Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Mnohí sa sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ Hľadajú riešenia a cesty, ktoré by ich dostali von z tohto bolestivého stavu. V spoločnosti sa veľa hovorí o ľudských právach, ktoré máme všetci rovnaké. Realita je však často iná, bolestnejšia. Mnohí na Slovensku žijú v predstave, že o všetkých ľudí s mentálnym postihnutím je dostatočne postarané a majú všetko, čo potrebujú, avšak ide o omyl. Ľudia s mentálnym postihnutím nemajú ani zďaleka porovnateľné šance vzdelávať sa, získať zamestnanie, zmysluplne tráviť svoj voľný čas ako majoritná spoločnosť. Tento článok sa zameriava na problematiku mentálneho postihnutia a skúma možnosti skupinového vyučovania ako prostriedku na podporu rozvoja a integrácie osôb s týmto postihnutím.
Stupne mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne, sociálne a adaptívne funkcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, komunikáciou, riešením problémov a adaptáciou na nové situácie. Stupne mentálnej retardácie sa prejavujú rôznymi spôsobmi:
- Ľahší stupeň mentálnej retardácie (ľahké mentálne postihnutie): Prejavuje sa oslabenou schopnosťou narábať s abstraktnými pojmami a zníženou chápavosťou. Osoby s ľahkým mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s úsudkom a sú ľahko ovplyvniteľné. V minulosti sa osoby s miernou slabomyseľnosťou (debilitou) vzdelávali a vychovávali v osobitných školách, kde sa výchova zameriavala na vyučenie jednoduchému povolaniu. Oneskorenie intelektu je viditeľné už v ranom detstve, kedy sa dieťa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu neskôr ako jeho rovesníci.
- Stredný stupeň slabomyseľnosti (imbecilita): Predstavuje vážnejší stav, kedy je vzdelávanie aj v osobitných školách náročnejšie. Osoby s imbecilitou môžu byť nestále, nespoločenské, útočné a majú málo spoločenských zábran. Intelektové schopnosti sú výrazne znížené a slovné prejavy sú ochudobnené o abstraktné aj bežné konkrétne pojmy. Časté sú aj poruchy výslovnosti, ktoré môžu pretrvávať až do dospelosti.
- Idiotia: Predstavuje najťažší stupeň mentálneho postihnutia. Chôdza a reč sa u postihnutých prejavujú okolo 6. roku života, prípadne aj neskôr, pričom reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je dostatočne artikulovaná.
Alternatívne školstvo a jeho princípy
Alternatívne školstvo je pojem pre mnohých ľudí neznámy. Niektorí si pod ním predstavia školy určené pre postihnuté alebo slabomyseľné deti. Nie je to však tak, alternatívne školstvo predstavuje súbor alternatívnych škôl, ktoré poskytujú iný spôsob výučby v materských a základných školách. Alternatívne školy okrem základných vedomostí poskytujú deťom aj upevnené hodnoty a ucelené názory pre ich ďalší život. Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný, zmenený. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi.
Začiatky alternatívneho školstva u nás súvisia so zmenou politického systému koncom roku 1989, ktorá sa značne prejavila aj v oblasti školstva. Vznik alternatívnych škôl pokračuje aj v súčasnosti. Sú to najmä waldorfské školy, školy s pedagogikou Márie Montessori.
Medzi hlavné princípy alternatívneho školstva patria:
- Škola má slúžiť dieťaťu a nie naopak, musí vychádzať z potrieb dieťaťa a jeho schopností, zabezpečovať rozvoj osobnosti podľa jeho možností.
- Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania je rozvoj osobnosti dieťaťa, aby dieťa rozvíjalo samo seba - samostatnosť, sebavýchova, schopnosť efektívne sa učiť a i.
- Alternatívne školy sa usilujú o zvýšenie slobody dieťaťa vo vyučovaní. Dieťa sa podieľa na tvorbe obsahu a organizácii vyučovania, je mu dopriaty voľný pohyb, oddych počas vyučovania, možnosť komunikácie so spolužiakmi.
- Hodnotenie je založené na vlastných možnostiach a schopnostiach dieťaťa, hodnotí sa jeho pokrok oproti predchádzajúcemu stavu.
- Alternatívne školy preferujú také postupy, metódy a formy, ktoré uľahčujú učenie. Často sa využívajú tvorivé a sociálne hry, dramatické, komunikatívne, prosociálne zamerané cvičenia, cvičenia na uvoľňovanie, rozvoj zmyslov, bádateľské postupy a projekty, dialóg.
