Regresný nárok a jeho účtovanie: Komplexný pohľad

Regresný nárok predstavuje dôležitý právny inštitút, ktorý sa uplatňuje v rôznych oblastiach práva a ekonomiky. Vo svojej podstate ide o právo veriteľa požadovať náhradu od tretej osoby (regresanta) za plnenie, ktoré sám poskytol inému (pôvodnému dlžníkovi). Často sa s ním stretávame v situáciách, keď jedna strana uhradila záväzok, za ktorý bola zodpovedná spolu s inou stranou, alebo v prípadoch, keď poisťovňa vyplatí poistné plnenie a následne si nárokuje náhradu od vinníka.

Vznik regresného nároku

Regresný nárok môže vzniknúť v podnikaní najčastejšie v nasledujúcich prípadoch:

• Pri poistení: Ak poisťovňa zaplatí škodu poškodenému (napríklad z vášho PZP), ale zistí, že ste pri nehode porušili podmienky poistenia (naprí. jazda pod vplyvom alkoholu), má právo žiadať peniaze späť od vás.
• Pri ručení: Ak ste sa zaručili za úver kamaráta a on ho neplatí, banka to stiahne vám. Vy následne máte voči kamarátovi regresný nárok a môžete od neho vymáhať, čo ste zaplatili.
• Pri škode spôsobenej zamestnancom: Zamestnanec spôsobí škodu klientovi a vaša firma ju musí klientovi uhradiť. Následne má firma regresný nárok voči zamestnancovi.

Ak ste ako spoludlžník uhradili celý dlh, máte voči dlžníkovi regresný nárok. Od dlžníka si môžete vymáhať časť dlhu, ktorá nezodpovedala vášmu dohodnutému podielu na dlhu.

Účtovanie regresného nároku

Ak ste niečo zaplatili za iného (ako ručiteľ alebo zamestnávateľ), vzniká vám nová pohľadávka (regresný nárok), ktorú musíte účtovať a vymáhať. Chybou je neuplatniť si regresný nárok (napr. voči zamestnancovi, ktorý spôsobil škodu), čím firma prichádza o peniaze.

Ak regresný nárok platíte vy (napr. poisťovni), je to zvyčajne nedaňový náklad (548/379). Naopak, ak ste vinník, napríklad chybou je neuplatniť si regresný nárok (napr. voči zamestnancovi, ktorý spôsobil škodu), čím firma prichádza o peniaze.

Príklad účtovania regresného nároku (z praxe)

Pri škodovej udalosti bol poškodený automobil, ktorý mala firma poistený. Na základe vzniku poistnej udalosti si firma uplatnila nárok na poistné plnenie a poisťovňa jej priznala náhradu škody. Za opravu automobilu firma prijala došlú faktúru od partnera AAA, s.r.o. vo výške 1 845 EUR s DPH. Poisťovňa CCC, s.r.o. Nárok na poistné plnenie vo výške 1 400 EUR zaevidujeme do okruhu ID - Interné doklady pomocou automatického účtovania ID - Nový doklad ako pohľadávku voči poisťovni oproti výnosovému účtu. Vzájomné vysporiadanie vzniknutého záväzku a pohľadávky zaúčtujeme prostredníctvom dvoch interných dokladov. Na ich zaúčtovanie odporúčame použiť automatické účtovanie Z ID - Zápočet a pomocný účet napr. Záväzok voči firme AAA, s.r.o. Do prvého riadku účtovného zápisu program automaticky doplní na stranu MD účet 321, protiúčet na stranu DAL, napr. 379.

Regresné právo v kontexte zdravotnej starostlivosti

Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne.

Príklad z praxe

Navrhovateľka sa návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia 1 142,90 € titulom náhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť. Okresný súd Trenčín návrh zamietol. Uviedol, že dňom 1.7.2005, kedy došlo k zániku navrhovateľky a jej pretransformovaniu na akciovú spoločnosť, boli uhradené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri porušení zdravia zavinením treťou osobou - odporcom vo výške 1 142,90 €. Predmetom konania bolo posúdenie, či navrhovateľka má právny nárok na ich úhradu. Dospel k záveru, že v prípade nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v dôsledku zavineného protiprávneho konania, ktoré...

