Systém sociálneho poistenia na Slovensku poskytuje finančnú podporu pre rôzne životné situácie, pričom jednou z najdôležitejších je nemocenská dávka. Táto dávka slúži ako finančná opora pre zamestnancov a živnostníkov, ktorí sú dočasne práceneschopní z dôvodu choroby alebo úrazu. V posledných rokoch prešiel systém nemocenských dávok viacerými zmenami, ktoré ovplyvňujú výšku a podmienky ich vyplácania. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmenách, s dôrazom na aktuálne a budúce úpravy, ktoré majú vplyv na slovenských poistencov.
Princípy fungovania nemocenského poistenia
Nemocenské poistenie je základným pilierom sociálneho systému, ktorý zabezpečuje príjem v čase práceneschopnosti. Poistenec, ktorý si riadne platí odvody, má nárok na vyplácanie nemocenskej dávky. Táto dávka sa vypláca od prvého dňa práceneschopnosti, pričom za prvé dni ju hradí zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a následne Sociálna poisťovňa.
Kto má nárok na nemocenskú dávku?
Nárok na nemocenskú dávku má každý poistenec, ktorý si platí nemocenské poistenie - povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako SZČO. Zamestnancom je nemocenské poistenie platené automaticky z platu. SZČO si ho musia platiť sami, no nie všetky si ho aj platia. Dobrovoľne poistený SZČO má rovnaký nárok ako zamestnanec, no v jeho prípade sa výška dávky vypočítava na základe toho, aký vymeriavací základ si stanoví. Živnostníci si často nastavujú najnižší možný základ, a teda aj dávka býva veľmi nízka.
Nárok na nemocenskú dávku má fyzická osoba po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré sú stanovené odlišne pre jednotlivé dávky, príp. pre jednotlivé typy poistencov (zamestnancov, povinne poistených osôb, dobrovoľne poistených osôb).
Výpočet nemocenskej dávky
Výška nemocenskej dávky závisí od vymeriavacieho základu poistenca. Denný vymeriavací základ sa určuje z príjmov, ktoré ste dosiahli v rozhodujúcom období, spravidla v predchádzajúcom kalendárnom roku, a to na základe hrubých miezd alebo vymeriavacích základov. Samotná nemocenská dávka sa potom vypočíta ako 55 % z tohto denného vymeriavacieho základu za každý kalendárny deň trvania PN. V prípade zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, je výška nemocenského v období od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Výška nemocenských dávok sa určí príslušným percentuálnym podielom z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ich výška je však ohraničená maximálnym vymeriavacím základom.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Podmienky nároku na nemocenskú dávku
Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku sa prihliada na to, či ste boli nepretržite nemocensky poistení. Dôležitou okolnosťou ostáva aj dĺžka nemocenského poistenia a pravidelnosť platenia odvodov. Podmienkou na uplatnenie nároku je spravidla aspoň nejaká doba poistenia predtým, ako nastala práceneschopnosť. V niektorých prípadoch sa stáva, že predošlé obdobie poistenia nebolo dostatočne dlhé na to, aby sa dalo vypočítať nemocenské z reálnych príjmov za celý rok. V takom prípade sa môže prihliadať na kratšie časové obdobie alebo na minimálny vymeriavací základ, ktorý platí pre danú kategóriu poistencov.
Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka je dôležité pre výpočet rozhodujúceho obdobia.
Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka je dôležité pre výpočet rozhodujúceho obdobia.
Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka je dôležité pre výpočet rozhodujúceho obdobia.
Zvýšenie náhrady príjmu pre zamestnancov
Zamestnancom s hrubou mzdou nad 1 287 eur sa okrem nemocenských dávok zo Sociálnej poisťovne zvýšila aj náhrada príjmu, ktorú prvých desať dní PN vypláca zamestnancovi jeho zamestnávateľ. Aj v tomto prípade totiž maximálny vymeriavací základ na výpočet náhrady príjmu stúpol z 1,5-násobku na dvojnásobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Maximálna výška náhrady príjmu pre zamestnanca sa tak počas prvých troch dní trvania PN zvýšila z 10,58 eura na 14,51 eura na deň. Od štvrtého dňa trvania PN najvyššia možná náhrada príjmu zamestnanca stúpla z 23,27 eura na 31,93 eura na deň.
Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu
Od začiatku roka 2024 sa zvýšil aj maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, a to z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Vlaňajší maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov v sume 4 290 eur tak stúpol na 6 181 eur.
Plánované zmeny v nemocenských dávkach v roku 2025 a 2026
Rok 2025 a 2026 prinesie ďalšie významné zmeny v systéme nemocenských dávok. Tieto zmeny súvisia s každoročným posunom všeobecného vymeriavacieho základu. Poistenci Sociálnej poisťovne si vo viacerých životných situáciách v budúcom roku polepšia. V roku 2025 budú po splnení zákonných podmienok dostávať zo Sociálnej poisťovne vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eura.
Rok 2026 prinesie ďalšie významné zmeny v systéme nemocenských dávok. Ak vám vznikne nárok na nemocenské dávky v období od 1. januára do 31. decembra 2026, pri výpočtoch platí jasný limit. Denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ aj ich úhrn nesmú presiahnuť 100,2083 eura.
Vyššie stropy pre nemocenské dávky v roku 2026
Nemocenské: Ak ochoriete a lekár vám uzná dočasnú pracovnú neschopnosť v roku 2026, maximálne nemocenské na deň dosiahne 55,114565 eura. V praxi to znamená, že pri 30-dňovom mesiaci sa maximálna suma dostane na 1 653,50 eura. Pri 31-dňovom mesiaci môže ísť až o 1 708,60 eura.
