Solidarita je čnosť, pri ktorej sa uplatňuje pravé bratstvo a sociálna láska. Solidárny človek sa dokáže vžiť do situácie toho druhého, stotožniť sa s ním, vie cítiť zodpovednosť za neho, dokáže sa s ním deliť, spoločne s ním zdieľať radosti i bolesti. Je to výrazne kresťanská čnosť, ktorá však nie je výlučne kresťanská, pretože ju môžu vlastniť a vlastnia aj nekresťania. Kresťanskou ju nazývame preto, že je požiadavkou, ktorá vyplýva z Evanjelia, a ak ju kresťan nevlastní, jeho kresťanstvo nie je celkom autentické.
Cit solidarity spôsobuje to, že ak sa niekto z nás dopustí zločinu, hanbíme sa za to všetci a robíme, čo vládzeme, aby sa ten zločin neopakoval. Ak niekto z nás dosiahol úspech, tešíme sa z neho všetci.
Nedostatok solidarity vytvára medzi ľuďmi veľké sociálne rozdiely, ktoré sú príčinou silných napätí a konfliktov. V druhej polovici 19. storočia sa začali vo výrobe využívať technické vynálezy a v mnohých prípadoch ľudskú prácu nahradili stroje. Manufaktúrni robotníci prichádzali o prácu a ich údelom sa stala krajná chudoba. Na druhej strane majitelia strojov a tovární nadmieru zbohatli. Spoločnosť sa rozštiepila na dve triedy, ktoré delila hlboká priepasť. Vzniklo veľké sociálne napätie a ovzdušie krvavých revolúcií. Príčina sociálneho napätia nebola v tom, že ľudskú prácu nahradil technický pokrok, ale v tom, že všetci ľudia nemali patričnú účasť na ovocí technického pokroku. Príčina bola teda v nedostatku ľudskej a kresťanskej solidarity.
Princípy sociálnej náuky
Sociálna náuka Cirkvi sa zaoberá vzťahmi v spoločnosti, účasťou jednotlivca na budovaní sociálneho poriadku a podielom spoločenského poriadku na uspokojovaní potrieb jednotlivca. Cieľom je umožniť osobný a spoločenský rozvoj.
Sociálna spravodlivosť
Princíp sociálnej spravodlivosti je základným princípom sociálnej politiky. Pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti sa berú do úvahy hľadiská ako výkon, zásluhovosť, súlad medzi vstupmi a výstupmi, rovnosť, rovnaké príležitosti a potrebnost'.
Sociálna solidarita
Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore a spolupráci medzi ľuďmi. Človek je závislý od spolužitia a odkázaný na druhých. Solidarita je prejavom porozumenia, súdržnosti a zodpovednosti. Realizuje sa prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu a aktivít charity a spolkov. Prakticky celý systém sociálneho poistenia je založený na solidarite.
Subsidiarita
Princíp subsidiarity znamená, že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. Ak to nie je možné, pomáha mu rodina, priatelia, obec a nakoniec štát. Štát vytvára podmienky, aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Napĺňanie princípu subsidiarity predpokladá výchovu k zodpovednosti a reálnu sociálnu situáciu.
Participácia
Princíp participácie znamená, že občania majú mať možnosť zúčastňovať sa na procesoch, ktoré ovplyvňujú ich život.
Definícia a prejavy solidarity
Solidarita je pocit spolupatričnosti, ktorý vedie človeka k tomu, aby sa zaujímal o potreby druhých a hľadal spôsoby, ako im pomôcť. Je "vpísaná" do európskej kultúry vďaka kresťanstvu a jeho ponímaniu lásky k blížnemu. Katolícka cirkev sa touto problematikou zaoberá teoreticky aj prakticky.
Solidarita je ďalší dôležitý princíp, čo riadi spoločenský život. Na základe princípu solidarity sa každá osoba spája s osudom spoločnosti ako jej člen a vo svetle evanjelia je každý človek spolu so všetkými ľuďmi účastný na vykúpení. V encyklike Sollicitudo rei socialis pápež Ján Pavol II. osobitným spôsobom podčiarkol princíp solidarity, nazvúc ho ľudskou a kresťanskou čnosťou.
