Iniciatíva Za slušné Slovensko (ZSS) vznikla vo februári 2018 ako bezprecedentná reakcia na dvojnásobnú úkladnú vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Táto tragická udalosť otriasla Slovenskom a vyvolala masové protesty, ktoré nemali obdobu od novembra 1989. Zhromaždenia, ktoré sa konali vo vyše 40 mestách na Slovensku a vo svetových metropolách, boli nielen prejavom smútku a spolupatričnosti, ale aj silným hlasom nespokojnosti s korupciou na vysokých miestach a prepojením mafie na vládnych predstaviteľov.
Vražda, ktorá prebudila národ
Ráno 26. februára 2018 sa Slovensko dozvedelo o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Katarína Nagy Pázmány, jedna z organizátoriek bratislavských zhromaždení, spomína, ako sa v rádiu o tom hovorilo „ako suchá informácia [...] akoby sa nič vážne nestalo.“ Tento ľahostajný prístup vládnych predstaviteľov vyvolal v spoločnosti silnú občiansku reakciu. Index miery korupcie vnímanej občanmi bol vysoký, a ZSS boli už tretie celonárodné protesty zamerané proti korupcii v krajine, po protestoch ku kauze Gorila a Veľkom protikorupčnom pochode.
Ján Kuciak vo svojom poslednom nedokončenom článku písal o prepojení ľudí blízkych premiérovi Robertovi Ficovi na odnož kalabrijskej mafie 'Ndrangheta. Táto tzv. talianska spojka sa stala jedným z možných motívov Kuciakovej vraždy, aj keď vyšetrovaním sa ako motív nepotvrdila. Informácie z vyšetrovania vraždy a výsledky práce zavraždeného novinára však potvrdili podozrenia o napojení niektorých vládnych predstaviteľov na zločinecké organizácie.
Takto plánovali vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
Požiadavky a dôsledky protestov
Organizátori zhromaždení, vystupujúci rečníci a davy protestujúcich žiadali odstúpenie premiéra Fica, ministra vnútra Kaliňáka a neskôr aj policajného prezidenta Tibora Gašpara. Tlak občianskej verejnosti donútil odstúpiť ministra kultúry Mareka Maďariča (28. 2. 2018), Mariu Troškovú a Viliama Jasaňa (pozastavenie funkcií na Úrade vlády). 9. marca, v deň najväčších protestov Za slušné Slovensko, oznámil svoju rezignáciu aj minister vnútra Robert Kaliňák. 14. marca odstúpil aj premiér Robert Fico, namiesto predčasných volieb však nasledovala rekonštrukcia vlády na čele s Petrom Pellegrinim. Policajný prezident Tibor Gašpar oznámil odchod z funkcie 17. apríla 2018.
Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, ktorý vystúpil aj na pohrebe Jána Kuciaka, vyzval verejnosť, aby sa počas zhromaždení zachovala v uliciach miest pokoj. Zdôraznil, že „občianska angažovanosť, ktorá sa šíri po smrti dvoch mladých ľudí, je dôležitým prejavom spolupatričnosti.“
Transformácia občianskej angažovanosti
Organizátori iniciatívy Za slušné Slovensko sa snažili nasmerovať vybičované emócie ľudí na niečo konštruktívne. Zásadný rozdiel je podľa Jána Gálika ten, že „teraz je nekompetentnosť vlády jasne verbalizovaná. Predtým to boli politici, ktorí korumpovali potichu.“ Snažili sa budovať kultúru slušných zhromaždení, kde ľudia pokojne vyjadrili občiansky postoj.
Aktivity a kampane
Iniciatíva Za slušné Slovensko vyvíjala v predvolebnom období aktivity smerované najmä na zvýšenie povedomia o dôležitosti účasti na voľbách. Pred komunálnymi voľbami v novembri 2018 vytvorili víziu Za slušné mestá a obce Slovenska a verejne podporili nezávislých kandidátov, ktorí sa k nej prihlásili, ako napríklad Matúša Valla v Bratislave, Marka Hattasa v Nitre a Petra Fiabáneho v Žiline.
