Nezamestnanosť v Žilinskom kraji: Analýza a perspektívy

Žilinský kraj, podobne ako aj iné regióny Slovenska, prechádza neustálym vývojom v oblasti trhu práce. Miera nezamestnanosti je dôležitým ukazovateľom ekonomickej kondície regiónu a má priamy vplyv na životnú úroveň jeho obyvateľov. Tento článok sa zameriava na analýzu nezamestnanosti v Žilinskom kraji, pričom zohľadňuje najnovšie štatistické údaje a trendy. Nezamestnanosť predstavuje komplexný socioekonomický jav, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny i celú spoločnosť. Hoci sa zdá, že nezamestnanosť už nepredstavuje pre Slovákov najväčší problém, je dôležité monitorovať a analyzovať jej vývoj, aby bolo možné efektívne reagovať na prípadné negatívne trendy a podporovať zamestnanosť. Tento článok využíva štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a ďalšie relevantné údaje, aby poskytol komplexný pohľad na túto problematiku.

Celoslovenský kontext nezamestnanosti

Predtým, ako sa zameriame na špecifické údaje pre Žilinský kraj, je dôležité pochopiť celkový kontext nezamestnanosti na Slovensku. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v septembri klesla. Minister práce informoval, že nezamestnanosť na Slovensku stále klesá a prílev utečencov z Ukrajiny nemá na dostupnosť práce žiadny vplyv. V máji 2019 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 4,88 %, čo predstavovalo pokles o 0,02 percentuálneho bodu (p. b.) v porovnaní s aprílom 2019 (4,90 %). Medziročne poklesla o 0,49 p. b.. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) bol 134 124 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v máji 2019 6,00 %.

Podľa generálneho riaditeľa ÚPSVR Mariána Valentoviča dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v decembri minulého roka 4,92 %. Medzimesačne sa nezmenila a medziročne klesla o 0,12 percentuálneho bodu. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) informoval, že medziročný aj medzimesačný pokles nezamestnanosti je na Slovensku rýchlejší a aktuálne je na úrovni 6,35 percenta. Ešte v apríli bola 6,54-percentná. Miera nezamestnanosti bola v apríli 6,54 percenta, čo je o 1,46 percentuálnych bodov menej, ako v rovnakom mesiaci v minulom roku. Počet nezamestnaných klesá vo všetkých ôsmich krajoch. Klesá aj počet dlhodobo nezamestnaných ľudí či nezamestnaných absolventov.

V priebehu tretieho štvrťroku počet nezamestnaných medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111 000 osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb. Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. V treťom štvrťroku 2022 klesol počet nezamestnaných vo všetkých krajoch Slovenska. V kontexte celého Slovenska klesla miera nezamestnanosti v novembri na 6,64 %. Ide o pokles o 0,15 percentuálneho bodu. Celková miera nezamestnanosti sa medzimesačne znížila o 0,16 percentuálneho bodu na 7,33 %. V minulom mesiaci si našlo prácu 10,9 tisíca uchádzačov o zamestnanie.

Štatistický úrad SR informoval, že počet ľudí bez práce v lete medziročne klesol pod 168 000 osôb. Ubudlo ľudí bez práce v preddôchodkovom veku a mladých vo veku od 25 do 34 rokov. Počet nezamestnaných v priebehu tretieho štvrťroku medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111 000 osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Medziročne ich počet vzrástol o desatinu a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 66,1 percenta. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb. Ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov. Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. Spomedzi početnejších vekových kategórií najvýraznejšie poklesy zaznamenal ŠÚ SR v skupine ľudí vo veku od 55 do 59 rokov, a to až o tretinu. Viac než 29 percent nezamestnaných (49 300 osôb) boli ľudia, ktorí zatiaľ nikdy nepracovali. V prvom štvrťroku 2022 tvorili dlhodobo nezamestnaní (bez práce 1 rok a viac) 116 000 osôb, čo predstavovalo takmer 36 percent medziročný nárast.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti na Slovensku