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) – predprimárne vzdelávanie
Pedagogika Márie Montessori
Mária Montessoriová (1870 Taliansko - 1952 Holandsko) bola popredná talianska lekárka a pedagogička. V roku 1896 získala ako prvá žena v Taliansku doktorát medicíny. Stala sa docentkou antropológie a intenzívne spolupracovala s psychiatrickými klinikami. Tu prišla do styku s vývojovo narušenými deťmi a postupne dospela k presvedčeniu, že sú oveľa učenlivejšie, ako sa všeobecne predpokladalo. Preto rezignovala na svoje univerzitné miesto a lekársku prax, aby mohla viesť tzv. ortofrenickú školu pre slabomyseľné a zaostalé deti. Začiatkom 20. storočia vytvorila model, tzv. domovy detí (Casa dei bambini), z ktorých prvý založila v San Lorenze, bedárskej štvrti Ríma v roku 1907. Bol to domov pre troj- až šesťročné deti z robotníckych vrstiev. Tu realizovala svoju vlastnú pedagogickú koncepciu založenú na nezvyčajne liberálnom postoji k deťom, na povzbudzovaní ich samostatnosti v špeciálne upravenom prostredí. „Pomôž mi, aby som to urobil sám", táto prosba s ktorou sa na M. Montessoriovú obrátilo malé dieťa sa stala hlavným krédom jej pedagogiky. To znamená, že úlohou dospelých je urobiť všetko preto, aby dieťa vlastnými silami a svojim tempom získalo nové vedomosti. Slobodný vývoj dieťaťa je základom pedagogickej teórie a praxe M. Montessoriovej.
Pedagogická koncepcia Márie Montessori je zaradená medzi pedocentricky orientované koncepcie tzv. reformného pedagogického hnutia a alternatívnej pedagogiky. Vyznačuje sa výraznými didaktickými a metodickými, funkčnými inováciami v rámci učebného procesu, rešpektujúceho osobnosť dieťaťa, samočinnosť a slobodu voľby v pedagogicky pripravenom prostredí triedy, školy alebo rodiny. Vyučovanie je založené na princípe „polarizácie osobnosti“ a umožňuje voľný prirodzený pohyb dieťaťa, čo je podmienkou telesnej a duševnej harmónie a sebarealizácie človeka. Vychovávateľ by mal rešpektovať telesný a duševný rozvoj, ktorý sa uskutočňuje v určitých intervaloch, tzv. senzitívnych fázach.
Učiteľ montessoriovskej školy musí prejsť aj vzdelaním pre predškolský stupeň. Učiteľ je „dynamickým spojivom“ medzi pripraveným prostredím a dieťaťom. Jeho úlohou je predovšetkým chrániť a usmerňovať životné impulzy dieťaťa na ceste k sebadisciplíne a vnútornému poriadku. Montessoriovská škola je všeobecnou jednotnou školou, poskytujúcou vzdelanie deťom od 2 ½ roka do 15 rokov. Vnútorne je rozčlenená na materskú školu (2 ½ - 6 rokov) a základnú deväťročnú školu (6- 15 rokov), ktorá umožňuje žiakom pokračovať vo vzdelávaní na akejkoľvek strednej škole či odbornom učilišti.
V montessoriovských školách žiaci na prvom stupni (1. - 5. ročník) nie sú klasifikovaní známkou. Ich postup v učení je zachytený v „Knihe uložených úloh“ a na konci školského roka je ich všestranný rast charakterizovaný písomným slovným hodnotením triedneho učiteľa. V škole nie je stanovený presný rozvrh hodín pre jednotlivé predmety, ani tradičný učebný plán. Podstatným rysom montessoriovského systému je organizačná štruktúra školy. Veľký význam má voľné zoskupovanie detí a učenia sa v skupinách. Odmieta sa mechanické členenie tried podľa veku detí, tak ako je to v klasickej škole. Pri vytváraní školských tried sa rešpektujú jednotlivé vývojové obdobia so špecifickými spôsobmi konania a správania, so špecifickými charakteristikami. Toto členenie má podstatný význam pre sebavýchovu, predovšetkým sociálnu výchovu. Deti sú stimulované k správaniu z vývojových stupňov mladších a starších detí.
