postoj je pre Istanbulský dohovor, ako aj ďalšie ľudskoprávne dokumenty v tejto oblasti jedným zo základných východísk. Aj Európska únia k tomu vydala viacero usmernení a stanovísk." Istanbulský dohovor v článku 45 hovorí o možnosti "prijať iné opatrenia vo vzťahu k páchateľom", ako napríklad "pozbavenie rodičovských práv, ak najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže zahŕňať bezpečnosť obete, nemôže byť zaručený iným spôsobom".

Striedavá starostlivosť a jej úskalia

Model striedavej starostlivosti o deti je čoraz častejší. "Deti (10 r + 10 r) mám v striedavej starostlivosti od leta 2018." "Obe deti (mám dvoch chlapcov) sú s modelom SOS aspoň nateraz veľmi spokojné." Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia: Na čas po rozvode sa zveruje maloletý K. C., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude vykonávaná tak, že každý párny týždeň v roku je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého otec a každý nepárny týždeň v roku oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého matka, s výnimkou jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, školských letných prázdnin a vianočných prázdnin.

Krajský súd Košice v rozsudku č. k. 8 CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015 v podstatnom uviedol: "Odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR 'starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života.' Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb."

Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Krajský súd Košice v súvislosti s tým poukazuje na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a obava toho, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, nemôže byť riešená formou zákazu styku druhého rodiča s dieťaťom. V prípadoch, kde súd nerozhodne o výhradnej starostlivosti, platí, že rodičovské práva zostávajú principiálne spoločné. Obaja rodičia, a len oni, majú spoločné rodičovské práva. Musia sa teda dohodnúť na organizácii prebývania detí a všetkých rozhodnutí, dotýkajúcich sa napríklad zdravia, vzdelania, profesných aktivít, mimoškolských aktivít, náboženskej alebo filozofickej orientácie, a to aj v prípade, ak dieťa prebýva výhradne u jedného rodiča.

Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) predstavuje vážny problém, ktorý súdy a sociálne inštitúcie musia brať do úvahy. Nelze totiž strkat hlavu do písku před skutečností, že naše děti v důsledku matčiny výchovné patologie trpí syndromem zavržení rodiče. Cílem uvedené publikace je nabídnout terapeutům postupy přispívající k obnově narušeného vztahu mezi popuzeným dítětem a zavrhovaným rodičem. Podle autora knihy vznik a rozvoj syndromu zavržení rodiče se v životě dětí rovná emocionálnímu týrání, protože oslabení či dokonce zničení původně pevného pouta mezi rodičem a dítětem může být trvalé.

tags: #ustav #pre #starostlivost #matku #a #dieta