Výplata dôchodku podľa zákona: Kedy a ako ju môžete očakávať

Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku.

V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.

Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Ilustrácia odchodu do dôchodku

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba.

To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.

Graf porovnávajúci započítavanie doby štúdia pred a po roku 2004

Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole.

Inak je to však so štúdiom na strednej škole.

Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka.

Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.

Pozor, výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb.

V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi.

Základné deväťročné školy zanikli 30.

V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb.

Povinná školská dochádzka trvala desať rokov.

Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Od školského roku 1990/1991 po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb.

Ďalšia novela zákona č.

Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Ako si zvýšiť predčasný dôchodok???

V súvislosti s odchodným je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Schéma procesu vybavovania dôchodku

tags: #usek #vyplacania #dochodku #podla #zakona