Terminológia a vedecký jazyk v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je kľúčovou oblasťou špeciálnej pedagogiky. Zameriava sa na teoretické princípy a praktické postupy v oblasti vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych fázach ich života. Vedecký jazyk v tejto disciplíne zohráva zásadnú úlohu pri presnom a efektívnom popise javov, procesov a intervencií. Vedecký jazyk v špeciálnej pedagogike slúži ako prostriedok na označovanie javov a procesov. Má dynamickú formu a umožňuje jednotné určovanie kategórií postihnutia. Špeciálnopedagogické javy reprezentujú súčasti vonkajšieho sveta, na ktoré sa špeciálna pedagogika zameriava, ako napríklad postihnutie a narušenie. Špeciálnopedagogický proces zahŕňa základné a cieľavedomé aktivity zamerané na dosiahnutie kvalitatívnych zmien.

Definícia pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

Vymedzenie základných pojmov

V kontexte pedagogiky mentálne postihnutých je dôležité rozlišovať medzi pojmami, ktoré sa často používajú:

• Mentálna Retardácia (MR): Najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie. V súčasnosti u nás vo vedeckých a odborných prácach prevláda pojem mentálna retardácia, i keď sa sporadicky synonymne a paralelne používajú aj iné pojmy.
• Mentálne Postihnutie (MP): Zahŕňa viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a kritérium závažnosti (stupeň MP), schopnosť učenia a vzdelávania. Je to najširší a najvšeobecnejší strešný pojem, ktorý označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Napríklad: 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného. Podpriemerný intelekt - IQ pod 70.
• Postihnutie: Relatívne trvalý, ireparabilný stav jednotlivca v kognitívnej, motorickej alebo emocionálnej oblasti, dôsledok anomálneho vývinu. Je synonymom defektu.
• Anomália: Trvalá, negatívna odchýlka od normy v oblasti psychickej a somatickej. Je to aj vývojová vada.
• Deviácia: Odchýlka od normy v správaní (napr. sexuálne deviácie).
• Narušenie: Stav, ktorý sťažuje alebo znemožňuje bežné fungovanie v určitej oblasti (napr. narušená komunikačná schopnosť, výchovná narušenosť, emocionálna narušenosť). Narušená komunikačná schopnosť je narušenie individuálnych podmienených činiteľov, ktoré sťažujú alebo znemožňujú komunikáciu. Môže byť narušená v oblasti sématickej, lexikálnej. Viac pasívne ako aktívne komunikujú.
• Defekt: Trvalý a výrazný nedostatok v integrite alebo fungovaní organizmu. Defekty môžu byť v oblasti somatickej (malformácie, zdravotné postihnutia), senzorickej (slepota, tupozrakosť), sluchovej (hluchota, nedoslýchavosť), reči (defekt hovorenej a písanej reči) a v oblasti mentálnych funkcií (demencia, mentálna retardácia) a psychosociálnej (psychopatie, sociopatie). Z hľadiska etiológie rozoznávame defekty vývinové (vrodené, získané) a funkčné (porucha orgánovej funkcie alebo celkových funkcií orgánu).
• Norma: Z latinského slova NORMA = pravidlo. Je to označenie stavu vlastnosti a procesov týkajúcich sa orgánov a funkcií človeka.
• Normalita: Stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Hendikep: Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Ohrozenie: Predstavuje dlhodobé nepriaznivé pôsobenie rôznych fyzikálnych, biologických a sociálnych faktorov.

Mentálna Retardácia: Oligofrénia a Demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne Mentálnej Retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Popisovanie znevýhodnení

Vývin môže byť prerušený (neskôr normálny, ale patologickými faktormi sa spomalí alebo preruší), pochybený (orgán sa vyvíja nesprávnym smerom - deviantné poruchy), ustrnulý (pôsobia patologické faktory, že k vývinu orgánu alebo funkcie nedochádza - slepota, hluchota) alebo obmedzený (od začiatku sa orgán vyvíja obmedzene - nedoslýchavosť, slabozrakosť, MR).

Niektoré Formy Mentálnej Retardácie

• Downov syndróm: Porucha 21. páru chromozómov. Vyžaduje si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.
• Hydrocefalus: Nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách.
• Fenylketonúria: Porucha metabolizmu bielkovín.
• Kreténizmus: Nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Typické znaky a klinické prejavy mentálne postihnutých

Typickým znakom jedincov s mentálnym postihnutím je obmedzená potreba zvedavosti a preferencie podnetového stereotypu. Takíto jedinci bývajú zvyčajne pasívnejší a viac závislí na sprostredkovávaní informácii inými ľuďmi. Orientácia v známom prostredí je pre nich omnoho náročnejšia, pretože horšie rozlišujú významné a nevýznamné znaky jednotlivých objektov a situácií a horšie chápu ich vzájomné vzťahy. Schopnosť učenia je v rôznej miere obmedzená.

