Zamestnanci so zdravotným postihnutím patria k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona im prináleží osobitná ochrana. Táto ochrana je zakotvená v legislatíve s cieľom zabezpečiť im rovnaké príležitosti na trhu práce a zabrániť diskriminácii.
Základné právne rámce a definície
Problematika práv zamestnancov so zdravotným postihnutím je upravená vo viacerých právnych predpisoch, pričom kľúčovú úlohu zohráva Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.) a Zákon o službách zamestnanosti (č. 5/2004 Z. z.).
Zamestnanec so zdravotným postihnutím je na účely Zákonníka práce definovaný ako zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto paragrafu je osoba invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a zdravej osoby.
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Je dôležité rozlišovať medzi pojmami občan so zdravotným postihnutím a osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý má trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár.
Osobitná ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím
Zamestnanci so zdravotným postihnutím požívajú zvýšenú ochranu pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Príklad: Ak zamestnávateľ chce dať výpoveď zamestnancovi, ktorý je uznaný za invalidného, musí najprv požiadať o súhlas príslušný úrad práce. Bez tohto súhlasu je výpoveď neplatná.
Zákonník práce zároveň obmedzuje túto ochranu v určitých prípadoch. Zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce v prípade:
- Okamžitého skončenia pracovného pomeru (ak sú na to dôvody).
- Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
- Skončenia pracovného pomeru dohodou.
Ďalšou dôležitou povinnosťou zamestnávateľa je vopred prerokovať výpoveď zamestnanca so zdravotným postihnutím so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia. V opačnom prípade je výpoveď taktiež neplatná.
Povinnosti zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím
Zákon o službách zamestnanosti ukladá zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov, povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu ich zamestnancov. Táto povinnosť sa uplatňuje vtedy, ak príslušný úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie osoby so zníženou pracovnou schopnosťou.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka zaplatiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odvod za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím. Výška tohto odvodu je stanovená ako 0,9-násobok celkovej ceny práce.
Možnosti plnenia povinného podielu
Zamestnávatelia majú viacero možností, ako splniť svoju povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím:
- Priame zamestnávanie: Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
- Zadanie zákazky: Zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.
- Odvody: Finančný odvod úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko predstavujú špecifické pracovné prostredia, kde sú pracovné podmienky prispôsobené zdravotnému stavu zamestnancov so zdravotným postihnutím. V chránených dielňach pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce.
Príspevky a podpora zamestnávania
Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne formy podpory na uľahčenie zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Medzi ne patria:
- Príspevok na zamestnávanie občana so zdravotným postihnutím.
- Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní.
- Príspevok na činnosť pracovného asistenta.
Tieto príspevky sú poskytované prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ich cieľom je motivovať zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím a podporiť ich integráciu na trhu práce.
Domácka práca a telepráca ako možnosti
V súvislosti s harmonizáciou slovenského pracovného práva s legislatívou Európskej únie boli zavedené inštitúty domáckej práce a telepráce. Tieto formy práce môžu byť vhodným riešením pre zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nemusia byť schopní vykonávať prácu na pracovisku zamestnávateľa.
Domácka práca znamená výkon práce v domácom prostredí zamestnanca alebo inom dohodnutom mieste, nie na pracovisku zamestnávateľa. Telepráca umožňuje zamestnancom pracovať na diaľku, často s využitím moderných technológií.
Tieto formy práce predstavujú výhodné riešenie (win-win) pre obe strany - zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanci šetria čas a náklady spojené s dochádzaním, zatiaľ čo zamestnávatelia môžu znížiť náklady na pracovné miesta.
Integrácia do spoločnosti a nezávislý život
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ratifikovaný Slovenskou republikou v roku 2010, kladie dôraz na presadzovanie, ochranu a zabezpečenie plného a rovnakého využívania všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporu úcty k ich prirodzenej dôstojnosti. Cieľom je umožniť im viesť samostatný, nezávislý život a zabezpečiť ich plné začlenenie do spoločnosti.
Zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie sú základnými piliermi právnej úpravy. Každý má právo na ochranu pred diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia a právo domáhať sa svojich práv na súde. Nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby je v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu.
tags: #prava #ztp #zamestnancov