Invalidný dôchodok slúži ako čiastočná náhrada príjmu pre osoby, ktoré sú invalidné a nemôžu v plnej miere vykonávať zárobkovú činnosť. Je to druh poistenia, kde poistné odvádzané do Sociálnej poisťovne počas pracovného života zabezpečuje výplatu invalidného dôchodku v prípade uznania invalidity a splnenia podmienok dôchodkového poistenia.
Podmienky Nároku na Invalidný Dôchodok
Nárok na invalidný dôchodok vzniká pri splnení troch základných podmienok:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a nemal priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná?
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý má trvať alebo sa predpokladá, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu určenú podľa najzávažnejšieho postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných pre nárok na invalidný dôchodok závisí od veku žiadateľa ku dňu uznania invalidity:
- Menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov.
- Najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov.
- Najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku.
- Najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku.
- Najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku.
- Najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku.
- Najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúča sa kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu, najviac v sume maximálneho možného základu, ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi sa odporúča vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
Starobný a invalidný dôchodok
Výpočet a Výška Invalidného Dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH).
- Ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok):
POMB x ODP x ADH - Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (čiastočný invalidný dôchodok):
(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok sa vypočíta tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku sa vydelí ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve.
ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (tzv. pripočítané obdobie). Dôchodkový vek je určený podľa zákona o sociálnom poistení pre jednotlivé vekové ročníky. Pri určení pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je napríklad 18,7434 eur.
Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ aj "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.
Príklady výpočtu a podmienok
Príklad 1: Invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%
Pán Ivan, narodený v roku 1995, má k 3. augustu 2023 28 rokov. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu mal len krátko trvajúce zamestnania a získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný. Pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok si dodatočne doplatil poistné za obdobie, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia.
Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Príklad 2: Invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%, ale najviac 70%
Pani Ivana, narodená v roku 1992, má k 3. augustu 2023 31 rokov a získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3. august 2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. K obdobiu získaného dôchodkového poistenia sa pripočíta pripočítané obdobie.
Suma invalidného dôchodku sa určí v súlade s § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %.
Príklad 3: Invalid z mladosti
Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3. augusta 2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je uznaný za invalida z mladosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov. V tomto prípade nie je potrebný žiadny počet rokov dôchodkového poistenia.
Suma invalidného dôchodku pre invalida z mladosti s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% sa určí v súlade s § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, ktoré potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia.
Valorizácia Invalidných Dôchodkov
Invalidné dôchodky sa valorizujú, aby reagovali na zmeny ekonomických podmienok. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR.
Invalidný Dôchodok a Zamestnanie
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé.
Nezdaniteľné Časti Základu Dane (NČZD)
V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. Ostatné NČZD sú stále aktuálnou témou a daňovníci musia pri výpočte dane uvažovať o nároku na tieto zvýhodnenia.
Nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku/manžela sú sociálne opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách.
NČZD na daňovníka
Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, alebo ak im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.
Poberateľ invalidného dôchodku, ktorý je držiteľom ŤZP a bol zamestnaný na dohodu, si mohol v minulosti uplatniť NČZD. V prípade, že mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 30. 7. 2009, mal daňovník podať dodatočné daňové priznanie za roky, za ktoré si uplatňoval NČZD. Pokiaľ ide o NČZD za zdaňovacie obdobie 2012, túto si mohol daňovník uplatniť len vtedy, ak suma jeho starobného dôchodku v úhrne nepresahovala sumu nezdaniteľnej časti základu dane.
Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera), resp. výsluhového dôchodku. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.
Táto NČZD sa uplatňuje za zdaňovacie obdobie v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu ZO daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.
NČZD na manželku (manžela)
Na NČZD na manželku (manžela) má daňovník nárok, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
- Manželka (manžel) žila s daňovníkom v spoločnej domácnosti.
- Manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka nepresahuje určitú sumu.
- Manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP (napr. starala sa o vyživované dieťa, poberala peňažný príspevok na opatrovanie, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, je invalidná).
Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov uvedených v § 11 ods. 4 ZDP. Patria sem napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, 13. dôchodok. Naopak, do vlastného príjmu je potrebné zahrnúť napríklad nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Výška NČZD na daňovníka a na manželku sa odvíja od aktuálneho životného minima. K 1. 1. 2021 predstavovalo sumu 214,83 €, k 1. 1. 2022 sumu 218,06 € a k 1. 1. 2023 sumu 234,42 €.