Vekové Obdobia v Pedagogike Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny. Skúma sa vplyv ranej intervencie ako základného aspektu pre pripravenosť detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do vzdelávacieho prostredia (Hudecová, Benčič, Hrčová, Magová, 2021).
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy. Dôležitá je intervencia zameraná na deficity čiastkových funkcií u detí predškolského veku (Magová, Kožík Lehotayová, 2021).
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Analyzujú sa oblasti reedukácie u žiakov s dysgrafiou (Magová, 2023).
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život. Špeciálna andragogika je relatívne nová špecializácia v odbore špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na vzdelávanie dospelých s mentálnym postihnutím.

Interdisciplinárny Charakter Pedagogiky Mentálne Postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Ciele a Princípy Pedagogiky Mentálne Postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti. Pedagogika mentálne postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať ich schopnosti a zručnosti, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti a viesť plnohodnotný život.

Medzi základné princípy patria:

• Princíp individualizácie: Zohľadňovanie individuálnych potrieb a schopností každého jedinca. Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku prebieha v osobitných a pomocných školách.
• Princíp komplexnosti: Zameranie sa na rozvoj všetkých oblastí osobnosti (kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, motorickej).
• Princíp integrácie: Snaha o zapojenie osôb s mentálnym postihnutím do bežného života spoločnosti.
• Princíp partnerstva: Spolupráca s rodinou a ďalšími odborníkmi pri zabezpečovaní optimálnej starostlivosti.

Metodologické aspekty v pedagogike mentálne postihnutých

Empirické spracovanie zvolenej problematiky v pedagogike mentálne postihnutých je dôležité pre získavanie relevantných poznatkov a overovanie účinnosti rôznych intervencií. V rámci empirickej časti záverečných prác sa často využíva kvantitatívny výskum.

• Kvantitatívny výskum: Zameriava sa na meranie a štatistické spracovanie dát.
• Kvalitatívny výskum: Zameriava sa na hĺbkové porozumenie skúmaného javu. V pedagogike mentálne postihnutých sa využíva na skúmanie osobných skúseností jednotlivcov s mentálnym postihnutím, na identifikáciu ich potrieb a na získavanie informácií o ich pohľade na svet.

Špecifické prístupy a metodiky

Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne špecifické prístupy a metodiky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivcov. Medzi najčastejšie patria:

• Individualizovaný prístup: Každý jednotlivec s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Preto je dôležité prispôsobiť výchovné a vzdelávacie metódy jeho individuálnym potrebám.
• Štruktúrované učenie: Štruktúrované učenie poskytuje jednotlivcom s mentálnym postihnutím jasné a predvídateľné prostredie, ktoré im pomáha orientovať sa a učiť sa nové veci.
• Multisenzorické učenie: Multisenzorické učenie využíva rôzne zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) na sprostredkovanie informácií. Tento prístup je účinný najmä u jednotlivcov s ťažkým mentálnym postihnutím.
• Komunikačné stratégie: Komunikácia je kľúčová pre rozvoj sociálnych zručností a integráciu do spoločnosti. Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne komunikačné stratégie, ako napríklad augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK).

Psychopedická Diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Diagnostický proces má dynamický, kontinuálny charakter a pozostáva z troch fáz:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie: Posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov.

Medzi základné diagnostické metódy patria klinické metódy (pozorovanie, rozhovor, rodinná anamnéza, osobná anamnéza, analýza produktov činnosti, katamnéza) a testové metódy (testy inteligencie, testy psychických vlastností, testy osobnosti).

Historický kontext pedagogiky mentálne postihnutých

Starostlivosť o postihnuté osoby sa datuje už od vzniku ľudskej spoločnosti. Spočiatku prevažovali represívne prístupy, ktoré časom stratili svoje opodstatnenie. Telesné postihnutie patrí k najstarším postihnutiam v dejinách. Telesne postihnutých jedincov hádzali do priepastí, studní a vraždili ich. Hovorilo sa, že je to Boží trest. Menej postihnutých využívali ako lacnú pracovnú silu.

