Krajinné parky sú dôležitou súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich ochrana a starostlivosť si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa legislatívne opatrenia, praktické postupy a spoluprácu rôznych zainteresovaných strán.
Jedným z hlavných rozdielov medzi záhradou a parkom je ich funkcia a poslanie. Záhrady mali väčšinou charakter súkromného exteriérového priestoru pri panských sídlach, kým parky a iné prvky verejnej zelene boli už pri svojom založení určené širokej verejnosti.
V období stredoveku bol rozvoj záhradného umenia značne obmedzený a sústreďoval sa hlavne v kláštorných a hradných záhradách. Opätovný rozmach záhradného umenia prinieslo obdobie humanizmu a renesancie v 15. storočí. Prvé objekty verejnej zelene vznikli už v období staroveku. V období renesancie vznikli verejné parky v talianskej Florencii či v španielskom Madride. V období klasicizmu boli niektoré panské záhrady sprístupnené verejnosti.
Mnohé parky sa však na konci 18. storočia, no najmä v 19. storočí zakladali už ako verejnosti prístupné objekty. Ich vznik podnietil vzrastajúci dopyt mestských obyvateľov po prírodnom prostredí v mestách. Táto spoločenská požiadavka súvisela predovšetkým s dynamickou priemyselnou revolúciou a intenzívnou industrializáciou. Vtedy sa začal postupne meniť životný štýl mestského obyvateľstva. Rástol dopyt po možnostiach rekreácie a kontakte s prírodou.
Historické parky na Slovensku a v strednej Európe
Na Slovensku máme množstvo pôvodných, slohovo najmä anglických krajinárskych záhrad z 19. storočia, ktoré sa zakladali pri panských sídlach, napríklad historický park v Palárikove, Topoľčiankach či v Betliari. Uvedené parky slúžili pôvodne súkromným účelom ako obory alebo záhrady, pričom verejnými parkmi sa stali až v 18. a 19. storočí.
Príkladom verejne sprístupnených parkov je viedenský Prater, ktorý bol pôvodne cisárskym poľovným revírom prístupným iba šľachte, a to až do roku 1766, keď ho sprístupnil cisár Jozef II. Ďalším príkladom je záhrada Augarten (Lužná záhrada) vo Viedni, ktorú založili na záplavovom území Dunaja v roku 1614 a obnovili ju po spustošení Turkami v roku 1708. Záhradu verejnosti sprístupnili za panovania Jozefa II. v roku 1775. V súčasnosti už verejná záhrada si doteraz zachovala krížovú dispozíciu komunikácií, ktorá bola príznačná pre klasicistický štýl 18. storočia.
Brnenské Lužánky (pôvodne Augarten, podobne ako vo Viedni) sú najstarším verejným mestským parkom a kultúrnou pamiatkou Česka. Na pôvodnej lužnej lúke založili jezuiti v 18. storočí okrasnú kláštornú záhradu. Jezuitský kláštor v roku 1786 zrušil Jozef II. a celý areál venoval mestu Brno na vytvorenie verejného parku. Park bol pôvodne vytvorený vo francúzskom slohu a v roku 1840 nadobudol svoju súčasnú anglickú prírodno-krajinársku kompozíciu. Pražská Stromovka bola pôvodne kráľovským zverníkom situovaným v nive rieky Vltava, ktorý prislúchal k miestodržiteľskému letohrádku.
Medzi prvé originálne verejné parky v strednej Európe patrí bratislavský Sad Janka Kráľa, ktorý vznikol už ako verejný mestský park v rokoch 1775 a 1776, v období panovania Márie Terézie. Počiatočné parkové úpravy sa uskutočnili v súvislosti s reguláciou Dunaja. Terajší Sad Janka Kráľa vznikol v lokalite Bruck Au (teda niva rieky pri moste). V tejto lokalite založili charakteristickú hviezdicovitú alej, podobne ako v prípade viedenského parku Augarten, ktorú verejnosti sprístupnili v tom istom roku, keď sa začala výstavba bratislavskej Bruck Au, v súčasnosti Sad Janka Kráľa. Počas napoleonských vojen v parku postavili obranné valy (v nemčine Schanze). Park sa však čoskoro stal obeťou vojny s Napoleonom a veľkej povodne. Po opätovnom rozkvete v 20. rokoch 19. storočia.