Počet nezamestnaných v treťom štvrťroku medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta). Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sa pohybovala okolo úrovne 10 percent. V Košickom kraji dosiahla 9 percent. Naopak, najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenal ŠÚ SR v Bratislavskom kraji (2,1 percenta). V prvom štvrťroku 2022 hlásili úbytok nezamestnaných všetky kraje. Úbytok o vyše 18 percent zaznamenali aj v Bratislavskom kraji. Naopak, len minimálny pokles počtu nezamestnaných nastal v Banskobystrickom kraji - o jedno percento. Najvyššia miera nezamestnanosti, 11,8 percenta, bola v Prešovskom kraji. Nezamestnanosť tesne pod úrovňou 10 percent evidovali v Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji (2,5 percenta) a v Trenčianskom kraji (3,2 percenta). Žilinský kraj sa dlhodobo drží pod priemerom miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. Medzi kraje, ktoré sa držia pod priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti patrí aj Žilinský kraj. V kontexte regionálnych rozdielov, Žilinský kraj vykazuje relatívne priaznivé výsledky v porovnaní s inými časťami Slovenska. Napríklad, v sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (8,55 %).

Nezamestnanosť v Žilinskom kraji: Špecifický pohľad

V kontexte Žilinského kraja je dôležité pozrieť sa na konkrétne štatistiky a trendy, ktoré ovplyvňujú trh práce v tomto regióne. Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) naďalej klesá a dostala sa na štvorpercentnú úroveň. V novembri sa jej hodnota znížila medzimesačne o 0,12 percenta. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je od začiatku tohto roka novým hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, klesol v novembri v Žilinskom kraji na úroveň 3,11 percenta. Najnižšiu úroveň PDU z jedenástich okresov ŽSK má naďalej okres Námestovo s 2,70 %.

Je pravdou, že nezamestnanosť v Žilinskom kraji sa pohybuje na úrovni približne 12,8% (priemer roka 2013 a evidovaná nezamestnanosť za rok 2012). V regióne Orava je priemerná nezamestnanosť nad 14%. Región Orava zahŕňa okres Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Priemerná evidovaná nezamestnanosť v Žilinskom kraji v období od januára do septembra 2013 je podľa ÚPSVaR na úrovni 12,77%.

Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom kraji v roku 2013

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji v období od januára do septembra 2013:

Z tabuľky je zrejmé, že miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji v roku 2013 vykazovala mierny pokles, avšak stále sa držala na relatívne vysokej úrovni. Región Orava, ktorý zahŕňa okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, vykazoval v roku 2013 ešte vyššiu mieru nezamestnanosti ako samotný Žilinský kraj.

Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť

Nezamestnanosť je komplexný jav, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov:

• Ekonomické faktory: Hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, investície, inovácie, produktivita práce a zahraničný obchod. Počas hospodárskeho rastu zvyčajne klesá nezamestnanosť, zatiaľ čo počas recesie rastie.
• Štruktúra ekonomiky: Zmeny v priemyselnej štruktúre môžu viesť k strate pracovných miest v niektorých odvetviach a k vzniku nových pracovných miest v iných.
• Vzdelanie a zručnosti: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily môže viesť k nezamestnanosti, aj keď je celková ekonomická situácia priaznivá. Až 95 percent voľných pracovných miest na úradoch práce sú pozície pre stredoškolákov alebo ľudí s nižším vzdelaním.
• Demografické faktory: Veková štruktúra obyvateľstva, vzdelanie, migrácia a urbanizácia. Starnutie populácie a migrácia môžu ovplyvniť ponuku a dopyt po pracovnej sile.
• Sociálne faktory: Dostupnosť sociálnych služieb, podpora rodiny, zdravotný stav obyvateľstva a sociálna inklúzia.
• Politické a legislatívne faktory: Pracovná legislatíva, daňový systém, podpora podnikania, investície do vzdelávania a rekvalifikácie. Aktívne politiky trhu práce, ako sú programy rekvalifikácie a podpora zamestnanosti, môžu pomôcť znížiť nezamestnanosť.

Aktívne opatrenia na trhu práce a podpora zamestnanosti

Vláda a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) realizujú rôzne opatrenia na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. Minister práce Milan Krajniak uviedol, že boli prijaté akčné plány boja proti nezamestnanosti a zafungovali. Zdôraznil, že je dôležité pozrieť sa na to, čo stojí pred nami, ako sa ide zásadným spôsobom meniť trh práce, pričom hovorí o industriálnej revolúcii, nástupe moderných technológií, modernizácii a robotizácii. Medzi ne patria:

