Štátne zásahy a systém dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike

Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku, podobne ako vo vyspelých západných krajinách, nepredstavuje jeden dominantný model, ale skôr komplex rôznych prístupov. Každá koncepcia sociálneho zabezpečenia je determinovaná predchádzajúcim historickým vývojom, národnou tradíciou a mnohými ďalšími faktormi.

Medzi kľúčové determinanty patria:

• ekonomické determinanty,
• spoločensko-politické determinanty,
• demografický vývoj,
• zdravotný stav obyvateľstva,
• zamestnanosť obyvateľstva.

Systém sociálneho zabezpečenia významnou mierou ovplyvňuje sila a dynamika vytvorených zdrojov v ekonomike. Ak dochádza k spomaleniu alebo poklesu ekonomického rastu, je snaha maximálne obmedzovať prostriedky zo štátneho rozpočtu do sociálneho zabezpečenia. Konkrétnu sústavu sociálneho zabezpečenia rovnako silne determinuje aj spoločensko-politická situácia v štáte, napríklad programové vyhlásenie vlády. Demografické ukazovatele významným spôsobom ovplyvňujú sociálne zabezpečenie, lebo do značnej miery predurčujú výšku jednotlivých dávok sociálneho zabezpečenia. Na systém sociálneho zabezpečenia má významný vplyv aj zamestnanosť či nezamestnanosť obyvateľstva. Peňažné dávky budú vždy odvodené v zásade zo zárobku, a teda vývoj v oblasti pracovných príjmov je dôležitým faktorom vo vývoji dávok sociálneho zabezpečenia.

Typy dávok sociálneho zabezpečenia

V rámci sociálneho zabezpečenia rozlišujeme niekoľko základných typov dávok:

• Príspevkovo financované dávky (dávky sociálneho poistenia): Tieto dávky sú úzko späté s pracovným pomerom a závisia od osobného alebo rodinného príjmu poberateľa. Sú financované príspevkami vyberanými od pracovníkov, zamestnávateľov a štátu. Sociálne poistenie je veľmi preferované v moderných priemyselných štátoch s trhovou ekonomikou a je rozvíjané tak v povinných (tzv. obligatórnych) systémoch, ako aj v doplnkových dobrovoľných systémoch.
• Selektívne dávky (dávky sociálnej pomoci): Tieto dávky nie sú zvyčajne viazané na príspevky. Sú poskytované na základe príjmu a potrebnosti domácnosti žiadateľa. Ich charakteristickým znakom je neobmedzená doba trvania, sú poskytované tak dlho, ako je preukázaná potrebnost. Systém sociálnej pomoci dotvára systém náhradných zdrojov v situáciách stavu hmotnej alebo sociálnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Základnými nástrojmi sociálnej pomoci sú poradenstvo, ochrana, dávky, služby a azyly.
• Univerzálne dávky (dávky štátnej sociálnej podpory): Tieto dávky sú poskytované ľuďom nezávisle od zamestnania a príjmov.

Princíp sociálnej garancie je vyjadrením sociálnej zodpovednosti občanov k sebe a k svojej rodine. Je výrazom sociálneho prerozdelenia (redistribúcie) a štátom organizovanej solidarity od vysokopríjmových rodín k nízkopríjmovým rodinám a od bezdetných rodín k rodinám s deťmi. Je tiež výrazom sociálnej solidarity a dobročinnosti (filantropie).

Systém dôchodkového zabezpečenia v SR

Prijatím zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z.z.) sa systém dôchodkového zabezpečenia transformoval na systém dôchodkového poistenia, ktorý sa naďalej bude financovať priebežným spôsobom a bude založený na tzv. trojpilierovom systéme.

1. pilier: Priebežný dôchodkový systém (Sociálna poisťovňa)

Tento pilier reprezentuje Sociálna poisťovňa. Vyzbierané peniaze hneď používa na výplatu dôchodkov pre súčasných dôchodcov. Keď aktívny občan odíde do dôchodku, Sociálna poisťovňa mu pravidelne vypláca jeho starobný dôchodok.

2. pilier: Súkromný, kapitalizačný alebo sporivý pilier

Ide o súkromný pilier, ktorý reprezentujú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Na Slovensku vznikol 1. januára 2005. V prípade zapojenia do 2. piliera časť odvodov, ktoré zamestnávateľ platil do Sociálnej poisťovne, pôjde na osobný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Peniaze na osobnom dôchodkovom účte sa budú prostredníctvom dôchodkových fondov investovať a zhodnocovať tak, aby ich hodnota postupne rástla a pri odchode do dôchodku bola čo najvyššia. V tomto prípade bude občan dostávať starobný dôchodok z dvoch zdrojov - prvú časť zo Sociálnej poisťovne (1. pilier) a druhú časť zo svojich peňazí nasporených a zhodnotených na osobnom dôchodkovom účte (2. pilier), pričom za obdobie, keď občan prispieval súčasne do 1. piliera aj do 2. piliera, sa adekvátne zníži jeho dôchodok z 1. piliera.