Vymáhanie regresného nároku

Keďže dlžník nereaguje na vaše písomné výzvy na úhradu dlhu, je potrebné podať na súd žalobu o zaplatenie najlepšie prostredníctvom advokáta, ktorý posúdi celý váš prípad a určí následný postup.

Pokiaľ ide o vymáhanie úrokov z omeškania súdnou cestou, žalobca môže v spore očakávať dôslednú a premyslenú obranu žalovaného, ktorý bude namietať od premlčania, cez neprimeranú výšku úrokov až po neplatnosť zmluvy, t. j. takmer všetko. Zaplatenie súdneho poplatku vyžaduje súd súčasne s podaním žaloby.

Primeranosť regresnej náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody.

Regresný nárok a úroky z omeškania

Otázka však často znie inak - v akej výške je možné uplatniť úroky z omeškania? V takej výške, v ktorej poisťovňa poistné plnenie poskytla. Zaujímavý je z tohto pohľadu aj nárok poškodeného, resp. nárok poisťovne v prípade uplatňovania regresného nároku, na úrok z omeškania zo škody. Podľa názoru, ktorý vychádza z rozhodnutia R 3/67, je možné žalobcovi úroky z omeškania vo všeobecnosti priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania a suma je vyčísliteľná. Je nezmyslom požadovať úroky z omeškania odo dňa autohavárie, keď poškodený nemá jasne určenú sumu škody, lebo aj škodca má právo sa brániť proti neoprávneným požiadavkám (najmä prehnaným) na náhradu spôsobenej škody. Pretože skôr nedošlo k výzve na úhradu škody zo strany poškodeného, je potrebné za kvalifikovanú výzvu považovať žalobu. Dňom začiatku behu úrokov z omeškania u pohľadávky -- škody uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.

Úroky z omeškania sa účtujú v závislosti od toho, či ide o zmluvné alebo nezmluvné úroky z omeškania.

• Zmluvne dohodnuté úroky z omeškania: účtujeme bez ohľadu na to, či boli zaplatené, na nákladový účet 544 - Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania (u dlžníka). Výnosové úroky z omeškania dohodnuté zmluvne účtuje veriteľ na výnosový účet 644 - Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania.
• Nezmluvné úroky z omeškania: (nárok na ktoré vyplýva zo zákona) účtuje dlžník na účet 545 - Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania. Výnosové úroky z omeškania, ktoré neboli dohodnuté v zmluve, účtuje veriteľ na výnosový účet 645 - Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania.

Na účty 544 a 545 sa neúčtujú úroky z omeškania vyplývajúce z úverových zmlúv. Ostatné úroky vyplývajúce z úverových zmlúv s bankami, ďalej vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách, z finančných operácií sa účtujú v prípade, že ide o nákladové úroky, na účet 562 - Úroky.

Súdny poplatok pri úrokoch z omeškania

Pri výpočte súdneho poplatku v prípade úrokov z omeškania rozlišujeme dve základné situácie:

1. Žalobca okrem úrokov z omeškania požaduje od súdu, aby zaviazal žalovaného nielen na zaplatenie úrokov z omeškania, ale aj na zaplatenie istiny. V tomto prípade sa poplatková povinnosť vzťahuje iba na istinu, a z nej sa poplatok podľa prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vypočíta.
2. Žalobca požaduje úroky z omeškania vyjadrené v pevnej sume (napr. 15 000 Sk). Potom výšku súdneho poplatku vypočítame rovnako ako v prípade istiny. Napríklad pre obchodné veci vynásobíme základ súdneho poplatku sadzbou 5 %.
3. Žalobca požaduje úroky z omeškania vyjadrené kĺzavým spôsobom, t. j. od určitého dátumu do zaplatenia v určenej výške z istiny. Nakoľko ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, hoci s veľmi krátkou, jednodňovou periódou, je potrebné pri výpočte súdneho poplatku pre túto situáciu vychádzať z ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb., t. j. že za základ súdneho poplatku zoberieme 3-násobok ročného objemu úrokov.

Faktoring a forfaiting v súvislosti s regresom

V zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu. Tieto pojmy sú bližšie vymedzené v opatrení Národnej banky Slovenska.

