Štátne zásahy a systém dôchodkového zabezpečenia na Slovensku

Nezanedbateľná časť verejnosti na Slovensku stále verí v schopnosť štátu zabezpečovať dosiahnutú úroveň sociálneho zabezpečenia a myslí si, že štát by mal zohrávať dôležitú úlohu vo vzťahu k ich životným podmienkam. Jedným zo zistení je presvedčenie ľudí, že štát dokáže dlhodobo garantovať výšku dôchodkov minimálne na ich súčasnej úrovni, preto je podľa nich štátny dôchodkový systém lepší ako súkromný. Túto mienku zastáva o niečo viac ako polovica z opýtaných. Až tri štvrtiny respondentov prieskumu veria tomu, že bez zásahov štátu a ním poskytovaných dávok by sa značná časť spoločnosti ocitla v chudobe. Silné kolektivistické postoje ľudí na Slovensku potvrdilo aj to, že až 67,5 % respondentov podľa toho istého prieskumu preferovalo tvrdenie, že „štát by mal zabezpečiť každému prácu a slušnú životnú úroveň,“ zatiaľ čo iba 16 % sa priklonilo k alternatíve, že „o svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať predovšetkým každý sám.“

Zároveň mnohí prejavujú skepsu voči dobrovoľnej solidarite a schopnostiam súkromných poskytovateľov v sociálnom systéme. Až 69 % respondentov uvedeného prieskumu uviedlo, že ľudia nie sú ochotní si dostatočne dobrovoľne pomáhať v núdzi, preto sa musí o nich postarať štát. Veľa ľudí tak má stále neprimerané očakávania od vlády a rôzne sociálne dávky vnímajú ako samozrejmosť, a to i bez ohľadu na objektívne preukázateľnú potrebu. Takéto predstavy ľudí súvisia s pretrvávajúcimi deformáciami v ich myslení zo socializmu a s veľkými a navyše rastúcimi garanciami sociálneho štátu, ktoré sa týkajú ich životných udalostí a celkovo životných podmienok.

Živia ich aj „sociálne balíčky“ a opierajú sa o ekonomické mýty „získavania niečoho zadarmo“ či „nespravodlivosti trhu“ a potreby jeho korekcií štátom, napríklad na vyrovnávanie príjmových a majetkových rozdielov. Tieto a podobné ilúzie podporujú rast štátu a bývajú ospravedlnením jeho zásahov do vlastníctva a osobných slobôd ľudí. Silný príklon k sociálnemu a intervenčnému štátu má pritom viacero príčin, napríklad príjemnejšie sociálne pohodlie ako tlak konkurencie, neuvedomovanie si jeho nezamýšľaných dôsledkov či nevnímanie sociálneho zabezpečenia v kontexte osobnej zodpovednosti a ďalších princípov, ktoré sú nosné pre fungovanie slobodnej spoločnosti.

Hlavnou systémovou charakteristikou sociálneho systému nielen u nás je rozsiahla vládou garantovaná „sociálna solidarita,“ ktorá sa odvíja od nadmernej úlohy, veľkosti, miery a zasahovania vlády v spoločnosti a je súčasťou sociálneho systému s dominanciou verejných schém a princípu povinnosti. Predstavuje de facto centrálne prerozdeľovanie vytvorených finančných zdrojov, ktoré vláda získava vynucovaním a poskytuje ich ľuďom s cieľom zabezpečovania ich životných podmienok. Ľudia sú tak prostredníctvom daní a odvodov nedobrovoľnými klientmi verejného sociálneho systému a mnohí aj jeho poberateľmi, vrátane tých, ktorí sociálne dávky a služby vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú.

Sociálny systém je tiež príliš komplikovaný a komplexný na to, aby bežný človek dokázal uchopiť jeho fungovanie, pričom stále existuje početná skupina tých, ktorým štát pre nízku flexibilitu nedokáže pomôcť. Zo strany rozdeľovania prostriedkov tak znamená zložitú štruktúru vyše osemdesiatich sociálnych dávok a služieb v rámci štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci a sociálneho poistenia a z pohľadu zdrojov príjmy z daní a sociálnych odvodov. Vládou vynucovaná solidarita je pritom rozsiahla a rastúca, pričom poskytuje ľuďom široko garantované nároky, bez dostatočných limitov, neraz relatívne veľké, univerzálne bez kritérií objektívnej oprávnenosti a finančného krytia (osobitne v starobnom dôchodkovom zabezpečení).

