Aktivačný príspevok na Slovensku: Všetko, čo potrebujete vedieť

Aktivačný príspevok predstavuje jednu z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je naviazaná na životné minimum. Je to nástroj aktívnej politiky trhu práce, ktorého cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaných občanov. Má napomáhať ich opätovnému začleneniu do pracovného procesu. Konkrétne, aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

V tomto článku sa zameriame na aktivačný príspevok, jeho podmienky, výšku a ďalšie dôležité aspekty, vrátane zmien v legislatíve a súvislosti so zákonom o službách zamestnanosti.

Hmotná núdza ako základný predpoklad

Nárok na aktivačný príspevok vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď súhrnný príjem členov domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a členovia domácnosti nemajú žiadne iné zdroje a možnosti príjmu. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.

Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne.

Životné minimum a jeho význam

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život. Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu.

Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti. Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Životné minimum nie je len pojem zo sociálnej politiky. Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima. Podľa informácií od účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti určuje vždy od 1. januára na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.

Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi. Mnoho ďalších sociálnych dávok je priamo alebo nepriamo viazaných na výšku životného minima. Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka.

Príklady výpočtu nepostihnuteľnej sumy:

• Jednotlivec bez vyživovaných osôb: Z jeho mzdy mu musí zostať aspoň 284,13 eur.
• Dlžník s manželkou a jedným dieťaťom: 284,13 eur (povinný) + 0,25 × 284,13 eur (manželka) + 0,25 × 284,13 eur (dieťa) = 284,13 eur + 71,03 eur + 71,03 eur = 426,19 eur.

Niekedy aj sociálne štipendiá, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňuje výška príjmov domácnosti v pomere k životnému minimu. V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom. Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima. Čím vyššie je životné minimum (napríklad ak sa každoročne zvyšuje kvôli inflácii), tým viac peňazí musí človeku zostať na účte po zaplatení splátky.

Pre posúdenie, či je osoba v hmotnej núdzi, sa berú do úvahy nasledovné sumy životného minima:

Je potrebné overiť aktuálnu výšku životného minima na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podmienky nároku na aktivačný príspevok

Nárok na aktivačný príspevok má člen domácnosti, ktorý:

• Je v hmotnej núdzi.
• Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (s určitými výnimkami).
• Aktívne sa snaží zvýšiť svoje šance na zamestnanie.

Formy aktivačnej činnosti

Aktivačný príspevok sa poskytuje, ak člen domácnosti vykonáva jednu z nasledovných aktivít:

1. Zúčastňuje sa na vzdelávacích aktivitách a kurzoch.
2. Vykonáva menšie obecné služby pre obec alebo služby pre samosprávny kraj. Vykonávajú sa na základe dohody, ktorú osoba uzatvorí s obcou alebo samosprávnym krajom. V tejto dohode sa stanoví čo bude človek robiť a za akých podmienok. Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
3. Vykonáva dobrovoľnícku činnosť. Dobrovoľnícka služba je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce. Dobrovoľnícku službu vykonáva uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku.
4. Zúčastňuje sa na projektoch a programoch aktívnych opatrení na trhu práce.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Obmedzenia pri poberaní aktivačného príspevku

Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý:

• Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
• Spĺňa podmienky nároku na ochranný príspevok.
• Vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
• Ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Doba poberania aktivačného príspevku

Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril aktivačný príspevok.

Osobitné situácie

Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Výška aktivačného príspevku

Aktivačný príspevok je finančná pomoc od štátu, ktorá má motivovať občanov v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce. Od 1. januára 2025 sa suma aktivačného príspevku upravuje v nadväznosti na úpravu súm životného minima. Opatrenie navrhuje upraviť sumu aktivačného príspevku na 88,40 eur.

• Aktivačný príspevok je 63,07 eura mesačne.
• 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
• 91,70 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Súčasné zmeny v legislatíve prinášajú aj odstupňovanú výšku aktivačného príspevku. „Ak sa človek rozhodne vykonávať len tzv. malé obecné služby, dostane aktivačný príspevok v základnej výške, ktorá je v súčasnosti 88,40 eur. Pokiaľ ale popritom nastúpi na vzdelávací alebo rekvalifikačný kurz, tak dostane 1,5 násobok tohto aktivačného príspevku a pokiaľ si nájde popri tom aj reálne zamestnanie, tak určitú dobu bude dostávať až dvojnásobok tohto aktivačného príspevku. Naším cieľom je, aby čo najviac ľudí pracovalo,“ doplnil minister práce.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.

Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) spustilo od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Aktivačnými prácami a príspevkom má byť podporených asi 15-tisíc ľudí. Cieľom projektu je, aby dlhodobo nezamestnaní vykonávali menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Ak uchádzač chce, aby mu bol vyplatený aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.

V rámci iniciatívy „Práca namiesto dávok“ boli spustené pilotné projekty v oblastiach životného prostredia, pôdohospodárstva aj dopravy. Ministerstvo práce vďaka týmto projektom vytvára pracovné miesta aj pre nízkokvalifikovaných ľudí. Zamestnanosť naďalej podporujeme prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, pod ktoré patria národné projekty ako napríklad Finančné stimuly pre zamestnanosť, Zručnosti pre trh práce a ďalšie. Návrh zákona o službách zamestnanosti, pod ktorý patrí zámer „Práca namiesto dávok“, získal v Národnej rade SR väčšinovú podporu.

Zmeny v legislatíve (2023 a 2025)

Zmeny v legislatíve (apríl 2023)

Od apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.

Už od prvého apríla sa rozbehol projekt Podpora udržania pracovných návykov, pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €.

Zmeny v legislatíve (september 2025)

Dnes, 1. septembra 2025, vstupuje do platnosti iniciatíva Práca namiesto dávok. Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príde o dávku v hmotnej núdzi, resp. pomoc v hmotnej núdzi mu bude krátená. Ak človek odmietne pracovnú ponuku po prvý raz, dávka v hmotnej núdzi mu bude odobratá na jeden mesiac. V prípade opakovaného odmietnutia sa dávka odoberie na tri mesiace. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi bude považované napríklad aj porušenie pracovnej disciplíny.

Cieľom ministerstva práce je aj zabrániť situáciám, keď osoba po prijatí pracovnej ponuky ostane práceneschopná s cieľom vyhnúť sa práci a zároveň naďalej poberať dávky. V spolupráci so Sociálnou poisťovňou bol zavedený mechanizmus, v rámci ktorého môžu posudkoví lekári po novom navrhnúť zrušenie falošných PN-iek. V tomto roku už predpokladáme úsporu 100 miliónov eur.

Prednosť budú mať pracovné ponuky reálneho zamestnania. Pokiaľ úrady práce, sociálnych vecí a rodiny takéto ponuky nebudú mať k dispozícii, ponechávame možnosť aktivačných príspevkov určených na aktivačné práce. Pri malých obecných službách už nebude platiť, že si človek môže odpracovať služby len v obci, kde býva. Tento systém rozširujeme na väčšie územie - obce sa budú môcť medzi sebou dohodnúť, v rámci svojich združení, na tom, kde môžu občania poberajúci dávky v hmotnej núdzi pracovať. Bude však platiť, že prednosť bude mať pracovná ponuka pred aktivačnými prácami.

Zmeny sa od 1. septembra dotknú všetkých osôb v hmotnej núdzi, ktorých je na Slovensku viac ako 120- tisíc, vrátane spoluposudzovaných osôb. Podľa údajov ministerstva práce je z tohto počtu viac ako 43-tisíc ľudí schopných pracovať. Práve na túto cieľovú skupinu sa chce rezort práce zamerať. Pre to, aby sa ľudia mohli zapojiť do práce, je nevyhnutné im vytvárať reálne pracovné príležitosti.

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti:

• nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo
• nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.

Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ako požiadať o aktivačný príspevok

Ak si myslíte, že spĺňate podmienky na získanie aktivačného príspevku, postupujte nasledovne:

1. Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR).
2. Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.
3. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu.
4. Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní.
5. Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.

Ďalšie príspevky v hmotnej núdzi

Okrem aktivačného príspevku môže domácnosť v hmotnej núdzi získať aj ďalšie príspevky:

• Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete (jednorazové dávky). Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o určitú sumu za každého člena domácnosti, ktorý nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou (napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím). Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok. Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.
• Príspevok na nezaopatrené dieťa: Poskytuje sa na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.
• Príspevok na bývanie: Slúži na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov. O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Jednorazovú dávku poskytuje obec.

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

tags: #urad #prace #socialnych #veci #a #rodiny