Faktoring

Podstatou faktoringu je predaj krátkodobých pohľadávok v čase ich vzniku, pred lehotou ich splatnosti, špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej faktoringovú činnosť. Faktoringovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon faktoringu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti.

Cena zaplatená za postúpenie v prvom momente je určená čiastočne. Celková cena (financovaná cena pohľadávok), ktorá je zaplatená za odkúpenie pohľadávok, dosahuje menovitú hodnotu pohľadávok; predávajúci ale platí tiež dohodnutú cenu za službu faktoringu. Platba za službu faktoringu sa realizuje započítaním vzájomných pohľadávok, rozdiel financovanej ceny oproti už vyplatenej časti pohľadávky po vykonaní započítania je faktoringovou spoločnosťou doplatený.

Práva a povinnosti v rámci faktoringu sú určené vo faktoringovej zmluve. Ide o dvojstranný právny akt, účastníkmi ktorého sú faktor a klient. Aj keď faktoringovú zmluvu uzatvára faktor a klient, daný právny vzťah sa dotýka tiež dlžníka, dochádza k postúpeniu pohľadávok, ktoré majú u dlžníkov formu záväzkov. Prakticky nastáva situácia, keď záväzok bude dlžník uhrádzať nie pôvodnému veriteľovi, ale faktorovi. Uzavretím faktoringovej zmluvy z hľadiska dlžníka ide o zmenu v osobe veriteľa.

Pri faktoringu sa postupujú už existujúce pohľadávky. Prvým krokom je dodanie tovaru alebo služby podnikateľom, dôsledkom dodania vzniká pohľadávka u dodávateľa (budúceho klienta) a záväzok u odberateľa, dlžníka. Na základe faktoringovej zmluvy je daná pohľadávka postúpená v rámci skupiny postupovaných pohľadávok na faktora. Ten zaplatí klientovi v krátkom časovom horizonte prvú časť financovanej časti pohľadávky vo výške dohodnutej v zmluve. Dlžník uhrádza záväzok faktorovi. Ak dlžník záväzok nezaplatí, faktor pohľadávku klientovi nevráti, vymáha ju od dlžníka.

Financovanie klienta je zabezpečené okamžitým (do 24 až 72 hodín) vyplatením časti pohľadávky „preddavkovo“ v hodnote 60 % - 90 % menovitej hodnoty; vyplatená časť pohľadávky až do momentu inkasovania pohľadávky faktorom má charakter poskytnutého úveru. Faktor za svoje služby požaduje dohodnutú cenu vo forme úroku z poskytnutého úveru a poplatku. Až po úhrade dlžníka faktor zaplatí klientovi rozdiel medzi vyplatenou časťou ceny za pohľadávku a zmluvne dohodnutou (financovanou) sumou znížený o cenu služby faktora.

Zložky ceny faktoringu

• Faktoringová provízia: pokrýva náklady faktoringovej spoločnosti na spracovanie faktoringu, odvíja sa od rozsahu a prácnosti činností.
• Riziková zložka: vyplýva z prevzatia úverového rizika faktoringovou spoločnosťou, odvíja sa od bonity dlžníka (až 3 % z menovitej hodnoty pohľadávok).
• Faktoringový úrok/úrok: odmena za službu poskytovania faktoringu súvisiaca s prípravou, zaistením a realizáciou financovania.
• Faktoringový poplatok: účtuje sa za prevzatie správy pohľadávok vrátane monitorovania odberateľov, zabezpečenia inkasa a zasielania upomienok.
• Poplatok za prevzatie rizika nezaplatenia: (len v prípade neregresného faktoringu) - stanovený percentuálne z celkovej hodnoty postúpených pohľadávok (napr. 0,2 %, 0,3 %).

Typy faktoringu

Jednotlivé typy faktoringu sú v praxi vytvárané kombináciou možných súčastí faktoringovej zmluvy, pričom za rozhodujúcu možno považovať časť dojednania o bezregresnom alebo o regresnom postupe. Ide o súčasť faktoringovej zmluvy, ktorá ho definuje ako pravý (bez regresie) alebo nepravý (s možnosťou regresie) faktoring. Regresia, t. j. vrátenie pohľadávky nezaplatenej dlžníkom v určenej lehote, vedie k strate najvýznamnejšieho dôvodu klienta uzavrieť faktoringovú zmluvu.

