Sociálny systém na Slovensku vás podrží v čase, keď prídete o prácu alebo váš príjem spadne pod hranicu životného minima. Je dôležité vedieť, aké sú rozdiely medzi sociálnymi dávkami, v akej výške ich štát poskytuje a aké dlhé je obdobie, počas ktorého ich môžete čerpať.
Podpora v nezamestnanosti
(Ne)dobrovoľná strata zamestnania je náročná a stresujúca situácia. Podpora alebo dávka v nezamestnanosti je finančná pomoc pre ľudí, ktorí prišli o prácu a aktívne si hľadajú nové zamestnanie.
Podmienky nároku na podporu v nezamestnanosti
Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Výška a obdobie poberania podpory
Výška podpory v nezamestnanosti závisí od vašich predchádzajúcich príjmov. Platí pravidlo, že čím vyššiu mzdu ste dostávali, tým vyššia bude vaša dávka v nezamestnanosti. Podpora sa vypláca vo výške 50 % z vášho priemerného denného zárobku (vymeriavacieho základu).
Maximálne obdobie poberania podpory v nezamestnanosti je 6 mesiacov. Pri dávke v nezamestnanosti existuje aj finančný strop - maximálna suma, ktorú môžete mesačne dostať. Pri 31-dňovom mesiaci je to 1457,50 €.
Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Dávka v hmotnej núdzi
Inou formou sociálnej podpory je dávka v hmotnej núdzi. Ide o finančnú injekciu pre ľudí, ktorí sa ocitli v stave hmotnej núdze. Na rozdiel od podpory v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi nie je viazaná na predchádzajúce odpracované obdobie. Jej výška sa pravidelne upravuje, a to v závislosti od ekonomickej situácie a legislatívnych zmien. Dávka sa poskytuje dovtedy, kým trvá stav hmotnej núdze a žiadateľ spĺňa podmienky na jej poberanie.
Podmienky pre získanie dávky v hmotnej núdzi
- Príjmy žiadateľa o dávku v hmotnej núdzi musia byť nedostatočné, t.j. nižšie ako stanovené životné minimum. Jeho výška závisí od počtu dospelých osôb a detí v domácnosti a každoročne sa prehodnocuje k 1. júlu.
- Aktívna spolupráca s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dávky v hmotnej núdzi definuje Zákon 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Filozofia je, že dávky v hmotnej núdzi majú byť až posledná možnosť po vyčerpaní iných možností. Dávku úrad práce vyrátava za kalendárny mesiac na základe príjmu domácnosti. O dávky možno požiadať aj spätne, najviac však o 3 mesiace.
Spracovanie dávok v hmotnej núdzi (DHN), najmä na začiatku poberania, môže trvať dlho. Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov. Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne (napr. ešte nie je jasná presná suma výživného), úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.
Dávky sú zvyšované rovnako ako životné minimum, teda maximálne o infláciu (od roku 2023 sa zákon zmenil, takže životné minimum sa zvyšuje o infláciu). Preto nárasty nie sú výrazné. V stálych cenách vidno skôr pokles výšky základnej dávky v hmotnej núdzi.
Krátenie dávok v nezamestnanosti
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platia aj za odpad.
Vplyv zamestnania na sociálne dávky
Dôležité je skúmať, ktoré plnenia poskytované podľa „sociálnych zákonov“ sú od dane oslobodené, ktoré podliehajú zdaneniu, aký majú ďalej vplyv na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane a nepriamo i daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, čo možno zahrnúť do daňových výdavkov a pod. Na druhej strane pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie rôznych plnení sociálneho charakteru, pri určení výšky poistného na sociálne poistenie a pod. sa vychádza aj z ustanovení ZDP.
V minulosti platilo, že robiť za nízky plat sa niektorým ľuďom vôbec neoplatí, teraz už to celkom tak nie je. Ľudia žijúci len zo sociálnych dávok prichádzajú o dvesto až štyristo eur mesačne v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi za nízke mzdy. „Zároveň nastavenie sociálneho systému za posledné roky výrazne zmenilo 19 nových zákonov a takmer 200 noviel. Výsledkom je, že nezamestnaní aj po nástupe do práce majú nárok nielen na existujúce, ale aj nové sociálne dávky a rôzne formy daňového aj odvodového zvýhodnenia,“ uviedol riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Napríklad bežná rodina s dvoma nezamestnanými rodičmi a troma deťmi dostáva aktuálne sociálne dávky vo výške 360 eur za mesiac. „Ak sa jeden z rodičov zamestná za minimálnu mzdu 480 eur, prvý mesiac stúpne príjem rodiny na 921 eur, teda skoro trojnásobne. Takýto nárast mzdy je dôsledkom toho, že ako bývalý nezamestnaný takýto človek neplatí zdravotné ani sociálne odvody, má nárok na osobitný a aktivačný príplatok. Ďalej dostane daňový bonus na deti, stravné v práci a naďalej mu zostane nárok na rodičovských príspevok. O koľko stúpne príjem nezamestnaného po nástupe do práce, závisí od mnohých faktorov. Napríklad deti sociálne odkázaných ľudí majú nárok na vyššie sociálne štipendiá, ak študujú na stredných školách zameraných na výučbu nedostatkových odborov.