Podporovaním nárokov ľudí na benefity v sociálnom systéme bez ohľadu na možnosti zdrojov popiera kľúčový ekonomický koncept: vzácnosť. Ústava Slovenskej republiky otvára legislatívne „dvere“ takýmto nárokom v sociálnom systéme napríklad garantovaním práva občanom na prácu, na odmenu za prácu nie nižšiu ako je minimálna mzda, na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu. Centrálne prerozdeľovanie vyžadujúca sociálna solidarita je široko nastavená, keďže sa pretavuje aj do dávok, ktoré sú v rámci klasického chápania sociálnej politiky (zameranej na chudobných a objektívne znevýhodnených) spochybniteľné.

Patria medzi ne dávky, ktorých reálnym cieľom je univerzálna podpora všetkých poberateľov, napríklad jednorazové nesystémové dávky štátnej sociálnej podpory a prídavky na deti a iné rodinné dávky. Súčasťou rozširovania sociálnej solidarity sú rôzne selektívne „podpory“ spoločenským skupinám, napríklad študentom či dôchodcom ako „obedy a vlaky zadarmo.“ Spôsobujú nezamýšľané dôsledky ako nižšiu zodpovednosť ich užívateľov, väčšie plytvanie, neefektívnosť, nižšiu kvalitu služieb a dodatočné náklady.

Sociálna solidarita je zároveň štedro nastavená vo viacerých segmentoch sociálnej sféry, aj keď nastavenie je podstatne nižšie ako vo viacerých sociálnych štátoch na Západe. Štedrosť nastavenia sociálnej solidarity na Slovensku vnímame najmä vo vzťahu k jej zameraniu významne nad rámec pomoci a k obmedzeným zdrojovým možnostiam. Týka sa to predovšetkým priebežného dôchodkového systému a iných súčastí „sociálneho poistenia.“ Tie na rozdiel od adresnejších dávok (typu hmotnej núdze) financujú najmä z odvodov životnú úroveň, ktorá výrazne prevyšuje základný životný štandard reálne chudobného. Takáto rozsiahla sociálna solidarita spolu s ostatnými systémovými deformáciami ako dominantnosť povinného princípu (osobitne vo financovaní), verejného piliera a obmedzenej a deformovanej konkurencie spôsobujú závislosť mnohých ľudí od štátu v sociálnej sfére, nízku mieru motivácie a postarania sa o seba a svoju rodinu, pascu ekonomickej neaktivity, pasivitu a spoliehanie sa na štát, cudzie zdroje a (politické) rozhodnutia. Tým sa zároveň výrazne oslabuje zodpovednosť jednotlivca za svoj vlastný život.

Príkladom je starobný dôchodkový systém, v ktorom sú ľudia značne závislí od cudzích zdrojov a politických rozhodnutí a kde sa vytratila väčšina osobnej iniciatívy. Takto nastavený systém vyvoláva nemorálne očakávania získavania podpory z peňazí iných a motivuje ľudí k snahe o ich získavanie. Súčasný sociálny systém tak prehlbuje zo socializmu zdedenú kultúru závislosti a mentalitu nárokovateľnosti, vytláča dobrovoľnú (reálnu) solidaritu a súkromné aktivity v sociálnej sfére, a spôsobuje vysoké a do budúcnosti devastačné náklady.

Takýto sociálny systém výrazne tlačí na zdroje financovania a generuje veľké objemy výdavkov v súčasnosti a neúmerné finančné nároky do budúcnosti, tak u nás ako inde, najmä v rozsiahlych sociálnych štátoch. Neprehľadný a administratívne náročný verejný systém sociálneho zabezpečenia prináša plytvanie zdrojov a dodatočné náklady. Celkovo tak vyžaduje značné príjmy z daní a odvodov. Veľká záťaž týmito administratívne vynútenými platbami tiež vytláča dobrovoľnú solidaritu a súkromnú iniciatívu ľudí.