Výchovno-vzdelávací systém a jeho nedostatky
História ukazuje, že aj žiaci, ktorí v škole neprospievali, môžu dosiahnuť úspechy. Príkladom sú Napoleon, Newton, Alexander von Humboldt, Thomas Alva Edison alebo Albert Einstein, ktorí neboli v škole veľmi úspešní, ale stali sa excelentnými odborníkmi a umelcami. Skúmanie tejto problematiky poukazuje na nedostatky vo výchovno-vzdelávacom systéme, v škole, pedagogickej teórii a v učiteľoch. Učitelia nižších ročníkov základných škôl sú často prvými, ktorí môžu spoznať potenciál dieťaťa a odborne ho rozvíjať.
Školský neprospech je podmienený mnohými faktormi:
- Stav rozumových schopností: Úroveň intelektu a vzdelávateľnosť žiaka.
- Faktor emočného bloku: Indispozícia z efektívnych príčin, tréma.
- Faktor úrovne celkového zdravotného stavu: Zrýchlený telesný rast, oslabenie po chorobe, chronické ochorenia a telesné postihnutia.
- Faktor úrovne vôľových funkcií: Autoregulácia, motivácia.
- Faktor úrovne sociálnych podmienok a vplyvov prostredia.
Komplikáciou je, že známka odráža len výkon žiaka, a učitelia menej berú do úvahy príčiny tohto stavu a podmienky, za ktorých žiak dosiahol tento výkon. Guilford (1974) konštatuje, že pôsobenie učiteľa by malo byť zamerané najmä na deficitné funkcie, a to sú schopnosti, percepcia, reč a myslenie. Slabosť v týchto oblastiach je najčastejšou príčinou zlyhania žiakov. Je potrebné vytvárať pedagogické situácie, v ktorých môže byť každý žiak pochválený, odmenený.
Skupinové vyučovanie a iné moderné prístupy
Conway a Gow (1988) upozorňujú na to, že u slabších žiakov je možné úspešne používať mnohé modernejšie vyučovacie postupy a formy, napr.:
- Skupinové vyučovanie: Slabší žiaci sú v skupinách s lepšími, ale aj kde sa učia medzi sebou.
- Kooperatívne vyučovanie: Presadzuje sa najmä pri projektovom vyučovaní.
- Tútorské vyučovanie: Lepší (starší) žiaci pomáhajú slabším.
- Recipročné vyučovanie: Slabší žiaci majú príležitosť učiť ostatných, skúšať ich, hodnotiť ich výkony.
Vplyv rodiny a vzťahu učiteľa k žiakovi
Rodina významne ovplyvňuje učenie žiaka, a to čiastočne už tým, ako ho pripraví do školy, ale najmä tým, aké podmienky na učenie mu utvára doma. Rodina sa ukazuje ako významný činiteľ prospievania i neprospievania žiakov. Bez zmeny tohto prostredia v pozitívnom zmysle sa dá ťažko dosiahnuť náprava v jeho učení. Zvýšený pedagogický nátlak učiteľa obyčajne len prehĺbi krízu v žiakovej osobnosti.
Výskum Štefanoviča (1967) ukázal, že vzťah učiteľa k žiakovi je jedným z najsilnejších motívov. Záporný vzťah učiteľa k žiakovi, keď sa žiak domnieva, že učiteľ ho nemá rád, je voči nemu zaujatý, žiaka v učení znechucuje a prestáva mu venovať náležitú pozornosť. Má veľký význam, s akými predstavami učiteľ k žiakovi pristupuje, čo si o ňom myslí, čo od neho očakáva, najmä ako sa pozerá na jeho ďalší vývin, na možnosti zlepšenia. Od toho všetkého totiž závisí aj pohľad žiaka na svoje neúspechy. Výskum ukázal, že žiakom so slabším prospechom sa poskytuje zo strany učiteľa viac negatívnych hodnotení a menej pozitívnych ako žiakom s lepším prospechom. Humanistická pedagogika tvrdí, že učiteľ musí vytvoriť takú pedagogickú situáciu, aby aj slabší žiak mohol byť odmenený a pochválený.
Špeciálnopedagogická didaktika a jej formy
Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami, prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a vek vyučovaných. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika.
Metódy vyučovania a ich klasifikácia
Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Pri adaptácii týchto metód druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:
- metóda slovného sprostredkovania
- metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.)
- metóda kombinovaná (z uvedených foriem)
Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Napríklad u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.