• Starovek: Negatívny postoj k postihnutým (Boží trest). Objavila sa nehumánnosť.
• Stredovek: Bolo rozšírené kresťanstvo. Priznáva sa právo na život postihnutým. Nástupom kresťanstva sa začali uplatňovať charitatívne prvky starostlivosti o postihnutých.
• Renesancia: Hľadala ľudský prístup k postihnutým. V 16. storočí španielsky mních začal vyučovať 12 nepočujúcich žiakov.
• Novovek: V 18. storočí začína vplyv priemyselnej revolúcie v Európe. Vznikli prvé ústavy pre postihnutých (Paríž - Ústav pre nevidiacich a nepočujúcich). Praktické poznatky o výchove postihnutých sa šírili najmä z Francúzska a Nemecka. Prvým špecialistom bol grécky lekár Galenos, ktorý vychovával postihnutého syna Marcusa Aurélia (rímsky cisár). V roku 1816 vznikla prvá škola pre mentálne postihnutých.

Na území Slovenska sa začala inštitucionálna starostlivosť o jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami realizovať v 1. polovici 19. storočia. Týkala sa ťažko zmyslovo postihnutých. Koncom 19. storočia sa inštitucionálna starostlivosť sústreďovala na mentálne postihnutých a psychosociálne narušených a v 1. polovici 20. storočia na telesne a zdravotne postihnutých. Na Slovensku po vzniku ČSR v roku 1918 vzniklo 5 ústavov. Väčšinou ostávali postihnutý v domácej starostlivosti. Zlepšenie nastáva od polovice 20. storočia. Prvý ústav vznikol v Trenčíne v roku 1922 = Domov slovenských mrzáčikov. Neskôr vznikajú školy. V Československu neexistovali osobitné právne normy pre deti s mentálnym postihnutím a neboli ani školopovinné. Pomocné školy pracovali podľa špeciálnej zákonnej úpravy (zákon č. 86/1928 Zb. o pomocných školách). Existovali len učebné osnovy a výchovné smernice pre školy pre deti úchylné.

Organizáciu pomoci spolkom poskytoval „Zemský zväz sociálnych a sociálno-zdravotníckych spolkov pre Slovensko“, ktorý sídlil v Bratislave. Od 1. januára 1951 prevzal starostlivosť o spolky štát. Všeobecný rozvoj špeciálnej pedagogiky u nás nastal až v 2. polovici 20. storočia.

Rozvoj špeciálnej pedagogiky ako vedného odboru

Špeciálna pedagogika ako veda sa začala utvárať pomerne neskoro; až na prelome 19. až 20. storočia. Jej vznik podmienila úroveň vedeckých poznatkov z oblasti medicíny, psychológie, sociológie, pedagogiky. Špeciálna pedagogika sa ako vedný odbor rozvíjala na báze praxe. Vznikom špeciálnych inštitúcií sa vytvárali možnosti pre bádanie v oblasti vznikajúcich problémov, t.j. čo učiť, čo formovať, ako v tom postupovať, ako organizovať špeciálnopedagogickú činnosť, aby sa rešpektovali odlišnosti jednotlivca v somatickej, psychickej a senzorickej oblasti pri sledovaní cieľa - pripraviť ho na vhodné pracovné a spoločenské začlenenie.

PMP sa ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied. ŠP je pre PMP základným východiskovým odborom. Sústava špeciálnopedagogických vied patrí do sústavy pedagogických vied. Táto patrí do sústavy vied o človeku. Predmet ŠP: edukácia postihnutých, narušených a ohrozených. Predmet PMP: edukácia MP.

Vznik prvej ČSR priniesol rozvoj časopisectva v oblasti špeciálnej pedagogiky

Celoštátne vychádzal časopis „Úchylná mládež“, „Pedagogické rozhledy“ a „Nápravná pedagogika“. Za prvé slovenské periodikum z odboru špeciálnej pedagogiky sa pokladá „Abnormálna mládež“, čo bola príloha sociálno-zdravotníckeho časopisu Sociálne rozhledy. V rokoch 1957-1958 vychádzal časopis „Špeciálna škola“ a v ČR „Mládež vyžadujúca špec. péče“. Oba tieto časopisy sa zlúčili do celoštátneho „Otázky defektológie“, ktorý sa neskôr zmenil na „Teorie a praxe špeciálnej pedagogiky“.

Súčasné trendy v pedagogike mentálne postihnutých

Moderná pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na individualizovaný prístup, inklúziu a podporu samostatnosti. Dôraz sa kladie na rozvoj kognitívnych, sociálnych a praktických zručností, ktoré umožňujú jednotlivcom s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti. Inkluzívne vzdelávanie je proces, ktorý umožňuje deťom a žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi. Tento prístup podporuje sociálnu integráciu a rozvoj sociálnych zručností.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.
• Špeciálna andragogika: Relatívne nová špecializácia v odbore špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na vzdelávanie dospelých s mentálnym postihnutím. Medzi súčasné trendy patria: podpora celoživotného vzdelávania a spolupráca s rodinou a komunitou.

Výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Špeciálna Pedagogika (ŠP)

Špeciálna pedagogika sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny:

• Všeobecná ŠP: Zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
• Špeciálna ŠP: Zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných, aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Je to metóda, súhrn špeciálno-pedagogických aktivít. Znamená opätovné zapájanie jedinca do pracovného a spoločenského života. Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Zo slova HABITAS = spôsobilosť. Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Z latinského slova RE = znovu. Súhrn špeciálno-pedagogických aktivít zameraných na rozvíjanie iných orgánov a funkcií (nie postihnutých). Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia Znevýhodnení v ŠP

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

• Vrodené a získané
• Senzorické poruchy (dôsledok ochorenia, úrazov) - vrodené a získané
• Mentálne poruchy (dôsledok vrodených defektov - mentálna retardácia; dôsledok defektov získaných počas života - demencia)

Vzdelávanie Špeciálnych Pedagógov

Kvalitné vzdelávanie špeciálnych pedagógov je kľúčové pre zabezpečenie efektívnej podpory jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Štúdium špeciálnej pedagogiky zahŕňa teoretické vedomosti, praktické zručnosti a skúsenosti. Študijný program je zostavený tak, aby zabezpečil komplexnú odbornú, metodologickú a metodickú prípravu budúcich špeciálnych pedagógov - učiteľov pre špeciálne základné školy so zameraním na jednotlivcov s mentálnym postihnutím, mentálnym a viacnásobným postihnutím.

Obsah Štúdia

Absolventi odboru Špeciálna pedagogika získavajú teoretické vedomosti z rôznych oblastí, vrátane:

• Špeciálnej pedagogiky mentálne postihnutých
• Špeciálnej teórie vyučovania
• Špeciálnych metodík jednotlivých predmetov
• Ďalších participujúcich disciplín nevyhnutných ku kvalitnému vyučovaniu jednotlivcov s mentálnym postihnutím

Praktické Zručnosti

Praktické schopnosti a zručnosti absolventov špeciálnej pedagogiky zahŕňajú:

• Diagnostické a hodnotiace zručnosti
• Plánovanie a realizácia intervencií
• Komunikácia s rodičmi a odborníkmi
• Spolupráca s rodinou

Súčasťou štúdia je aj špeciálno-pedagogická prax študentov priamo v teréne.

Vedomostné Jadrá

Štúdium špeciálnej pedagogiky sa delí na rôzne vedomostné jadrá, ktoré pokrývajú širokú škálu tém. Nosné témy jadra poznatkov zahŕňajú:

• Špeciálnu pedagogiku
• Špeciálnu pedagogiku mentálne postihnutých
• Špeciálnu teóriu vyučovania
• Špeciálne metodiky jednotlivých predmetov

Odporúča sa, aby tieto poznatky tvorili aspoň ½ kreditov študijného programu.

Štátna Skúška

Štúdium končí štátnou skúškou, ktorej súčasťou je aj obhajoba magisterskej práce so zameraním na odbornú špeciálno-pedagogickú problematiku.

Možnosti Uplatnenia Absolventov

Absolventi špeciálnej pedagogiky sa môžu uplatniť v rôznych oblastiach, ako sú:

• Špeciálne základné školy
• Výchovné zariadenia
• Poradenské centrá
• Zariadenia sociálnych služieb
• Liečebno-pedagogické zariadenia
• Mimovládne organizácie

Absolvent je schopný sledovať nové poznatky v rýchlo sa rozvíjajúcich špecializáciách Špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých, medicíne, biologických psychologických, sociálnych, legislatívnych a právnych vedách vo vzťahu k jednotlivcom s mentálnym postihnutím. V priebehu štúdia získa najdôležitejšie vedomosti, schopnosti, spôsobilosti a zručnosti potrebné pre výučbu v špeciálnych základných školách. S týmito vedomosťami dokáže aktívne pracovať a využívať ich. Je spôsobilý celoživotne si rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti vo svojej špecializácii.

Prijímacie konanie na štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Nasledujúce informácie sa týkajú prijímacieho konania na študijný program Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ako aj na iné študijné programy. Ústny prijímací pohovor sa koná pre uchádzačov v študijnom programe Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ktorí mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia D alebo E. Je zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia.

tags: #terminilogia #a #vedecky #jazyk #pedagogike #mentalne