Tehotenské: V roku 2026 dosiahne maximálne 15,031245 eura na deň. V 30-dňovom mesiaci to predstavuje najviac 451 eur, v 31-dňovom mesiaci najviac 466 eur.
Ošetrovné: Maximálna denná suma dosiahne 55,114565 eura.
Ďalšie zmeny plánované na rok 2026
Zmeny vo vyplácaní práceneschopnosti: Zamestnávateľ bude vyplácať náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN, namiesto doterajších desať dní. Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
Zmeny pre SZČO: Zvyšuje sa minimálny vymeriavací základ z 50 na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Vymeriavací základ a jeho vplyv na výšku dávok
Výška nemocenských dávok je priamo závislá od vymeriavacieho základu poistenca. Preto je dôležité rozumieť, ako sa vymeriavací základ určuje a aký má vplyv na výšku dávok.
Minimálny vymeriavací základ
Minimálny vymeriavací základ je zákonom stanovená suma, od ktorej sa odvíjajú odvody na sociálne poistenie. Pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu je minimálny vymeriavací základ určený vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie.
Maximálny vymeriavací základ
Maximálny vymeriavací základ je horná hranica, od ktorej sa už odvody na sociálne poistenie neplatia. Od začiatku roka 2024 sa zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, a to z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Vplyv zmien na rôzne skupiny poistencov
Zmeny v systéme nemocenských dávok majú rôzny dopad na rôzne skupiny poistencov.
Zamestnanci
Pre zamestnancov s vyššími príjmami znamenajú zmeny v roku 2024 zvýšenie maximálnej výšky nemocenských dávok a náhrady príjmu. Naopak, pre zamestnancov s nižšími príjmami sa zmeny prejavia menej výrazne. V roku 2026 sa očakáva ďalšie zvýšenie maximálnych súm nemocenských dávok, čo opäť najviac pocítia zamestnanci s vyššími príjmami.
SZČO
Pre SZČO je dôležité, aby si platili nemocenské poistenie a aby si stanovili vymeriavací základ na úrovni, ktorá zodpovedá ich príjmom. Zmeny v roku 2026 prinesú zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, čo znamená, že SZČO budú musieť platiť vyššie odvody. Na druhej strane, v prípade práceneschopnosti budú mať nárok na vyššie nemocenské dávky.
Dobrovoľne poistené osoby
Dobrovoľne poistené osoby majú možnosť stanoviť si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach. Výška vymeriavacieho základu má priamy vplyv na výšku nemocenských dávok.
Dôležitosť pravidelného nemocenského poistenia
Pravidelné nemocenské poistenie je nevyhnutnosťou pre každého, kto chce mať istotu, že si v prípade práceneschopnosti udrží aspoň časť svojich príjmov. Nemocenská dávka má za cieľ zmierniť finančné dopady choroby, aby sa predišlo situáciám, kedy by si ľudia v dôsledku krátkodobého výpadku príjmu nemohli zabezpečiť životné potreby.
Sociálne poistenie by malo tvoriť základ istoty, že aj v nepredvídateľných životných situáciách budete schopní pokryť aspoň základné výdavky. Je však dôležité zdôrazniť, že nemocenská dávka sa nevypláca v neobmedzenej výške a má svoje zákonné stropy, pričom 55 % z denného vymeriavacieho základu je maximálna zákonom daná miera. Ak ste zarábali viac, vaše nemocenské je síce vyššie, ale nedosiahne celú sumu bežnej mzdy.
Kontroly a dodržiavanie podmienok
Sociálna poisťovňa má možnosť vykonávať kontroly počas PN, aby sa predišlo zneužívaniu nemocenskej dávky. Podobné kontroly môžu realizovať aj zamestnávatelia. V prípade, že sa zistí porušenie liečebného režimu alebo iné nesplnenie zákonných predpisov, môže dôjsť k odobratiu alebo pozastaveniu nemocenskej dávky. Okrem toho sa môžu uplatniť disciplinárne alebo sankčné opatrenia, ak sa ukáže, že poistenec vedome zneužíval systém. Tento kontrolný systém pomáha zaručiť, že dávka sa dostáva len k tým, ktorí ju reálne potrebujú.
Počas PN má poistenec povinnosť dodržiavať pokyny lekára a riadiť sa stanoveným liečebným režimom. Pravidelnosť a transparentnosť výpočtu dávky sú kľúčové faktory, vďaka ktorým sa zachováva dôvera v sociálny systém.
Materské, tehotenské a ošetrovné
Systém nemocenských dávok zahŕňa aj dávky ako materské, tehotenské a ošetrovné, ktoré prešli v posledných rokoch a plánujú sa v nich ďalšie úpravy.
Materské
Materské je dávka poskytovaná ženám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa, ako aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku (obvykle otcovi dieťaťa). Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). V roku 2026 sa maximálne denné materské posunie na 75,156225 eura. Keď si túto hodnotu prepočítate na mesiac, vyjde vám maximum 2 254,70 eura pri 30 dňoch. Pri 31-dňovom mesiaci sa suma dostane až na 2 329,90 eura.
Tehotenské
Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov). V prípade tehotenského je určená aj minimálna suma. V roku 2026 dosiahne maximálne 15,031245 eura na deň. V 30-dňovom mesiaci to predstavuje najviac 451 eur, v 31-dňovom mesiaci najviac 466 eur.
Ošetrovné
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom. Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje sumu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Pri dlhodobom ošetrovnom, ktoré môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní, bude jeho maximálna výška 1 551,50 eura mesačne pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci). Pri ošetrovnom platí podobná logika ako pri nemocenskom. Maximálna denná suma dosiahne 55,114565 eura.
Zánik nároku na nemocenské a jeho suma
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. V prípade, že poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila), táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
Nemocenské dávky v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
tags: #strop #nemocenske #davky