Opis princípu solidarity je veľmi výstižný: „Skutočnosť vzájomnej závislosti sa dnes chápe ako rozhodujúci systém vzťahov hospodárstva, kultúry, politiky a náboženstva a prijíma sa ako morálna kategória. Ak sa teda vzájomná závislosť prijme v tomto zmysle, potom sa patričná odpoveď na ňu, t. j. solidarita stáva morálnym a sociálnym postojom, ,čnosťou'.“ Biskupské heslo pápeža Pia XII. znelo: Opus iustitiae pax, t. j. Pokoj je ovocím spravodlivosti. Dnes by sa mohlo presne to isté a rovnakou silou biblickej inšpirácie povedať: - Opus solidarietatis pax, t. j. pokoj je ovocím solidarity.
Princíp solidarity sa dá vyjadriť touto jednoduchou formulou: Ľudia sú nevyhnutne odkázaní jedni na druhých a rozličným spôsobom závisia jedni od druhých. Ľudia však musia správne uskutočňovať túto závislosť pre dobro jednotlivcov, ako aj celku a niesť zodpovednosť za druhých a za celé spoločenstvo, a naopak, i spoločenstvo musí zase zobrať na seba starosť o jednotlivých členov. Inými slovami: jeden za všetkých a za spoločnú vec, a naopak, všetci za jednotlivca a za spoločnú vec. Ide tu o sociálne cítenie a vedomie zodpovednosti.
Solidarita je konkrétny prejav lásky k blížnemu. Vyzýva nás, aby sme videli potreby ľudí, ktorí sú okolo nás a z dôvodu, že ich máme radi ako bratov a sestry im chceme pomôcť v ich osobnej núdzi, v ich ťažkostiach, v ich problémoch. Táto zásada vyrastá zo skutočnosti spoločnej zodpovednosti a spoločnej previazanosti ľudí ako takých.
Fondy solidarity a ich význam
Nielen ľudský cit či kresťanská láska, ale aj napätie medzi jednotlivými spoločenskými skupinami si vynútili vytvárať v spoločnosti fondy solidarity. K vytvoreniu fondov solidarity prispela aj obava každého jednotlivca z nečakaného nešťastia. Takto sa začali vytvárať rôzne poisťovacie spoločnosti, do ktorých prispievali produktívni ľudia, aby sa z nich pomohlo tým, čo sú vo veľkej biede a núdzi. Dnes už jestvujú nielen dobrovoľné, ale aj niektoré zákonom ustanovené fondy solidarity. Sú to najmä zdravotné poisťovne, sociálne poisťovne, zákonné poistenie ručenia za škodu spôsobenú na cestách a mnohé iné.
Úkonom proti solidarite je to, ak odmietam prispievať do fondov solidarity, ktoré vnášajú pokoj a nádej do sociálneho prostredia, v ktorom žijem. Úkonom proti solidarite je aj to, ak sa nadužívajú dobrodenia, ktoré nám fondy solidarity poskytujú, alebo ak sa fondy solidarity zneužívajú rôznym iným spôsobom.
Pre zmiernenie stále prítomnej biedy sa vytvárajú zákonom stanovené fondy solidarity podľa výšky príjmov. Kto zatajuje príjmy, aby znížil svoj príspevok do zákonom stanovených fondov, ten koná proti solidarite. Mnohokrát nás navštívi aj nečakané nešťastie a z neho vyplývajúca bieda a vtedy sa vytvárajú okamžité fondy pre podporu v biede na základe dobrovoľných milodarov. Sú to rôzne nadácie alebo účelové zbierky. Neochota prispievať do takýchto fondov je nedostatkom ducha solidarity. Nezodpovedné spravovanie týchto fondov, ich vykrádanie alebo nesprávne využívanie spôsobuje nedôveru a neochotu do takých fondov prispievať. Takto sa ničí duch solidarity v spoločnosti.