Legislatívny rámec ochrany prírody a krajiny
Základným právnym predpisom v oblasti ochrany prírody a krajiny na Slovensku je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon upravuje ochranu rastlín, živočíchov, biotopov, chránených území a chránených stromov. Definuje tiež povinnosti a práva vlastníkov a užívateľov pozemkov v chránených územiach.
Vykonávacie predpisy k zákonu o ochrane prírody a krajiny
Zákon č. 543/2002 Z. z. je doplnený množstvom vykonávacích predpisov, ktoré podrobnejšie upravujú jednotlivé aspekty ochrany prírody a krajiny. Medzi najdôležitejšie patria:
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 9/2020 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Tieto vyhlášky upravujú napríklad zoznamy chránených rastlín a živočíchov, limity záberu biotopov, postupy pri posudzovaní žiadostí o vydanie súhlasu na činnosti v chránených územiach, vzory dokladov a tabúľ na označovanie chránených území, obsah programov starostlivosti a záchrany chránených území, kvalifikačné predpoklady pre výkon niektorých činností v oblasti ochrany prírody a krajiny, ako aj spoločenskú hodnotu rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny a jej dopad na poľnohospodárstvo
Vláda Slovenskej republiky pripravila novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má výrazne pomôcť poľnohospodárom pri obhospodarovaní pôdy.
Podpora novely zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč vyjadril podporu vládnej novele zákona. Zdôraznil, že zmysluplné využívanie a obhospodarovanie pôdy má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a pre každého rozumného farmára je prirodzené zachovávať aj krajinné prvky a starať sa o krajinu. Minister Takáč je presvedčený, že novela umožní poľnohospodárom, ovocinárom a vinohradníkom jednoduchšie a efektívnejšie vyčistiť svoje pozemky od náletových drevín a krovín, čo povedie k obhospodarovaniu väčšej časti pôdy a k vyšším výnosom.
Zjednodušenie odstraňovania krovitých porastov vo viniciach a ovocných sadoch
Nová legislatíva umožní efektívne a rýchle odstraňovanie krovitých porastov bez ohľadu na ich výmeru vo viniciach za účelom výsadby nového viniča. Ďalej sa umožní odstraňovanie krovitých porastov bez ohľadu na ich výmeru na terasových stupňoch ovocných sadov a viníc.
Stanovisko Ministerstva životného prostredia SR
Minister životného prostredia Tomáš Taraba doplnil, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny prináša jednoduchšiu starostlivosť o pôdu bez zbytočného byrokratického zaťaženia ľudí starajúcich sa o krajinu.
Podpora novely zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček uviedol, že aj poľnohospodári sú za zachovanie aspoň súčasnej výmery poľnohospodárskej pôdy a že jednoduchšie odstraňovanie nežiaducej vegetácie, ktoré navrhuje novela zákona, im v tom môže pomôcť. Zároveň zdôraznil, že väčšina poľnohospodárov pristupuje k tejto činnosti citlivo, s ohľadom aj na životné prostredie. Pripomenul tiež, že pasenie hovädzieho dobytka, oviec a kôz plnilo a plní popri kosení aj funkciu zabraňovania vzniku zarastených plôch. Keďže však ubúda hospodárskych zvierat, správnym a citlivým nastavením legislatívy je možné zabrániť úbytku pôdy na úkor rozrastania sa nežiaducich drevín.
Ochrana biotopov a druhov
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny upravuje ochranu biotopov a druhov rastlín a živočíchov.