Výdavky na sociálne zabezpečenie

Výdavky na celkové sociálne zabezpečenie na Slovensku predstavovali v roku 2018 až 34,3 % celkových verejných výdavkov, pričom ich pomer k HDP zodpovedal vyše 14 % HDP. Je to menej ako vo viacerých európskych krajinách s rozsiahlym sociálnym štátom, najmä vo Fínsku a Francúzsku, ale viac ako v niektorých iných krajinách, predovšetkým ako v Írsku a na Islande. Výrazný rozdiel je tiež napríklad medzi Švajčiarskom (s nižším pomerom aj ako na Slovensku) a napríklad Nemeckom, Švédskom, Rakúskom a najmä Francúzskom, ktoré analyzujeme v druhej sekcii publikácie ako príklady sociálnych štátov (graf 15). Z daní sú financované najmä výdavky v rámci štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ktoré sú na centrálnej úrovni dominantnou súčasťou výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR).

Celkové výdavky kapitoly ministerstva sú rozpočtované v roku 2020 na 2,9 mld. eur, čo je takmer 3 % HDP. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2019 to predstavuje zvýšenie o 494 mil. V rámci nich sú výdavky na rodinnú politiku a sociálnu pomoc súčasťou „sociálnej inklúzie“, ktorá predstavuje približne 80 % výdavkov kapitoly ministerstva. Zatiaľ čo výdavky na štátnu podporu rodiny sa v minulých rokoch mierne zvyšovali a v roku 2020 sa rozpočtuje ich nárast až o 183 mil. eur, tak výdavky na pomoc v hmotnej núdzi majú klesajúci trend a v roku 2020 sa rozpočtujú iba vo výške 139 mil. eur. Ich podiel na výdavkoch kapitoly ministerstva práce je tak malý (5,7 %) a na celkových výdavkoch na sociálne zabezpečenie úplne zanedbateľný (v roku 2018 na úrovni približne 1,1 %).

Sociálna inklúzia na Slovensku (v mil. €)

Rozsiahlejšia štátna podpora rodiny s deťmi je v rámci kapitoly ministerstva práce tvorená finančnými jednorazovými a opakovanými štátnymi dávkami (v roku 2020 vo výške 939 mil. eur), pričom prevažnú časť týchto výdavkov tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Pri ich poskytovaní sa nesleduje a ani netestuje príjem rodiny. Napríklad nárok na prídavok na dieťa vzniká tým, že sa oprávnená osoba stará o nezaopatrené dieťa a má trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. Tieto dávky boli zavedené s cieľom pomôcť rodičom so zabezpečením starostlivosti o nezaopatrené deti s ich výchovou a výživou. Sú výrazne zamerané na peňažné benefity na úkor služieb oproti iným krajinám EÚ.

Podpora rodiny s deťmi (v mil. €)

Ich plošným poskytovaním sa dostávajú aj do rodín, ktoré ich vzhľadom k svojim vyšším príjmom nepotrebujú a stráca sa tak pri nich zmysel pomôcť tým, ktorí pomoc reálne potrebujú. Aj chudobnejší daňovníci tak nedobrovoľne prispievajú na prídavky na deti či rodičovský príspevok bohatším rodičom. K tomu sa pridáva ďalšia deformácia, ktorá je obsiahnutá v rodičovskom príspevku, a to nárok na neho aj poberateľovi, ktorý zároveň v tom čase pracuje.

Foriem štátnej podpory rodiny je viac a celkovo predstavujú väčší objem peňazí ako sme zatiaľ uviedli. Napríklad podľa prepočtov INESS je celková výška štátnej podpory na priemernú rodinu počas prvých piatich rokov až na úrovni takmer 9900 eur ročne, resp. 824 eur mesačne. Súčasťou tejto podpory je aj dávka materskej dovolenky, ktorá je tiež plošná a navyše je značne štedrá. Z nemocenského poistenia garantuje poberateľom až 75 % ich hrubej mzdy. Nárok majú aj otcovia (dokonca aj súčasne matka i otec), pričom priemerná výška otcovskej dávky bola v roku 2019 až 891 eur mesačne. Táto štedrá a navyše v čase zvyšovaná podpora z peňazí iných (v tomto prípade prostredníctvom nemocenského poistenia) a motivuje k jej získaniu. Výsledkom je rýchly nárast poberateľov, najmä u otcov. Aj to je v menšom meradle príklad absurdného nastavenia viacerých sociálnych dávok, ktoré spoločne neúmerne tlačia na rast nákladov.