• Rekvalifikačné kurzy: Pomáhajú uchádzačom o zamestnanie získať nové zručnosti a zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce. Minister tiež uviedol, že je dobré, že sa ponechali tzv. rizikové kategórie nezamestnaných, akými sú napríklad dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia či ľudia nad 50 rokov a bol zachovaný individuálny prístup k nezamestnaným. Pomohli aktívne opatrenia na trhu práce.
• Podpora vytvárania pracovných miest: Dotácie a daňové úľavy pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.
• Programy pre mladých ľudí: Zamerané na pomoc absolventom škôl pri vstupe na trh práce. „V roku 2013 bol takmer každý štvrtý mladý človek do 29 rokov bez práce. V apríli tohto roka to bol každý siedmy. Mladí ľudia chcú mať svoj život vo vlastných rukách, aktívne zlepšovať svoju životnú situáciu a nebyť závislí na limitovanej podpore zo strany štátu."
• Podpora zamestnávania znevýhodnených skupín: Programy pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené skupiny.
• Iniciatíva Práca namiesto dávok: Na trhu práce sa podarilo umiestniť už 860 ľudí vďaka iniciatíve Práca namiesto dávok, ktorá vstúpila do platnosti 1. septembra 2025.
• Zamestnávanie rómskych asistentov: Rezort práce zapojil do sprostredkovania práce rómskych asistentov, pre ktorých vytvoril 40 pracovných miest na úradoch práce.
• Projekt prepojil obnovu národných kultúrnych pamiatok s vytváraním pracovných príležitostí: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny úspešne završuje projekt, ktorý prepojil obnovu národných kultúrnych pamiatok s vytváraním pracovných príležitostí pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva - vrátane ľudí z prostredia MRK aj dlhodobo nezamestnaných.
• Zmeny v aktivačných prácach: Rezort práce pripravil legislatívne zmeny v oblasti aktivačných prác, ktoré majú vstúpiť do platnosti začiatkom apríla. Kľúčovou zmenou bude vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Hlavným cieľom zmeny je zefektívniť aktivačné práce, zvýšiť motiváciu nezamestnaných nájsť si prácu a odstrániť legislatívnu úpravu, ktorá umožňovala udržiavať tisíce ľudí v pozícii nezamestnaných bez ambície nájsť si prácu. K tejto zmene dopomôže aj nový projekt "Podpora udržania pracovných návykov".

Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer uviedol, že zmeny v oblasti aktivačných prác prebiehajú už dlhšie a prinášajú viacero benefitov. Projekt "Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie" otvoril už vlani v septembri nové možnosti pre obce, kraje a organizácie vykonávajúce verejnoprospešné služby. V rámci aktivačných prác môžu získať pracovníkov aj na vykonávanie kvalifikovanejších prác. Okrem toho dostanú títo organizátori aj príspevok v súvislosti s organizáciou aktivačných prác. Na druhej strane, nezamestnaní, ktorí budú mať skutočný záujem nájsť si prácu, budú mať rovnaké, či dokonca lepšie podmienky ako doposiaľ.

Výzvy a perspektívy

Napriek pozitívnym trendom v znižovaní nezamestnanosti, Žilinský kraj čelí aj niekoľkým výzvam. Medzi ne patria:

• Štrukturálna nezamestnanosť: Nedostatok pracovných miest v niektorých regiónoch a pre niektoré skupiny obyvateľstva.
• Dlhodobá nezamestnanosť: Ťažkosti pri návrate dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Počet dlhodobo nezamestnaných sa pohybuje na najnižších úrovniach od roku 2000.
• Nízke mzdy: V niektorých odvetviach sú mzdy nízke, čo môže odrádzať ľudí od hľadania práce.
• Automatizácia a digitalizácia: Nové technológie môžu nahradiť niektoré pracovné miesta, čo si vyžaduje rekvalifikáciu a prispôsobenie sa novým požiadavkám trhu práce.

Do budúcna je dôležité, aby Žilinský kraj pokračoval v podpore zamestnanosti a vytváraní nových pracovných miest. Dôležité je investovať do vzdelávania a rekvalifikácie, podporovať inovatívne podniky a vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie. Od 1. apríla 2026 spúšťame projekt Ľudia a hrady - krok k sociálnej ekonomike II., ktorý bude zahŕňať obnovu 30 hradov a 4 národných kultúrnych pamiatok ako sú kaštiele a kláštory. Na ich obnovu je vyčlenených vyše šesť miliónov eur.

tags: #upsvar #nezamestnanost #zilinsky #region