Terénna sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní životných podmienok a sociálnej inklúzii marginalizovaných komunít, predovšetkým v rómskych osadách. Systematická podpora a inovácie v tejto oblasti sú nevyhnutné pre zvýšenie účasti najviac znevýhodnených a ohrozených osôb na živote v spoločnosti. Tento článok sa zameriava na náplň práce terénneho sociálneho pracovníka v rómskej osade, jeho prínos a dosiahnuté výsledky.
Kontext a legislatívny rámec terénnej sociálnej práce
Sociálna práca vykonávaná v prirodzenom prostredí klienta, pričom za prirodzené prostredie sa považuje miesto, ktoré klient dôverne pozná a trávi tam veľa času, môže byť domácnosť klienta alebo tzv. Komunitná sociálna práca. Komunitná sociálna práca je sociálna práca v komunite s cieľom pomáhať pri zmierňovaní jej sociálneho znevýhodnenia a vylúčenia a pri riešení sociálnych problémov v komunite.
Podľa Zákona o sociálnych službách 448/2008 Z.z. sa sociálne služby môžu poskytovať aj terénnou formou. Táto sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí alebo v jej domácom prostredí. Medzi sociálne služby krízovej intervencie patrí aj terénna sociálna služba krízovej intervencie, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii, okrem iného aj pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby.
Ďalšími cieľmi terénnej sociálnej práce sú: aktivizácia členov komunity, budovanie sietí pomoci a spolupráce v komunite a s inštitúciami mimo nej, vyrovnávanie napätia medzi potrebami členov komunity a nedostatočnými zdrojmi. Jej hlavným cieľom je pomáhať klientom pri ich sociálnom začleňovaní, medzi ďalšie ciele patria: zmierňovanie alebo zabraňovanie sociálnemu vylúčeniu, prevencia sociálneho vylúčenia, sprevádzanie klienta rizikovými životnými situáciami, sprostredkovanie kontaktu medzi klientom a rôznymi inštitúciami, odovzdávanie informácií.
Komunitná sociálna práca sa systémovo nerealizuje, no obce alebo mimovládne organizácie môžu byť zriaďovateľmi komunitných centier, ktoré ponúkajú rôzne sociálne a vzdelávacie programy. V mnohých obciach sa realizujú komunitné projekty zamerané na sociálnu pomoc.
Medzinárodné a národné stratégie
Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (Rada EÚ, 2011) prvýkrát riešil začleňovanie Rómov na úrovni Európskej únie. Za kľúčové oblasti pri tvorbe politík začleňovania Rómov sú v ňom označené oblasť vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotníctva. Pre zlepšenie životných podmienok Rómov a napredovanie v ich začlenení je nevyhnutné aktívne zapájanie a účasť samotných Rómov, resp. rómskej občianskej spoločnosti. Členské štáty EÚ sú v ňom vyzývané, aby prijali alebo ďalej rozvinuli komplexný prístup k začleňovaniu Rómov.
Ďalší dokument EÚ, Odporúčanie Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (Rada EÚ, 2021) ašpiruje pomôcť pri podpore rovnosti Rómov a v boji proti ich vylúčeniu, a to s ich aktívnym zapojením. Odporúčanie má špecifické zameranie na nediskrimináciu, vrátane boja proti protirómskemu zmýšľaniu, ako osobitnej forme rasizmu voči Rómom.
Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 (Úrad splnomocnenca vlády, 2012) bola základným strategickým dokumentom v oblasti integrácie Rómov v Slovenskej republike. Prioritné politiky Stratégie boli v šiestich oblastiach: oblasť vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bývania, finančného začlenenia a nediskriminácie. Európske Odporúčanie Rady (2021) ovplyvnilo obsah novej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (Úrad splnomocnenca vlády, 2021). Jej priority sú v piatich oblastiach: Vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, zdravie, boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie.
Odporúčania európskych a národných strategických dokumentov boli reflektované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, ako aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 - 2024. V prvom z nich Vláda SR, okrem iného vyhlásila, že rozšíri sieť terénnych sociálnych pracovníkov, zvýši finančnú gramotnosť ľudí žijúcich v marginalizovaných komunitách, podporí lepší prístup marginalizovaných komunít k zdravotnej starostlivosti a pod.
Národný projekt Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít II. (NP TSP a TP II.)
Národný projekt Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít (MRK) je jeden z vybraných projektov Take away balíka, ktorý predstavuje sociálnu inováciu založenú na kombinácii inkluzívnych programov (verifikovaných počas programového obdobia 2007-2013), ako terénna sociálna práca, inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy, komunitné centrá a nového prvku poskytovania podpory v oblasti vysporiadania pozemkov v rómskych osídleniach.