Dôchodkové zabezpečenie

Náklady sa najvýraznejšie kumulujú celkovo v odvodovom systéme, zameranom predovšetkým na financovanie nárokov na dôchodky a zdravotníctvo. Celkové odvodové zaťaženie predstavovalo na Slovensku v roku 2018 až takmer 35 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou, pričom záťaž odvodov do Sociálnej poisťovne bola na úrovni 21,6 %. Najväčšiu zaťaž v súčasnosti a enormné finančné tlaky predstavujú do budúcnosti nároky na dôchodky. V spoločnosti pritom prevláda názor, že štát je schopný zabezpečiť minimálne súčasnú výšku dôchodkov aj do budúcnosti. Verejnosť si však plne neuvedomuje systémovo deficitný charakter priebežného piliera, ktorý bol prehĺbený nedávnymi zmenami ako minimálny dôchodok, trinásty dôchodok a najmä zastropovanie dôchodkového veku.

Výdavky na starobné dôchodky pritom už v súčasnosti raketovo rastú. Pri zavádzaní opatrení tohto typu sa zabúda, odkiaľ pochádzajú zdroje financovania. Tie vytvára súčasná produktívna časť populácie a následne sa len prerozdeľujú na dôchodky a iné sociálne dávky. Pre finančnú udržateľnosť priebežného dôchodkového systému je dôležitý pomer prispievateľov a dôchodcov. Problém nastáva vtedy, ak sa výdavky automaticky neupravujú k výške zaplatených odvodov. Keby sa pomer podpory rovnal hodnote 100 v priebežnom dôchodkovom systéme, znamenalo by to, že jeden prispievateľ by mal odviesť dostatočnú sumu odvodov na pokrytie jedného dôchodku. Tento pomer podpory by sám o sebe nemusel byť problémom, ak by sa znížila miera náhrady (teda pomer priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde). Tá je však na Slovensku v súčasnosti na úrovni 42,2 %. Znamená to, že pri pomere podpory 100 by jeden prispievateľ s priemernou mzdou z nej odvádzal približne 42 % len na financovanie dôchodku jedného dôchodcu. Je ťažké si predstaviť pracujúceho človeka ochotného financovať niekomu takto vysoký dôchodok. Odvodové zaťaženie je už príliš vysoké. Vo verejnom priebežnom dôchodkovom systéme sa tak aj s vedomím takto vysokej kompenzácie vytráca individuálna zodpovednosť a zainteresovanosť za svoje finančné zabezpečenie v starobe.

Dnešný dôchodkový systém je financovaný hlavne z povinných odvodov pracujúcich, pričom mzdové odvody sa pritom delia na zamestnanecké a zamestnávateľské, čo znižuje transparentnosť financovania. Pracujúcich zaujíma, koľko im príde na účet a zamestnávateľov to, koľko ich bude zamestnanec stáť celkovo jedno pracovné miesto. Na výplatu súčasných dôchodkov sa pritom používajú všetky príjmy z odvodov a zostávajúca nepokrytá časť sa hradí z iných súčastí systému sociálneho poistenia a transferom zo štátneho rozpočtu, teda z daní.

Štát miesto úpravy výdavkovej časti pristupuje k riešeniu problému zo strany príjmov. Zmenou z roku 2012 sa rozšíril vymeriavací základ pre výpočet odvodov, a to dvomi spôsobmi. Radikálne sa zvýšil vymeriavací základ, vďaka čomu dnes už len 0,5% poistencov presiahne strop odvodov sociálneho poistenia. V zdravotných odvodoch strop zmizol úplne. Druhým spôsobom bolo zmenšenie príjmov II. piliera. Každé zvýšenie odvodovej sadzby do II. piliera dnes znamená zníženie nákladov I. Čiastočnou úpravou systému sociálneho poistenia z priebežného systému na súkromný kapitalizačný systém sa začali tvoriť predpoklady na určité, i keď obmedzené a nedostatočné, redukovanie úlohy štátu v dôchodkovom zabezpečení.