Od septembra 2025 sa pre potreby výpočtu PHM neráta určité percento pracovného príjmu, v závislosti od dĺžky zamestnania. Túto výhodu môže poberateľ pomoci v hmotnej núdzi využiť raz za dva roky. Od apríla 2023 do augusta 2025 neexistoval aktivačný príspevok po zamestnaní sa a daňový bonus bol príjmom.
Aktívne opatrenia na trhu práce
Služby zamestnanosti sú v § 11 zákona o službách zamestnanosti definované ako systém inštitúcií a nástrojov podpory, pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Aktívne opatrenia na trhu práce sú upravené v 7. časti zákona o službách zamestnanosti na podporu zvyšovania zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie, ako aj záujemcov o zamestnanie.
Dlhšie obdobie má bývalý pracovník organizácie zaručený životný štandard ako v dobe, keď pracoval. V SR v zmysle príslušných uznesení vlády SR sa odstupové vyrovnanie považuje za sociálny náklad v rámci útlmu. 5-mesačné odstupné má veľký význam pre každého uvoľneného pracovníka, lebo mu zaručuje 5-mesačný odklad od pádu do sociálnej siete štátu.
Sociálna politika a zamestnanosť
Sociálna politika patrí k tzv. verejným politikám a členské štáty sú primárne zodpovedné aj za politiku zamestnanosti (ktorá súvisí so sociálnou politikou, resp. tvorí jej špecifickú súčasť).
Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky
Pre Slovenskú republiku bola Európska sociálna charta podpísaná 18. novembra 1999. Národná rada Slovenskej republiky s touto chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili v roku 2017 na samite v Göteborgu Európsky pilier sociálnych práv.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených medzinárodných zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti. Zodpovedá za podporu zamestnanosti a sociálnu ochranu, vrátane fungovania dôchodkového systému a má nezastupiteľné miesto v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a koordinácie rodinnej politiky.
Podľa medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, vrátane záväzkov vyplývajúcich z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, má štát povinnosť chrániť právo na sociálne zabezpečenie a dôstojný život. Človeku nemožno odňať právo na sociálne zabezpečenie. Tieto záväzky zahŕňajú aj právo na prácu, ktoré zahŕňa slobodnú voľbu zamestnania, spravodlivé a bezpečné pracovné podmienky a ochranu pred nútenou prácou.
Aktuálna situácia na Slovensku
Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) na Slovensku v januári 2021 predstavovala 7,81 %, potom naďalej rástla a najvyššiu úroveň dosiahla v apríli 2021 (8,00 %); odvtedy pozvoľne klesala - v decembri mala úroveň 6,76 %. Miera evidovanej nezamestnanosti je na Slovensku aktuálne vo výške 5,95 percenta. Okamžite môže z úradov práce do zamestnania nastúpiť viac ako 162-tisíc ľudí.
V júni sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi medzimesačne znížil o takmer tisíc ľudí a dosiahol úroveň 62 269. K najnižšiemu stavu za posledných 20 mesiacov dopomohla aj klesajúca nezamestnanosť v regiónoch s najvyšším počtom poberateľov. Medziročne, v porovnaní s júnom 2023, sa znížil počet poberateľov na celoštátnej úrovni až o 2 607 osôb, medzimesačne o 935 osôb. V porovnaní s májom 2024 zaznamenal najvýraznejší pokles Prešovský kraj, a to o 250 osôb, Košický kraj o 191 osôb a Banskobystrický kraj, v ktorom bolo o 188 poberateľov menej.
Približne polovicu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi tvoria uchádzači o zamestnanie. Počet týchto poberateľov v porovnaní s májom klesol o 816 a v júni sa ustálil na úrovni 31 743. Takmer 70 percent z nich tvoria ľudia, ktorí poberajú dávku 12 a viac mesiacov. „O viac ako dve stovky klesol počet nezamestnaných, ktorých podporujeme pomocou v hmotnej núdzi viac ako rok. Na Ústredí a úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny nevidíme iba klesajúce čísla, ale aj to, že za nimi sú inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí sa nepoddali náročnej životnej situácii. Postavili sa jej čelom a opäť vzali život do vlastných rúk. Dávajú tak šancu nielen sebe, ale aj svojim deťom.“
Výzvy a návrhy riešení
Pomoc v hmotnej núdzi je nástrojom zabezpečenia nevyhnutných životných potrieb pre najzraniteľnejších. Jej podmieňovanie účasťou na aktivačných prácach či prijatím ponúknutého vhodného zamestnania ohrozuje schopnosť ľudí zabezpečiť si základné životné potreby, ako sú jedlo, ošatenie a bývanie.