• Pravý faktoring bez spätného postihu klienta (bez regresie): riziko nezaplatenia je prenesené na príslušného faktora. Klient, ktorý príslušnú pohľadávku predal, nie je nijako postihnuteľný v prípade nezaplatenia dlžníkom, za čo zaplatí faktorovi príslušnú cenu.
• Nepravý faktoring so spätným postihom klienta (s regresiou): ak nezaplatí pohľadávku primárny dlžník, faktor požaduje hodnotu nezaplatenej odkúpenej pohľadávky od klienta, riziko z nezaplatenia zostáva na strane klienta, faktor na seba preberá výlučne správu pohľadávok.
• Úplný faktoring: okrem odkúpenia pohľadávok a prevzatia rizika z ich nezaplatenia, obsahuje zabezpečenie všetkých služieb spojených s pohľadávkami.
• Dôverný faktoring: určitý výber odkupovaných pohľadávok, odmietanie pohľadávky na tovar s rizikom častých reklamácií, neposkytuje žiadne doplnkové služby.
• Tichý faktoring: faktor je dlžníkovi neznámy, tento často dokonca ani nevie, že jeho pohľadávky voči nemu boli odpredané. Dlžník potom uhrádza pôvodnému vlastníkovi pohľadávky svoj záväzok a tento inkasovanú sumu postupuje banke alebo faktoringovej spoločnosti.
• Zjavný faktoring: opak tichého faktoringu. O uzavretí faktoringovej zmluvy veriteľom je dlžník informovaný.

Forfaiting

Podstatou forfaitingu je predaj strednodobej alebo dlhodobej (so splatnosťou od 90 dní) zabezpečenej pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi vysokej menovitej hodnoty budúcim vývozcom (exportérom) dohodnutý pred vznikom pohľadávky (pred uskutočnením samotnej dodávky). Predaj pohľadávky sa uskutoční na základe uzavretej zmluvy v čase po vzniku pohľadávky, ale pred lehotou jej splatnosti, a to v špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej forfaitingovú činnosť, ktorá sa zriekla spätného postihu v prípade, ak dlžník nezaplatí (neregresný prístup).

Vo väčšine prípadov forfaitingovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon forfaitingu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti. Základom forfaitingu rovnako ako faktoringu je postúpenie pohľadávky, cesia. Postupované sú pohľadávky zabezpečené (zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou a pod.), ide zvyčajne o pohľadávky vysokej menovitej hodnoty, odberateľom (dlžníkom) je zahraničný subjekt. Forfaitingová zmluva sa uzatvára pred vznikom samotnej pohľadávky, t. j. pred vykonaním exportu.

Práva a povinnosti v rámci forfaitingu sú určené vo forfaitingovej zmluve. Ide o dvojstranný právny akt, účastníkmi ktorého sú forfaiter a klient. Forfaitingovú zmluvu uzatvára forfaiter a klient, avšak daný právny vzťah sa dotýka tiež dlžníka, dochádza k postúpeniu pohľadávky, ktorá má u dlžníka formu záväzku. Záväzok nebude dlžník uhrádzať pôvodnému veriteľovi, ale forfaiterovi. Uzavretím faktoringovej zmluvy nastáva z hľadiska dlžníka zmena v osobe veriteľa.

Financovanie klienta je zabezpečené okamžitým vyplatením menovitej hodnoty pohľadávky zníženej o cenu za forfaiting, vo výške ktorej sa vykoná započítanie vzájomných pohľadávok. Vyplatená pohľadávka až do momentu inkasovania pohľadávky forfaiterom má síce z pohľadu forfaitera charakter poskytnutého úveru, ktorý bude zaplatený dlžníkom (odberateľom), vo vzťahu ku klientovi však ide o okamžitý obchod, ktorého cenu, t. j. diskont, forfaiter stanovuje jednorazovo.

Cena forfaitingu

Cena forfaitingu je daná diskontom, čiastkou, o ktorú je znížená menovitá hodnota pohľadávky. Diskontná sadzba - alebo tzv. refinančná sadzba forfaitingovej spoločnosti. V prípade požiadavky forfaitera pohľadávku poistiť vzniká klientovi aj náklad poistenia platený poisťovni.

tags: #regresny #narok #uctovanie