Úrad vlády Slovenskej republiky/Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ďalej len „ÚV SR/ÚSVRK“) je prijímateľom NFP v národnom projekte Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít II. (ďalej len „NP TSP a TP II.“), z prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci Operačného programu Ľudské zdroje (ďalej len „OP ĽZ“), Prioritná os 5. Integrácia marginalizovaných rómskych komunít.
Ciele a aktivity projektu
Hlavným cieľom NP TSP a TP II. je poskytovanie kvalitných služieb klientom z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí patria medzi najviac vylúčené skupiny alebo skupiny ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Prostredníctvom terénnej sociálnej práce sa v národnom projekte plánuje dosiahnuť začlenenie osôb žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách do spoločnosti, zlepšiť resp. zmierniť ich nepriaznivé životné situácie tak, aby mali dôstojné podmienky a reálne možnosti na zmenu týchto nepriaznivých životných situácií. Konkrétnejšie ide o zvýšenie finančnej gramotnosti, zamestnateľnosti a zamestnanosti marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov, podporu a zvýšenie vzdelanostnej úrovne klientov, zlepšenie hygienických a zdravotných štandardov a pod.
Projekt bude realizovaný prostredníctvom jednej hlavnej aktivity - Podpora dostupnosti terénnej sociálnej práce a terénnej práce, ktorá bude trvať 36 mesiacov. Hlavná aktivita projektu bude realizovaná prostredníctvom podaktivít:
- Koordinácia a metodické usmerňovanie terénnej sociálnej práce a terénnej práce.
- Výkon terénnej sociálnej práce a terénnej práce v obciach s prítomnosťou MRK.
- Podpora zvyšovania kvality a profesionality ľudských zdrojov.
- Monitorovanie aktivít projektu.
Oprávnení užívatelia a finančné prostriedky
Do NP TSP a TP II. sú na základe tohto Oznámenia oprávnení zapojiť sa oprávnení užívatelia/obce nachádzajúce sa v Atlase rómskych komunít (2013), ktoré neboli zapojené v NP TSP a TP I. v rokoch 2017-2019, ako aj mimovládne/neziskové organizácie vykonávajúce aktivity v súlade so zameraním národného projektu v obciach. Užívatelia musia splniť podmienky týkajúce sa daňových a poistných dlžôb, ako aj dodržiavania zákazu nelegálnej práce a zamestnávania. ÚV SR/ÚSVRK poskytuje užívateľom zapojeným do NP TSP a TP II. finančné prostriedky na výkon práce terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov (mzdové výdavky) a platbu paušálu na pokrytie ostatných nákladov, ako sú kancelárske potreby, telekomunikačné služby, cestovné náklady a náklady na realizáciu preventívnych a vyhľadávacích aktivít.
Cieľovou skupinou v zmysle OP ĽZ sú príslušníci a obyvatelia MRK. Na území jednej obce/mesta môže byť podporený len 1 užívateľ.
Pracovné pozície
V rámci NP TSP a TP II. sa u zapojených užívateľov budú podporovať pracovné pozície Terénny sociálny pracovník a Terénny pracovník. Minimálny počet je 1 terénny sociálny pracovník. Maximálny počet pre užívateľa je 6 a zloženie pracovných pozícií môže variovať podľa potreby reflektujúc najmä náročnosť problémov MRK v danej lokalite.
Činnosť terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov bude zameraná na zmierňovanie nerovností, nerovného prístupu k službám a v neposlednom rade na zvyšovanie sociálnych kompetencií klientov. Všetky opatrenia vykonávajú pracovníci po konzultáciách a dohode s klientom, prípadne sa navrhne riešenie iným odborníkom. Dôjde ku skvalitneniu poskytovanej pomoci - terénna sociálna práca bude poskytovaná s ohľadom na posilnenie klientov, udržateľnú systémovú zmenu v ich životoch a najmä tak, aby boli schopní v budúcnosti riešiť svoje životné problémy sami. Dôraz bude kladený hlavne na zlepšenie ich postavenia na trhu práce.
Terénna sociálna práca bude vykonávaná štandardnými metódami a technikami sociálnej práce a dlhodobejšie. Cieľom je poskytovanie terénnej sociálnej práce a terénnej práce, ktoré budú prispievať k zamestnateľnosti a zamestnanosti príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Táto časť obyvateľstva má sťažený prístup k službám zamestnanosti a ďalším verejným službám a tiež čelí rôznym bariéram pre vstup na trh práce.
Náplň práce a prínos terénneho sociálneho pracovníka
Terénny sociálny pracovník (TSP) pôsobí priamo v komunite a jeho úlohou je:
- Mapovanie komunity: Dôkladné poznanie sociálnej štruktúry, potrieb a problémov obyvateľov osady.
- Budovanie dôvery: Vytvorenie vzťahu dôvery a spolupráce s obyvateľmi komunity.