Čo znamená solidarita? - Vysvetlenie socializmu
Proti solidarite je aj to, ak ľudia chcú poberať finančnú pomoc aj vtedy, keď ich už na to ich situácia neoprávňuje. Zatajujú, že pracujú, aby dostali dávky v nezamestnanosti. Žijú spoločný život ako manželia, a pritom neuzavrú manželstvo, hoci niet medzi nimi manželskej prekážky, len aby mohli dostávať vyššie dávky v nezamestnanosti, prípadne aby nestratili vdovské dávky. Slobodná matka niekedy odmietne uzavrieť manželstvo s otcom dieťaťa len preto, aby na to dieťa mohla poberať sirotské dávky. Takto z lakomstva po peniazoch sa umelo vytvárajú siroty, žije sa v hriechu, bez uzavretia manželstva a vytvára sa zdeformovaná subkultúra rodinného života.
Tento text opisuje situácie, kedy ľudia s nedostatkom solidarity voči svojmu okoliu chcú mať neoprávnene väčšiu účasť na spoločnom dobre ako ostatní, jednak tak, že do spoločného dobra nechcú prispievať, alebo tak, že zo spoločného dobra chcú neoprávnene viac brať, ako im prináleží. Ten, kto takto hreší proti solidarite, berie ostatným chuť budovať a chrániť spoločné dobro a do spoločnosti sa dostáva napätie, podozrievanie a nepokoj.
Fondy solidarity sú určené pre tých, čo sú v nejakej biede. Či už je to choroba, požiar, nehoda na ceste, hmotná núdza, alebo iný nedostatok. Pre každého z nás je veľkou výhodou, ak nepotrebuje čerpať z týchto fondov. Znamená to, že sa neocitol v biede. Predstierať falošne biedu napríklad poisťovacími podvodmi pre neoprávnené získanie peňazí z poistného fondu znamená túžiť akoby po peniazoch „siroty a vdovy“. Po takých peniazoch by sme naozaj túžiť nemali. Ak totiž nebude nad nami Božia ochrana, do biedy sa ľahko dostaneme. Nepokúšajme Pána Boha, kým bdie nad nami jeho ochranná ruka.
Solidarita a zodpovednosť
Čnosť solidarity je prejavom lásky k blížnemu. Preto k tejto čnosti treba ľudí získavať, nemožno ich k nej nútiť. Ak lekár, právnik, remeselník… sa hanbí za chyby svojho kolegu, chce ich naprávať a svojmu kolegovi chce pomôcť, aby sa svojich chýb vyvaroval, je to krásna čnosť solidarity, ktorá chráni česť a dobré meno daného stavu či povolania. Ale k tomu nemožno nikoho nútiť, aby niesol zodpovednosť za chyby svojich kolegov či členov rodiny alebo iného spoločenstva, do ktorého patrí.
Spravodlivosť žiada, aby každý jednotlivec sám zodpovedal za svoje chyby a niesol za ne následky. Už v Mojžišovom zákone je požiadavka, že nemajú zomierať otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý má zomrieť za svoj hriech. Láska dovoľuje, aby sme pomáhali znášať bratom následky za ich chyby, ba ona dokonca žiada, aby sme im tie následky pomáhali znášať, ak to oni sami nevládzu. Je to však úloha vyplývajúca z lásky, a nie zo spravodlivosti.
Ak by sme za chyby jednotlivca brali na zodpovednosť celé spoločenstvo, potom by sme nesprávne chápali princíp solidarity a zavádzali by sme do života princíp kolektívnej viny, čo je morálne neprípustné. To isté platí, ak podľa správania jedného člena spoločenstva posudzujeme všetkých jeho členov, ak nechceme priznať, že aj uprostred neporiadneho spoločenstva môžu byť veľmi statoční jednotlivci, ak pre nedostatky otca chceme znemožniť jeho deti, prípadne ak chceme znemožniť súrodencov za ich nevydareného brata.
Zákonitosť solidarity sa takto môže veľmi zneužívať predovšetkým médiami alebo mnohorakými klebetami. Pocítil to aj sám Pán Ježiš, keď sa vytvorilo presvedčenie, že z Nazareta nemôže pochádzať nič dobré.
