Právnik ako opatrovník: komplexný pohľad

Spôsobilosť na právne úkony je základným právom každého človeka. Avšak, v prípadoch, keď osoba nie je schopná spravovať svoje záležitosti, nastupuje inštitút opatrovníctva. Tento článok sa zameriava na úlohu právnika ako opatrovníka, povinnosti s tým spojené a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to aj s ohľadom na zmeny v legislatíve a judikatúre.

Spôsobilosť na právne úkony a jej obmedzenie

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu dovŕšením 18. roku života, vo výnimočných prípadoch aj skôr (uzavretie manželstva 16-ročnou osobou). Občiansky zákonník predpokladá, že každý, kto dosiahne plnoletosť, je plne spôsobilý na právne úkony. Táto spôsobilosť však môže byť obmedzená.

V minulosti bolo možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, ak trpela duševnou poruchou, ktorá nebola iba prechodná, alebo ak nadmerne požívala alkoholické nápoje, omamné prostriedky a jedy, a z toho dôvodu nebola schopná robiť právne úkony. Úplné pozbavenie znamenalo, že osoba nemohla uzatvárať žiadne zmluvy, narábať s hotovosťou, jej podpis bol neplatný a iné.

S účinnosťou od 1.7.2016, s prijatím nového Civilného mimosporového poriadku, už nie je možné osobu úplne pozbaviť spôsobilosti. Nová platná úprava umožňuje už iba obmedziť spôsobilosť osoby. To znamená, že súd presne vymedzí, ktoré právne úkony osoba nebude môcť vykonávať. Teda na rozdiel od pozbavenia spôsobilosti tu človek môže robiť niektoré právne úkony, je aspoň čiastočne spôsobilý. Dôvodom tejto zmeny je snaha o ochranu osôb so zdravotným postihnutím a rešpektovanie ich práv.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. Návrh na začatie konania môže podať:

• blízka osoba,
• osoba, ktorá má právny záujem na veci,
• poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,
• poskytovateľ sociálnych služieb,
• ten, o koho spôsobilosť sa má konať.

V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo by mala byť osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. K návrhu je vhodné priložiť lekárske správy alebo iné dôkazy, ktoré potvrdzujú zdravotný stav osoby.

Súd v konaní ustanoví osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, procesného opatrovníka. Úlohou procesného opatrovníka je chrániť záujmy tejto osoby v priebehu konania. Súd tiež ustanoví znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok o duševnom stave dotknutej osoby.

Súd vypočuje osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, spôsobom, ktorý je vhodný vzhľadom k jej zdravotnému stavu. Ak je jej zdravotný stav vážny, výsluch sa nemusí uskutočniť. Opatrovníctvo neznamená, že opatrovník preberá zodpovednosť za život opatrovanej osoby, ale stáva sa jeho zákonným zástupcom, čo znamená, že bude za neho vybavovať všetky veci a vykonávať úkony, v ktorých je on obmedzený.

Právnik ako opatrovník v trestnom konaní

Sťažovateľ, advokát zapísaný v zozname podľa § 87 ods. 1 zákona o advokácii, bol uznesením okresného súdu z 21. februára 2022 ustanovený za opatrovníka obvinenej právnickej osobe podľa § 27 ods. 7 zákona č. 91/2016 Z. z. Dôvodom bolo, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo možné tejto právnickej osobe doručiť.

Následne sťažovateľ vyúčtoval 1 320,41 eur ako odmenu a náhrady za výkon opatrovníctva. Vyšetrovateľka mu však priznala odmenu len 100 eur, pričom uviedla, že opatrovník právnickej osoby nemá postavenie obhajcu a analogicky je správne postupovať podľa § 12 ods. 7 vyhlášky, ktorá sa vzťahuje na opatrovníctvo poškodeného v trestnom konaní.

Sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorú zdôvodnil nedostatočnosťou odôvodnenia analógie zákona a tým, že postavenie opatrovníka poškodenému a opatrovníka obvinenej právnickej osobe sú odlišné. O sťažnosti rozhodla prokurátorka uznesením z 27. septembra 2022 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Vychádzala z § 27 ods. 7 zákona č. 91/2016 Z. z., podľa ktorého opatrovník zosobňuje právnickú osobu a vykonáva za ňu procesné úkony, pričom obhajoba a opatrovníctvo sú rozdielne inštitúty.