Charakteristika výučbových metód z hľadiska fáz vyučovacieho procesu
- Motivačné metódy: Prvoradou úlohou učiteľa je vzbudiť a udržať u žiakov záujem o učebnú činnosť. Pomalšie pracujúcich žiakov treba chváliť aj za drobnejšie úspechy a povzbudzovať do ďalšej práce. Tak ako s pochvalou, aj s kritikou musí učiteľ narábať veľmi citlivo.
- Expozičné metódy: Sú metódy prvotného prijímania informácií. Pomocou expozičných metód si žiaci utvárajú nové poznatky, vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky. Vyžadujú žiakovu pozornosť. Patria sem napríklad rozprávanie, opis, vysvetľovanie a prednáška.
Formy vyučovania
Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:
- Miesto, kde sa realizuje výučba: Môže ísť o vyučovanie na špeciálnej škole, v špeciálnej triede pri bežnej škole, v triede na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
- Počet súčasne vyučovaných žiakov: Individuálne, hromadné, zmiešané. Individuálne vyučovanie - na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom.
- Dĺžka vyučovania: Časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.
- Stupeň homogenity žiakov: Homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutí žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne vedomostí, schopností a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
Systém inštitúcií pre postihnutých
Pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zo zákona vyplýva právo na vzdelanie:
- v bežných (MŠ, ZŠ, SŠ) školách integrovane
- v špeciálnych triedach bežných škôl
- v špeciálnych školách, ktoré majú rôzne zameranie a odlišný obsah - podľa handicapu
- Individuálne vzdelávanie - deťom oslobodeným od povinnej školskej dochádzky musí byť zabezpečené individuálne vzdelanie
Pomôcky pre žiakov so špecifickými potrebami
Inkluzívne vzdelávanie vychádza z modelu, ktorý tvrdí, že prekážky vytvorené spoločnosťou (ekonomické, architektonické, psychické atď.) sú dôvodom zdravotného postihnutia. Vzdelávacie inštitúcie sa snažia minimalizovať tieto bariéry, aby žiaci so zdravotným postihnutím mohli využívať zdroje spoločnosti. Na splnenie tejto potreby sú nevyhnutné špeciálne edukačné pomôcky pre jednotlivé dysfunkcie. Našťastie, existuje množstvo pomôcok, ktoré im môžu pomôcť dosiahnuť svoj plný potenciál.
Pomôcky pre žiakov so zrakovým postihnutím
Pre žiakov so zrakovým postihnutím je dôležité zabezpečiť pomôcky, ktoré im umožnia prístup k informáciám a aktívnu účasť na vyučovaní.
Kategórie zrakového postihnutia:
- Nevidiaci: Žiaci, ktorí nevnímajú svetlo alebo majú len minimálne zvyšky zraku.
- Slabozrakí: Žiaci so zníženou zrakovou ostrosťou.
- Binokulárne chybní: Žiaci s tupozrakosťou alebo škúlením.
Príklady pomôcok:
- Pre nevidiacich: Učebnice s bodovým písmom (Braillovo písmo), zvukové knihy, hmatové pomôcky, vibračno-zábleskový budík alebo náramkové hodinky.
- Pre slabozrakých: Zväčšovacie lupy a ďalekohľady, špeciálne osvetlenie, interaktívna tabuľa.
- Všeobecné pomôcky: Gramatické tabuľky, kalkulačka, názorné pomôcky.
Pomôcky pre žiakov s poruchami učenia
Poruchy učenia sú neurologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť učiť sa a spracovávať informácie.
Typy porúch učenia a príklady pomôcok:
- Dyslexia (ťažkosti s čítaním): Špeciálne upravené učebnice a texty, počítačové programy na podporu čítania, záložky a podložky s pomocnými linajkami.
- Dysgrafia (neschopnosť osvojiť si zručnosť písania): Špeciálne upravené písacie potreby, počítač/notebook s korekciou gramatiky, podložky s pomocnými linajkami.
- Dysortografia (porucha pravopisu): Špeciálne upravené učebnice a texty, počítačové programy na podporu pravopisu, gramatické tabuľky.
- Dyskalkúlia (porucha počítania): Počítadlá, kocky a iné manipulačné pomôcky, kalkulačka, špeciálne upravené učebnice a pracovné listy.
- Všeobecné pomôcky: Gymnastická lopta, ďalšie pomôcky odporúčané poradenským zariadením.