Medzinárodná solidarita
Podobné pravidlo solidarity, ktoré platí v rámci jednej spoločnosti, platí aj pre medzinárodné vzťahy. Vzájomná závislosť sa musí premeniť v solidaritu. Bohatšie národy musia „cítiť mravnú zodpovednosť za iné národy.“ „Nijaký národ si nemôže nárokovať právo na výlučné užívanie svojich bohatstiev. Každý národ má zvyšovať a zdokonaľovať svoju produkciu, aby zabezpečil všetkým svojim príslušníkom naozaj ľudskú životnú úroveň a aby zároveň prispel k solidárnemu rozvoju ľudstva. Povinnosť sociálnej spravodlivosti čiže náprava nesprávnych obchodných vzťahov medzi silnými a slabými národmi. Povinnosť univerzálnej lásky čiže práca za ľudskejší svet pre všetkých, v ktorom všetci budú dávať a prijímať bez toho, že by pokrok jedných bol na prekážku rozvoja druhých. Ide o vážnu vec, pretože od nej závisí budúcnosť svetovej civilizácie.“ „Spolupráca v duchu solidarity je základom pre trvalý mier v medzinárodnej sfére.“
Cirkev pre projektovanie, koordináciu a realizáciu takýchto projektov pomoci odporúča, aby sa na medzinárodnej báze založili fondy a organizácie, ktoré by sa venovali takejto pomocnej činnosti na báze solidárnej pomoci.
Solidarita sa vždy prejavuje v súvislosti a súčinnosti s ďalšími princípmi sociálneho učenia. Pomoc má byť vždy úmerná tomu, koľko jej potrebuje ten, komu sa pomáha, aby sa neobmedzili jeho práva a jeho ciele a má prestať vždy vtedy, keď sa dotyčný človek, alebo sociálny útvar ujme svojich práv, alebo začne realizovať svoje úlohy a ciele. Má umožňovať, aby ten, komu sa pomáha, si mohol zachovať svoje osobné a špecifické vlastnosti a ciele, ktoré chce dosiahnuť.
Solidaritu máme prejavovať tiež v jednote s princípom osobnej dôstojnosti človeka, aby pomáhala, nie urážala. Teda s dôstojnosťou darujúceho aj obdarovaného. Ak je naša pomoc síce priliehavá, ale prejavovaná nedôstojne, alebo dokonca s odporom a nevôľou, spôsobuje, že ten, kto ju potrebuje, ju nevie prijať, lebo ho osobne ponižuje, alebo sa to prieči jeho dôstojnosti, ktorá stojí na skutočnosti, že je Božie dieťa a je určený pre večný život a nebeskú slávu.
Solidaritu máme prejavovať tak, aby sme danému človeku pomohli aj k spáse. Pomoc má byť taká, aby človeku pomohla nielen aby sa nakŕmil, ale aby si uvedomil svoju dôstojnosť, aby si uvedomil svoju zodpovednosť za zverené hodnoty, dary a „talenty“ a aby si uvedomil, že má žiť tak, aby dosiahol aj večný život a túžil po ňom.
Solidarita ako pomoc sa má prejavovať tak, aby sa konkrétna pomoc nebola iba jednorazová, ale aby sa stala systémovou. Hoci solidaritu môžeme chápať aj prejavovať ako výnimočný a jednorazový prejav pomoci konkrétnemu človeku, ktorého už možno neuvidíme, prejavy solidarity by v skutočnosti mali byť systematickou pomocou človeku a preto sa v rámci jej organizácie a prejavov majú hľadať systémové riešenia.
Solidarita by sa mala prejavovať takým spôsobom, aby sa prostriedky nezneužívali či už samotnými organizáciami, ktoré ich zbierajú, alebo vládami a organizáciami, pre ktoré sú určené, alebo pri individuálnej pomoci ľuďmi, ktorí pomoc prijali. Pomoc má spĺňať už spomenuté kritériá, alebo má napomáhať efektom, ktoré sme spomenuli. Pri zneužití pomoci sa nedosahuje nijaký efekt pomoci, skôr naopak, ešte viac sa prehlbuje bieda a závislosť kohosi na prejavovanej pomoci.
tags: #solidarita #socialny #pricnip