Amnesty International vyjadruje vážne znepokojenie nad navrhovanými novelami zákona o službách zamestnanosti a zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, ktorých prijatie by umožnilo krátenie alebo odobratie dávky v hmotnej núdzi osobám odmietajúcim ponúknuté vhodné zamestnanie alebo účasť na aktivačných prácach. „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, že dávka v hmotnej núdzi má pokrývať minimálne životné potreby, no jej súčasná výška ani zďaleka nedosahuje hranicu životného minima.“
Podmieňovanie prístupu k dávke v hmotnej núdzi účasťou na aktivačných prácach alebo prijatím ponúknutého vhodného zamestnania a zotrvaním v ňom vyvoláva otázky týkajúce sa nútenej práce. Ak takýto prístup nedovoľuje dobrovoľný výber práce alebo neberie ohľad na individuálne potreby a schopnosti osôb, tieto podmienky môžu spĺňať kritériá nútenej práce.
„Plánované opatrenia nútia ľudí žijúcich v chudobe a často v geografickej a sociálno-ekonomickej segregácii, aby akceptovali nízko platené, prekarizované pracovné pozície pod hrozbou straty beztak nedostatočného finančného príjmu. Osobitnú pozornosť si vyžaduje zapojenie právnických osôb do organizácie aktivačných prác. Podľa návrhu by sa aktivačné práce mohli vykonávať v oblastiach sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania či kultúry prostredníctvom právnických osôb pôsobiacich vo verejnom záujme. Tento model však prináša riziko, že právnické osoby budú uprednostňovať nákladovú efektivitu pred zabezpečením dôstojných pracovných podmienok.“
Amnesty tiež upozorňuje na neprimeraný vplyv opatrenia na minorizované ženy, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii, vrátane rasových a rodových predsudkov. Podľa dostupných údajov tvoria ženy takmer 60 % ľudí prijímajúcich dávku v hmotnej núdzi. Amnesty International Slovensko preto dôrazne vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby od týchto opatrení upustila. Namiesto represívnych prístupov je potrebné sústrediť sa na riešenia, ktoré zabezpečia dôstojný prístup k práci a životu. „Opatrenia orientované na krátkodobé práce neprispievajú k dlhodobému zlepšeniu životných podmienok zasiahnutých ľudí.“
Inštitút zamestnanosti navrhuje zavedenie takzvaného inkluzívneho trhu práce. „V ňom musia firmy po získaní štátnej zákazky zamestnať určitý počet dlhodobo nezamestnaných. Je to síce ťažká, ale jediná cesta, ako týchto ľudí dostať do pracovného pomeru.“
Prekážky pri zamestnávaní nezamestnaných
„Po nástupe do práce mi väčšinu mzdy aj tak strhne exekútor. Preto sa radšej zameriavam na rôzne fušky a príležitostné brigády,“ hovorí Viliam zo Žiliny. Podľa Slovenskej komory exekútorov má problém s nesplácaním dlhov až takmer 969-tisíc Slovákov. „Určite značná časť nezamestnaných nechce pracovať pre exekúcie. Tu napríklad môže pomôcť zákaz poskytovania úverov ľuďom žijúcim zo sociálnych dávok alebo s už existujúcimi exekúciami. Zároveň súčasná vláda rozbehla možnosť osobných bankrotov a pre nezamestnaných s dlhmi je určite výhodnejšie zamestnať sa až po absolvovaní oddlženia,“ odporučil Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Pre akútny nedostatok pracovnej sily personálne agentúry pravidelne robia nábory ľudí v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Napriek ponúkanému nástupnému platu 850 eur v hrubom z 32 prítomných ľudí podpísali novú pracovnú zmluvu len traja nezamestnaní. V drvivej väčšine prípadov sa ľuďom nechcelo na týždeň odísť od rodiny.
Pre narastajúci počet fabrík sú na Slovensku pracovné príležitosti sústredené hlavne v zlatom trojuholníku medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra. V tomto území má rekordne nízku nezamestnanosť na úrovni 1,99 percenta Galanta. Dostatok pracovných príležitostí je aj v priemyselne rozvinutých mestách nachádzajúcich sa v okolí Váhu. Pre nedostavanú diaľnicu sa však koncentrácia firiem končí pri Žiline. Na druhej strane prostredníctvom úradov práce firmy stále nedokážu obsadiť takmer 70-tisíc voľných pracovných miest.