Vo februári 2019 navštívili členovia iniciatívy vyše 40 slovenských miest v rámci mobilizačnej kampane k prezidentským voľbám. V apríli 2019 navštívili Brusel v rámci kampane „Volíme si Európu“ s cieľom podpory záujmu Slovákov o voľby do Európskeho parlamentu a zvýšenia povedomia o výhodách členstva v EÚ. Vo februári 2020 absolvovali cestu po slovenských obciach, kde rozdávali vlastné nestranícke noviny „Spoločne to zvládneme“ s cieľom motivovať ľudí k účasti na parlamentných voľbách.
ZSS tiež vydalo zborník „My sme tí, na ktorých sme čakali“, ktorý obsahuje vybrané príhovory zo zhromaždení a fotografie dokumentujúce vznik iniciatívy.
Prechod aktivistov do politiky
Odchod Juraja Šeligu do politiky vyvolal množstvo diskusií a konfliktov v rámci iniciatívy. Mnohí vnímali prechod aktivistov do politiky ako zradu pôvodných ideálov apolitickosti iniciatívy. Karolína Farská, jedna z organizátoriek, sa dištancovala od protestov, ktoré vnímala ako de facto predvolebné zhromaždenia.
Tabuľka: Rozdiel medzi aktivistom a politikom
| Kritérium | Aktivista | Politik |
|---|---|---|
| Hlavný cieľ | Dosiahnutie zmeny v spoločnosti (napr. ekológia) | Ovplyvňovanie politiky zvnútra, kandidovanie vo voľbách |
| Motivácia | Osobné presvedčenie | Získanie voličských hlasov, úspech vo voľbách |
| Forma angažovanosti | Kampane, pochody, petície, diskusie, vyhlásenia pre médiá | Vykonávanie politickej funkcie, zastupovanie voličov |
| Verejné vnímanie | Často "blahosklonné", ako občan snažiaci sa o zmenu | Prísnejší meter, kritika za kroky vo funkcii |
Hoci niektorí členovia iniciatívy kritizovali Juraja Šeligu a jeho kroky v parlamente, mnohí rešpektovali právo každého ísť do politiky. Je však dôležité rozlišovať medzi občianskou angažovanosťou a politickou funkciou. „Nemôžeme čakať, že voľby dopadnú dobre iba vtedy, ak občianski aktivisti zaplnia námestia. Ale zodpovednosť je na tých pri politickom kormidle,“ uvádza jedna z predstaviteliek iniciatívy. Iniciatíva Za slušné Slovensko sa po parlamentných voľbách v roku 2020 rozhodla ukončiť svoje aktivity ako celonárodné hnutie.
Budúcnosť občianskej angažovanosti
Hoci sa iniciatíva Za slušné Slovensko ako celok neplánuje zopakovať v rovnakej forme, jej odkaz pretrváva. „Ľudia tu sú a sú stále aktívni,“ hovorí Ján Gálik. „Neviem si predstaviť, že by sa niečo nedialo. [...] Už to však nebude pod hlavičkou Za slušné Slovensko.“ Mnohí z pôvodných organizátorov sú naďalej aktívni vo svojich mestách a angažujú sa v iných iniciatívach, ako napríklad kampaň „Zdravé Kysuce“ alebo „Kto pomôže Ukrajine“.
Dnes sú ľudia vyčerpaní covidom, vojnou a infláciou, a mnohí sa chcú hrať len na svojom piesočku. Avšak, ako hovorí Katarína Nagy Pázmány, „dúfam, že keď bude Margarétka väčšia, bude sa aj cez túto moju skúsenosť pozerať na ženstvo inak.“ Občianska angažovanosť je neustály proces a práca na demokracii a pokojnej, funkčnej spoločnosti sa musí robiť aj mimo námestí. Je to o spoznávaní malých krás a každodennosti, o diskusiách a rozhovoroch s ľuďmi, a o neustálom budovaní občianskej spoločnosti.