- Poskytovanie poradenstva a pomoci: Pomoc pri riešení sociálnych, ekonomických, zdravotných a vzdelávacích problémov.
- Spolupráca s inštitúciami: Koordinácia a spolupráca s mestskými úradmi, školami, zdravotníckymi zariadeniami, mimovládnymi organizáciami a ďalšími relevantnými inštitúciami.
- Advokácia: Zastupovanie záujmov obyvateľov komunity a presadzovanie ich práv.
- Podpora komunitného rozvoja: Iniciovanie a podpora aktivít, ktoré vedú k zlepšeniu životných podmienok a sociálnej inklúzii.
- Monitorovanie a vyhodnocovanie: Sledovanie dosiahnutých výsledkov a vyhodnocovanie efektívnosti terénnej sociálnej práce.
Terénna sociálna práca prináša významné benefity pre marginalizované komunity:
- Zlepšenie sociálnej situácie: Pomoc pri riešení problémov s bývaním, zamestnanosťou, vzdelávaním a zdravotnou starostlivosťou.
- Posilnenie komunity: Podpora komunitných aktivít a budovanie sociálnych väzieb.
- Zvýšenie dôvery v inštitúcie: Spolupráca s inštitúciami a zlepšenie komunikácie medzi komunitou a úradmi.
- Prevencia sociálneho vylúčenia: Aktívna práca s ohrozenými skupinami a prevencia sociálneho vylúčenia.
- Podpora integrácie: Pomoc pri integrácii do spoločnosti a prekonávanie bariér.
Prípadová štúdia: Obec Rankovce
Obec Rankovce sa nachádza v Kecerovsko - Olšavskom regióne, ktorý je súčasťou okresu Košice - okolie. V obci žije približne 865 obyvateľov, z čoho približne 706 tvoria Rómovia žijúci v segregovanej rómskej osade. Hoci je obec vzdialená len 30 km od Košíc, má vidiecky charakter. V súčasnosti je nezamestnanosť obyvateľov najzávažnejším problémom obce, ktorá postihuje nielen rómske obyvateľstvo, ale aj narómov sťahujúcich sa z drahého mesta na lacnejší vidiek, často postihnutých extrémnou chudobou a sprievodnými problémami. Ďalším problémom je nízka vzdelanostná úroveň, nedostatočne vybudovaná infraštruktúra a chýbajúci vodovod s nedostatkom pitnej vody.
V obci Rankovce sú zamestnaní jeden terénny sociálny pracovník a dvaja terénni pracovníci. Počas siedmich rokov realizácie terénnej sociálnej práce tvoria pomerne stabilný pracovný tím. K personálnym zmenám prišlo na pozícii terénneho sociálneho pracovníka až začiatkom roku 2016. V pozícii terénnych pracovníkov sú zamestnaní ľudia, ktorí majú dlhodobé skúsenosti s prácou v rómskych komunitách, dokonca jeden žije v rómskej komunite. Sú medzi klientmi uznávaní, sú spoľahliví, vykazujú vysokú mieru aktivizmu a preberania zodpovednosti za zverené úlohy. Tento tím má predpoklady na strategickú, koncepčnú prácu v prospech rozvoja komunity. Organizujú pravidelné brigády, osvetové akcie a podobné aktivity.
Kľúčové oblasti intervencie v Rankovciach
- Nezamestnanosť obyvateľov: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom komunikovať s potenciálnymi zamestnávateľmi, poskytujú pomoc pri vyhľadávaní zamestnania a pri sprevádzaní klienta procesom adaptácie na pracovné prostredie. Muži majú skúsenosti s murárskou prácou a väčšina Rómov je aktívna pri hľadaní zamestnania.
- Vzdelávanie: V Rankovciach sa situácia zlepšila prostredníctvom zakladania alokovaných školských pracovísk v regióne a intenzívnou terénnou sociálnou prácou. Zrekonštruovala sa materská škôlka a zvyšuje sa kvalifikácia nielen tínedžerov, ale aj dospelých.
- Zadlženosť obyvateľov: Problém spočíva hlavne v nekalých praktikách nebankových subjektov a v nízkej finančnej gramotnosti klientov. Terénni pracovníci realizujú šetriaci program a vzdelávajú rodiny na tému rodinného rozpočtu. Mikropôžičkový program sa osvedčil ako nástroj finančnej inklúzie.
- Čierne stavby a nevyhovujúce bývanie: Terénna sociálna práca pomáha riešiť problém legalizácie bývania pomocou pri vysporiadavaní pozemkov a sprostredkovaním odkúpenia pozemkov. Niektorí klienti sa zapojili do programu Budujeme nádej neziskovej organizácie ETP Slovensko, ktorého cieľom je podpora klientov k výstavbe vlastných legálnych nízkonákladových domov. V Rankovciach stojí šestnásť svojpomocne postavených domov.