Ochrana chránených rastlín
Zoznam chránených rastlín je uvedený v prílohe k Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. Tento zoznam obsahuje taxóny rastlín, ktorých ochrana je zabezpečená zákonom. Zákon zakazuje poškodzovanie, ničenie, trhanie, zbieranie, prechovávanie, pestovanie, dovoz a vývoz chránených rastlín, ako aj obchodovanie s nimi.
Ochrana chránených živočíchov
Zoznam chránených živočíchov je uvedený v prílohe k Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. Tento zoznam obsahuje taxóny živočíchov, ktorých ochrana je zabezpečená zákonom. Zákon zakazuje usmrcovanie, zraňovanie, chytanie, rušenie, prechovávanie, dovoz a vývoz chránených živočíchov, ako aj obchodovanie s nimi.
Obmedzenia používania metód a prostriedkov na usmrcovanie a odchyt živočíchov
Zákon o ochrane prírody a krajiny zakazuje používanie určitých metód a prostriedkov na usmrcovanie a odchyt živočíchov, ktoré sú považované za nehumánne alebo neselektívne. Tieto metódy a prostriedky sú uvedené v § 36 zákona a podrobnejšie špecifikované vo vykonávacích predpisoch.
Označovanie chránených území
Na zabezpečenie informovanosti verejnosti o chránených územiach a na ochranu ich prírodných hodnôt je dôležité ich riadne označovanie. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. upravuje typy tabúľ a spôsob ich umiestňovania. Vzory tabúľ sú uvedené v prílohe č. 17 k vyhláške. V hornej časti tabule je umiestnený štátny znak, pod ním nápis bielej farby.
- Tabuľa s nápisom "Chránené územie" a názvom chráneného územia.
- Tabuľa s nápisom "Chránený strom" a názvom chráneného stromu.
Spôsob označovania chránených území
Vyhláška upravuje aj spôsob umiestňovania tabúľ na označovanie chránených území. Tabule sa umiestňujú na viditeľných miestach, najmä na hraniciach chráneného územia, pri vstupe do územia a na turistických chodníkoch. Na označenie hraníc chráneného územia sa používajú aj hraničné stĺpiky s farebným označením.
Programy starostlivosti a záchrany chránených území
Na zabezpečenie dlhodobej ochrany a priaznivého stavu chránených území sa vypracúvajú programy starostlivosti a záchrany. Tieto programy obsahujú ciele ochrany, opatrenia na ich dosiahnutie, ako aj harmonogram realizácie opatrení.
Obsah programov starostlivosti o chránené územie
Program starostlivosti o chránené územie obsahuje:
- Popis chráneného územia a jeho prírodných hodnôt.
- Ciele ochrany chráneného územia.
- Opatrenia na dosiahnutie cieľov ochrany.
- Harmonogram realizácie opatrení.
- Zodpovednosť za realizáciu opatrení.
- Indikátory na monitorovanie účinnosti opatrení.
Obsah programov záchrany chráneného územia
Program záchrany chráneného územia obsahuje:
- Popis stavu chráneného územia a príčin jeho ohrozenia.
- Ciele záchrany chráneného územia.
- Opatrenia na zlepšenie stavu chráneného územia a odstránenie príčin ohrozenia.
- Harmonogram realizácie opatrení.
- Zodpovednosť za realizáciu opatrení.
- Indikátory na monitorovanie účinnosti opatrení.
Spoločenská hodnota prírody a krajiny
Zákon o ochrane prírody a krajiny definuje spoločenskú hodnotu prírody a krajiny ako vyjadrenie významu prírodných zdrojov a prvkov pre spoločnosť. Spoločenská hodnota sa používa na účely náhrady škody spôsobenej na prírode a krajine.
Určovanie spoločenskej hodnoty
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. upravuje spôsob určovania spoločenskej hodnoty rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín. Spoločenská hodnota sa určuje na základe hodnotových tabuliek, ktoré sú uvedené v prílohách k vyhláške.
Viac o parkoch a záhradách, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 05/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.
tags: #starostlivost #o #krajinarske #parky