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že každá koruna, investovaná v dôchodkových fondoch (2. pilier), priniesla z dlhodobého hľadiska vyšší výnos ako koruna zaplatená do štátneho systému (1. pilier). To znamená, že pri dlhodobom sporení a investovaní v 2. pilieri by starobný dôchodok súhrne z 1. a 2. piliera mohol byť vyšší. Výhodou vstupu do 2. piliera bolo aj to, že peniaze na osobnom dôchodkom účte budú súkromným majetkom a v prípade úmrtia ich zdedia pozostalí. Súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré prostredníctvom dôchodkových fondov zhodnocujú peniaze na osobnom dôchodkovom účte, fungujú podľa prísnych pravidiel a pod dôslednou kontrolou štátu.

3. pilier: Doplnkové dôchodkové sporenie

Bez ohľadu na to, či sa občan rozhodol vstúpiť do 2. piliera alebo zostal prispievať do Sociálnej poisťovne, bude sa môcť tak ako doteraz zabezpečiť na dôchodok navyše aj v doplnkových spoločnostiach, ktoré reprezentujú tzv. tretí pilier. Prispievanie do doplnkových dôchodkových spoločností je dobrovoľné.

Vybrané dávky sociálneho poistenia

Nemocenské

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrovné

Ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

Materské

Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa. Materské sa poskytuje za dni.

Predčasný starobný dôchodok

Predčasný starobný dôchodok sa prizná, ak je jeho suma vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

Invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok má fyzická osoba vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Princípy systému sociálnej pomoci

Základnými princípmi systému sociálnej pomoci boli navrhované a aj presadené:

• Celospoločenská solidarita: Ide o základný princíp každej spoločnosti, založený na prerozdeľovaní od bohatých k chudobným, resp. k ťažko zdravotne postihnutým prostredníctvom transferov zo štátneho rozpočtu. Celospoločenská solidarita v období rokov 2004 až do súčasnosti sa znížila v maximálne možnej miere najmä z dôvodu zavedenia tzv. rovnej dane, ako aj novej konštrukcie životného minima a spôsobu jeho zvyšovania.
• Adresnosť (individualizácia): Druh, miera a forma pomoci závisia od individuálnej situácie jednotlivca podľa jeho pomerov a potrieb, prípadne potrieb jeho rodiny.
• Subsidiarita: Vecná pôsobnosť právnych noriem sociálnej pomoci nastupuje až po vyčerpaní plnenia z iného systému sociálneho zabezpečenia, najmä systému sociálneho poistenia - t.j. dávkami z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a dávkou z garančného poistenia, alebo pomoci rodiny, obce, charitatívnych inštitúcií, cirkvi, atď. Avšak naďalej je potrebné zabezpečiť nevyhnutné životné potreby jednotlivca, t.j. došlo k zmene úlohy štátu, ktorého zásahy nastupujú až na poslednom mieste a štátne zásahy iba „zabezpečujú, umožňujú, motivujú“, avšak v žiadnom prípade už nenahrádzajú individuálne úsilie jednotlivca.
• Finalita: Rozhodujúcou skutočnosťou je výsledok a nie príčina, ktorá výslednú situáciu spôsobila, t.j. nie je podstatné, z akej príčiny vznikol stav hmotnej núdze a nepriaznivá sociálna situácia, t.j. či vznikla z dôvodu zavinenia jednotlivca alebo bez jeho pričinenia.
• Minimálna garancia: Záruka základných životných podmienok na ľudsky dôstojnej úrovni je prejavom princípov reálneho fungovania sociálneho štátu (čl. 1 Charty základných práv EÚ, čl. 19 a 39 ods. 2 Ústavy SR, atď.).
• Profesionalizácia: Pomoc sa má poskytovať prostredníctvom školených sociálnych pracovníkov (t.j. terénnych pracovníkov, opatrovateľov, osobných asistentov, atď.), pričom sa rozoznávajú verejní (obce, právnické osoby založené obcami alebo samosprávnymi krajmi) a neverejní poskytovatelia služieb (väčšinou ide o súkromnoprávne právnické osoby - t.j. neštátne právnické osoby alebo fyzické osoby zapísané do registra).

Demonopolizácia vytvorila priestor pre pluralizáciu subjektov pôsobiacich v sociálnej sfére, čo sa prejavilo vo výkone pôsobením neštátnych subjektov. Základným konštrukčným prvkom v systéme štátnej sociálnej podpory i sociálnej pomoci sa navrhlo životné minimum.

Životné minimum

Právna úprava životného minima v Slovenskej republike, ako aj v krajinách EÚ vychádza z neodňateľných a nescudziteľných prirodzených práv človeka a občana. Uspokojovanie potrieb ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivých sociálnych situáciách, závisí od objemu prostriedkov, s ktorými štát disponuje.

tags: #statne #zasahy #system #dochodkoveho #zabezbecenia #sr