Piliere dôchodkového systému

Dôchodková reforma z rokov 2004 a 2005 spustila II. pilier, do ktorého sa presmerovalo 9 % z hrubej mzdy na sporiace účty sporiteľov. Týmto klesli zdroje I. piliera a najjednoduchšou cestou pre politikov bolo opätovné navýšenie sadzby do I. piliera s ďalšími reformami podporujúcimi navýšenie toku peňazí do tohto... Dôchodkový systém na Slovensku pozostáva z troch pilierov:

• I. pilier: Ide o tzv. priebežný dôchodkový systém, ktorý reprezentuje Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa vyzbierané peniaze hneď používa na výplatu dôchodkov pre súčasných dôchodcov. Keď aktívny občan odíde do dôchodku, Sociálna poisťovňa mu pravidelne vypláca jeho starobný dôchodok.
• II. pilier: Ide o súkromný, tzv. kapitalizačný alebo sporivý pilier, ktorý reprezentujú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Na Slovensku vznikol 1.1.2005. V prípade zapojenia do 2.piliera, časť odvodov, ktoré zamestnávateľ zatiaľ platil do Sociálnej poisťovne, pôjde na osobný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Peniaze na osobnom dôchodkovom účte sa budú prostredníctvom dôchodkových fondov investovať a zhodnocovať tak, aby ich hodnota postupne rástla a pri odchode do dôchodku bola čo najvyššia. V tomto prípade bude občan dostávať starobný dôchodok z dvoch zdrojov - prvú časť zo Sociálnej poisťovne (1.pilier) a druhú časť zo svojich peňazí nasporených a zhodnotených na osobnom dôchodkovom účte (2.pilier), pričom za obdobie, keď občan súčasne prispieval súčasne do 1. a 2. piliera, bude jeho dôchodok z 1. piliera znížený.
• III. pilier: Bez ohľadu na to, či sa občan rozhodol vstúpiť do 2.piliera alebo zostal prispievať do Sociálnej poisťovne, bude sa môcť tak ako doteraz zabezpečiť na dôchodok navyše aj v doplnkových spoločnostiach, ktoré reprezentujú tzv. Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS). Prispievanie do doplnkových dôchodkových spoločností je dobrovoľné.

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že každá koruna, investovaná v dôchodkových fondoch (2.pilier), priniesla z dlhodobého hľadiska vyšší výnos ako koruna zaplatená do štátneho systému (1.pilier). To znamená, že pri dlhodobom sporení a investovaní v 2.pilieri by starobný dôchodok súhrne z 1. a 2. piliera bol vyšší ako len z 1. piliera. Výhodou vstupu do 2.piliera bolo aj to, že peniaze na osobnom dôchodkom účte budú súkromným majetkom a v prípade úmrtia ich zdedia pozostalí. Súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré prostredníctvom dôchodkových fondov zhodnocujú peniaze na osobnom dôchodkovom účte, fungujú podľa prísnych pravidiel a pod dôslednou kontrolou štátu.

Zmeny v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

Návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov predložil na rokovanie vlády v stredu 25. marca 2026 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Zámerom zmien je odstrániť interpretačné nejasnosti, reagovať na aplikačné problémy a zosúladiť právnu úpravu s aktuálnymi potrebami praxe. Nová úprava by mala vstúpiť do platnosti už od 1. Vzhľadom na narastajúcu účelovú migráciu medzi bezpečnostnými zložkami sa navrhuje predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky. Mnohí novoprijatí policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári totiž zotrvajú v štátnej službe aj menej ako rok a bezprostredne po tom sú prijatí do ďalšieho služobného pomeru.

Rovnako ako v civilnom sektore posudkoví lekári získajú kompetenciu indikovať, predĺžiť alebo ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť príslušníka ozbrojených zložiek v odôvodnených prípadoch. Upravuje sa výška nemocenskej dávky tehotenské. Namiesto paušálnych 200 eur mesačne sa tehotenské bude po novom určovať z vymeriavacieho základu, pričom jeho priemerná výška má tento rok dosiahnuť 373 eur. Návrh zároveň rieši aj doterajšie nedostatky pri poskytovaní materského poistencovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu, napríklad pri osvojení.