Sťažovateľ namieta nesprávnosť analógie zákona a zjavnú arbitrárnosť rozhodnutia prokurátorky, poukazujúc na to, že v právnej úprave chýba spôsob určovania odmeny a náhrad za úkony advokáta ustanoveného za opatrovníka obvinenej právnickej osoby. Taktiež poukazuje na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 394/2021, ktorý pri obdobnom stave pripustil nárok na náhradu.

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského ústavnú sťažnosť odmietol. Konštatoval, že rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov o výške náhrady trov konania možno aplikovať aj na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s priznaním odmeny a náhrad advokátov. Podstatou rozhodnutia je rozlišovanie medzi postavením advokáta ako obhajcu a ako opatrovníka. Súd uviedol, že účelom ustanovenia opatrovníka právnickej osobe nie je zabezpečiť jej právne zastúpenie, ale odstrániť nedostatok spojený s doručovaním písomností. Preto záver orgánov činných v trestnom konaní nemožno považovať za rozporný s účelom ustanovenia opatrovníka.

Čo sa týka námietky sťažovateľa ohľadom nálezu č. k. I. ÚS 394/2021, Ústavný súd uviedol, že sťažovateľ nesprávne interpretuje závery tohto nálezu. Nález nestanovil, že by advokátovi ako opatrovníkovi právnickej osoby patrila popri odmene podľa § 12 ods. 7 vyhlášky aj náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

V konečnom dôsledku Ústavný súd dospel k záveru, že úvaha napadnutého uznesenia prokurátorky v spojení s uznesením vyšetrovateľky nepredstavuje zjavný právny omyl pri posúdení nároku sťažovateľa na odmenu. Preto bola ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola odmietnutá.

Problémy v praxi a legislatívne zmeny

V súvislosti s opatrovníctvom, najmä dospelých, sa objavujú viaceré problémy v aplikačnej praxi. Slovenská advokátska komora (SAK) poukazuje na nedostatky v právnej úprave, otázky spolupráce a komunikácie medzi subjektmi, ako aj na rozdielnu interpretáciu účelu a obsahu inštitútu opatrovníctva.

Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo pracovnú skupinu na vypracovanie vecného zámeru, ktorý by priniesol reformu opatrovníctva dospelých a ochranu seniorov. SAK podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom, s podmienením súhlasu advokáta. Navrhuje sa, aby opatrovníka platil štát, ale v prípade, že opatrovník majetkom disponuje, štát by následne sumu od neho vymáhal.

V súvislosti s odmeňovaním advokátov - ustanovených opatrovníkov poškodených v trestnom konaní, SAK navrhuje Ministerstvu spravodlivosti SR zrušenie súčasne platného ustanovenia § 12 ods. 7 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov.

Súčasťou vecného zámeru je aj návrh na „Posilnenie ochrany seniorov pri prevodoch obydlia: zvýšená náležitosť formy právneho úkonu (zmluvy)“, v zmysle ktorého sa zavádza povinnosť, aby scudzovací právny úkon bol urobený formou notárskej zápisnice.

Na okraj možno uviesť, že uvedené interpretačné otázky podústavného práva sú produktom nedostatočnej právnej úpravy. Tá na jednej strane rozširuje úlohy advokátov na plnenie netypických činností opatrovníkov, no na druhej strane nestanovuje jasné určenie odplaty za túto činnosť ani obsah právneho vzťahu medzi advokátom - opatrovníkom a opatrovaným.

Podústavné právo sa nemôže uspokojiť so strohými riešeniami ustanovovania opatrovníkov - advokátov rôznym subjektom v rôznych procesných situáciách, no musí aj stanoviť, aké sú povinnosti a práva takto ustanovených opatrovníkov. To, že je opatrovníkom advokát, bez ďalšieho neznamená, že je aj obhajcom obvinenej právnickej osoby, a teda že má nárok na odmenu a náhrady ako obhajca. Práve preto nemožno vyplnenie medzery v úprave vyhlášky tak, že sťažovateľovi bola priznaná odmena ako opatrovníkovi poškodeného, považovať za záver, ktorý by bol porušením ktoréhokoľvek ním uvedeného ústavného práva.

tags: #pravnik #ako #opatrovnik