Dlhotrvajúca a kontinuálna terénna sociálna práca v spolupráci s ďalšími podpornými projektmi prináša pozitívne zmeny do života ľudí z osady. Ako povedal starosta Stanislav Hada: „My Rómovia nie sme ľudia, ktorí sa nevedia prispôsobiť ľuďom, ktorí žijú na úrovni.“
Zistenia z evaluačného výskumu NP TSP a TP II.
V roku 2022 bol realizovaný evaluačný výskum v rámci II. fáze Národného projektu, ktorá začala od novembra 2019. Výskum priniesol zaujímavé výsledky v dotazníku ohľadom prihlásenia sa TSP, TP a RK k rómskej identite. Z celkového výskumného súboru 490 respondentov sa približne 30 % (294 osôb) prihlásilo k rómskej identite a 10 % respondentov sa nechcelo na túto otázku vyjadriť. To znamená, že traja pracovníci projektu z desiatich sa prihlásili k rómskej identite. Významný štatistický rozdiel bol v podiele Rómov medzi TSP a TP. Ak medzi terénnymi sociálnymi pracovníkmi je ich podiel 12 %, tak medzi terénnymi pracovníkmi je ich podiel až 44 %. Národný projekt pomáha významnou mierou zvýšiť zamestnanosť osôb s rómskou identitou, najmä na pracovnej pozícii terénny pracovník.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu práce
Vo výskume boli zisťované faktory ovplyvňujúce kvalitu práce v MRK z perspektívy TSP a TP. Kľúčové pozitívne obsahy boli identifikované v tom, že práca sa vykonáva priamo v prirodzenom prostredí cieľovej skupiny. Respondenti zdôrazňovali dôležitosť osobnosti TSP, TP a jeho ľudské vlastnosti, ako aj rómsky pôvod a znalosť rómskeho jazyka. Dôležitý je aj akceptujúci, nehodnotiaci prístup. Najpočetnejšie bolo ako pozitívny faktor komunikované získanie si dôvery, ktoré vyžaduje dlhší čas práce v MRK.
Na druhej strane, boli identifikované aj prekážky. Za rušivý element bola spomenutá nemožnosť súkromného priestoru na prácu s klientom v prostredí osád. Ďalej boli zaznamenané obsahy, ktoré súvisia s preťaženosťou a absenciou fungujúceho systému vzájomnej zastupiteľnosti. Dôležitý obsah pre pracovníkov v teréne je pocit nestability práce v súvislosti s projektom, ktorý intenzívne komunikovali ako pocit neistoty vzhľadom na časté predlžovanie zmlúv na dobu určitú. Respondenti upozorňovali aj na problematiku projektových špecifík ako faktora ovplyvňujúceho kvalitu práce, konkrétne boli spomínané prestávky v projektoch, ale aj vzájomná (ne)spolupráca vedenia projektu, obcí a TSP, TP, RK. Za vážnejší negatívny faktor bola označená podľa respondentov duplicitná administratíva realizovaných intervencií a s tým spojená veľká časová záťaž, často zbytočná.
Okrem toho kvalitu práce ovplyvňujú aj faktory zo strany klientov z MRK a rôznorodosť komunít, ako napríklad špecifiká práce s Olašskou komunitou Rómov, vplyv úžerníkov, veľkosť komunity, vzdelanostná úroveň komunity. Častou skúsenosťou je nezáujem o riešenie problému zo strany samotných Rómov, vplyvy generačnej chudoby, kumulácia sociálno-patologických javov v rodinách (chudoba, drogy, alkohol, gamblerstvo, úžera), agresia a pocit ohrozenia, množstvo maloletých a mladistvých rodičiek v komunite, nízke vzdelanie, nekvalifikovanosť a nezamestnanosť, prístup k práci, zlé bytové podmienky a psychické poruchy zdravia u viacerých občanov MRK.
Dôležitými faktormi kvality práce v teréne je aj kvalita spolupráce s inštitúciami a pomáhajúcimi profesiami, samosprávou a širšou komunitou v obci alebo meste. Respondenti si uvedomovali aj vplyv sociálnej a regionálnej politiky na kvalitu práce s občanmi MRK.
Podpora pre pracovníkov
Pre TSP a TP pracujúcich v ťažkých podmienkach MRK je dôležitá aj podpora. Z podporných aktivít respondenti najviac ocenili skupinovú supervíziu (81 %), individuálnu supervíziu (51 %), sociálno-psychologický výcvik (40 %) a účasť na pravidelných poradách, tzv. koordinačných stretnutiach pod vedením regionálneho koordinátora (32 %). Súhrnom možno konštatovať, že terénni sociálni pracovníci a terénni pracovníci komunikovali, že sa medzi nimi a občanmi v MRK vytvorilo prostredie dôvery, na ktoré sú títo mimoriadne citliví.