Navrhuje sa zaviesť nárok na vdovský alebo vdovecký výsluhový dôchodok pre osoby, ktoré sa starajú o dlhodobo či trvale ťažko postihnuté dieťa príjemcu invalidného dôchodku až do jeho 26 rokov. Jasne sa ustanovuje, že pozostalým patrí nárok na úhradu nákladov spojených s pohrebom aj v prípadoch, keď si zosnulý spôsobil smrť sebapoškodením. Návrh reflektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a upravuje výpočet výsluhového dôchodku poberateľov, ktorým vznikol nárok pred 1. januárom 2004.

Typy sociálnych dávok

Prijatím zákona o sociálnom poistení (č.461//2003 Z.z.) sa systém dôchodkového zabezpečenia transformoval na systém dôchodkového poistenia, ktorý sa naďalej bude financovať priebežným spôsobom a bude založený na tzv. trojpilierovom systéme.

• Príspevkovo financované dávky /dávky sociálneho poistenia/: Sú úzko späté s pracovným pomerom. V podstate závisia od osobného alebo rodinného príjmu poberateľa. Dávky sú financované príspevkami vyberanými od pracovníkov, zamestnávateľov a štátu.
• Selektívne dávky /dávky sociálnej pomoci/: Nie sú zvyčajne viazané na príspevky. Sú poskytované na základe príjmu a potrebnosti domácnosti žiadateľa. Ich charakteristickým znakom je neobmedzená doba trvania. Sú poskytované tak dlho, ako je preukázaná potrebnosť.
• Univerzálne dávky /dávky štátnej sociálnej podpory/: Sú poskytované ľuďom nezávisle od zamestnania a príjmov.

Potrebné je zdôrazniť, že vo vyspelých západných krajinách neexistuje nejaký typický dominantný model sociálneho zabezpečenia. Ani jeden z nich nie je dokonalý, každý má svoje silnejšie a slabšie stránky.

Determinanty systému sociálneho zabezpečenia

Každá koncepcia sociálneho zabezpečenia je determinovaná predchádzajúcim historickým vývojom, národnou tradíciou a ďalšími rôznymi faktormi, medzi ktoré patria:

1. Ekonomické determinanty: Systém sociálneho zabezpečenia významnou mierou ovplyvňuje sila a dynamika vytvorených zdrojov v ekonomike. Ak dochádza k spomaleniu alebo poklesu ekonomického rastu, je snaha maximálne obmedzovať prostriedky zo štátneho rozpočtu do sociálneho zabezpečenia.
2. Spoločensko-politické determinanty: Konkrétnu sústavu sociálneho zabezpečenia rovnako silno determinuje i spoločensko-politická situácia v štáte. Programové vyhlásenie vlády, resp. legislatívne zmeny a reformy.
3. Demografický vývoj: Demografické ukazovatele významným spôsobom ovplyvňujú sociálne zabezpečenie, lebo do značnej miery predurčujú výšku jednotlivých dávok soc. zabezpečenia.
4. Zdravotný stav obyvateľstva: Zdravotný stav obyvateľstva vplýva na výdavky v zdravotníctve a tiež na dávky sociálneho zabezpečenia.
5. Zamestnanosť obyvateľstva: Na systém sociálneho zabezpečenia má významný vplyv aj zamestnanosť či nezamestnanosť obyvateľstva. Peňažné dávky budú vždy odvodené v zásade zo zárobku, a teda vývoj v oblasti pracovných príjmov je dôležitým faktorom vo vývoji dávok soc. zabezpečenia.

Nároky na dávky sociálneho poistenia

• Nemocenské: Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Ošetrovné: Ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
• Materské: Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Materské sa poskytuje za dni.
• Predčasný starobný dôchodok: Suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.
• Invalidný dôchodok: Nárok na invalidný dôchodok má fyzická osoba vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

tags: #statne #zasahy #system #dochodkoveho #zabezpecenia #sr