Pomôcky pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
Narušená komunikačná schopnosť môže mať rôzne formy, napríklad dysláliu, dyzartriu, zajakavosť, brblavosť, dysfáziu, mutizmus, afáziu, palatoláliu, poruchy hlasu a autizmus.
Pomôcky pre rozvoj komunikačných schopností:
- Logopedické hry: Pomáhajú deťom precvičovať výslovnosť a rozvíjať slovnú zásobu.
- Názorné pomôcky (zrkadlo): Umožňujú deťom pozorovať svoj hovorený prejav.
- Hračky: Podporujú komunikáciu a interakciu.
Alternatívne a augmentatívne komunikačné systémy (AAK):
- Piktogramy, fotogramy, kartičky so slovami: Umožňujú deťom vyjadrovať svoje potreby a pocity, ak nemôžu hovoriť.
- Komunikačné tabuľky a zariadenia: Umožňujú deťom vytvárať vety a komunikovať s okolím.
Senzorická integrácia a multisenzorické prostredie
Senzorická integrácia je proces, pri ktorom mozog spracováva informácie zo zmyslov a organizuje ich tak, aby mohli byť použité na interakciu s prostredím. Aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a vizuálne vnímanie okolia.
Inovatívne metódy vo vzdelávaní mentálne postihnutých
Spojená škola internátna, Kremnica zorganizovala odborný seminár pod názvom „Inovatívne metódy vo vzdelávaní mentálne postihnutých“, ktorý sa uskutočnil 20. 10. 2017. Odborným garantom bola Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava. Motívom pre zorganizovanie odborného seminára bola snaha o zatraktívnenie a zefektívnenie edukačného procesu mentálne postihnutých detí. V práci s deťmi s mentálnym postihnutím treba využívať veľké množstvo metód a foriem vyučovania a špecifických prístupov.
Odborný blok prednášok zahŕňal témy ako „Rozvíjanie reči u mentálne postihnutých detí“, „Využitie počítačových programov vo vzdelávaní mentálne postihnutých detí“, „Muzikoterapia vo vzdelávaní mentálne postihnutých“ a „Arteterapia vo vzdelávaní mentálne postihnutých detí“. Tieto prednášky boli výbornou ukážkou prepojenia teórie a praxe. Zúčastnení učitelia si pomocou praktických aktivít osvojili zručnosti, ktoré môžu používať pri práci s deťmi. Problematika absencie odborných seminárov pre učiteľov venujúcim sa primárne mentálne postihnutým deťom, možnosti výmeny skúseností a prezentácie s odborníkmi z praxe dokladuje aj vysoký záujem, ktorý poukázal na akútnu potrebu výmeny skúsenosti z praxe.
Inovačné vzdelávanie pre pedagogických a odborných zamestnancov
Sme oprávneným poskytovateľom inovačného vzdelávania pre všetky kategórie pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti tém inkluzívneho vzdelávania. Kurzy sú prípravou na atestačné konanie. Ich absolvovaním si inovujete a rozširujete kompetencie do atestačného portfólia, o čom budete mať v certifikáte aj potvrdenie.
Dlhodobé vzdelávania ukončené Osvedčením o inovačnom vzdelávaní
Ich rozsah je 50 a viac hodín a zvyčajne sú rozdelené do jedno-dňoviek alebo dvoj-dňoviek, ktoré absolvujete postupne počas 2 až 4 mesiacov.
- Pozitívna klíma školy
- Traumu rešpektujúci prístup v triede (Nenásilná komunikácia I. a II.)
- Artefiletika a inkluzívna trieda
- Komplexná podpora žiakov a žiačok s odlišným materinským jazykom
- Pedagogický asistent v praxi
- Školský podporný tím
- Inkluzívne vzdelávanie v kocke
- Nenásilná komunikácia - Mediácia pre život
Krátkodobé akreditované webináre
Webináre sú zvyčajne v rozsahu 3 - 5 hodín (vrátane vášho času stráveného vypracovaním dištančných úloh). Pre vydania Osvedčenia o ukončení inovačného vzdelávania je potrebné absolvovať minimálne 10 webinárov.
- Novela školského zákona 2026
- Krízová intervencia
- Dieťa s vývinovými poruchami učenia
- Podporné opatrenia a individuálny vzdelávací program
- Sociálny pedagóg ZAČÍNAME
- Aplikácia školskej legislatívy v kazuistikách
- Špeciálno-pedagogické minimum pre pedagógov MŠ
tags: #alternativne #vyucovanie #mentalne #postihnutych