Objavte Tajomstvá Sociálneho Výskumu v Škole: Metodika a Kľúčové Špecifiká, Ktoré Musíte Poznať!

Sociálny výskum je systematický proces skúmania sociálnych javov, ktoré sa vyskytujú medzi jednotlivcami, medzi jednotlivcami a skupinami, a medzi skupinami navzájom. Tieto javy, ktoré sú často prepojené s kultúrou národa, sa vyznačujú spoluprácou, súťažením, závisťou a ďalšími interakciami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o metodológii sociálneho výskumu v kontexte školy.

Problematika skúmania sociálnych javov

Skúmanie sociálnych javov predstavuje špecifické výzvy, ktoré vyplývajú z charakteru človeka a interakcií v spoločnosti. Na rozdiel od skúmania prírodných javov, sociálny výskum sa zaoberá subjektívnymi názormi, postojmi a cieľmi jednotlivcov, ktoré môžu byť skryté a ovplyvnené rôznymi faktormi.

Zvláštnosti sociálnych javov

Neuzavretosť: Sociálne javy nemajú konečnú podobu a neustále sa menia.
Dynamickosť: Premena sociálnych javov prebieha neustále a je ovplyvnená rôznymi faktormi.
Hromadnosť: Sociálne javy sa týkajú veľkého množstva jednotlivcov.
Náhodilosť: Je ťažké odlíšiť zákonitosť od náhodilosti, preto je potrebné overovať pravdivosť opakovanými výskumami.
Skúmanie v natívnom prostredí: Javy treba skúmať v prostredí, kde sa odohrávajú.

Medzi zvláštnosti sociálnych javov patrí aj fakt, že sa skúmajú na vzorke ľudí, ktorú nie je vždy možné presne určiť. Individuálne názory a myšlienky osôb vstupujú do procesu skúmania a môžu ovplyvniť výsledky. Navyše, zámery, ciele a postoje jednotlivcov môžu byť skryté, čo sťažuje odhalenie skutočných motívov. Početnosť jednotlivcov, ktorí môžu byť predmetom výskumu, sa môže pohybovať od jednotlivcov až po státisíce.

Typológia a druhy sociálneho výskumu

Sociálny výskum možno rozdeliť do rôznych typov a druhov podľa rôznych kritérií. Základné členenie zahŕňa prieskum, výskumnú sondu a samotný výskum.

Prieskum, výskumná sonda a výskum

Prieskum: Rozsahom, hĺbkou a dĺžkou trvania je menej náročná činnosť. Často sa neformujú ani hypotézy.
Výskumná sonda: Predstavuje zúžený zber informácií, prehĺbený na konkrétnych problémoch.
Výskum: Môže byť základný alebo aplikovaný.
- Základný: Analyzujú sa problémy spojené s vývojom sociológie.
- Aplikovaný: Zaoberá sa praktickými problémami - v sociológii sú to napríklad problémy rodiny, verejnej mienky, podniku alebo vzdelanosti.

Druhy sociologických výskumov

Sociologické výskumy sa ďalej členia na kvalitatívny a kvantitatívny výskum.

Kvalitatívny výskum: Postup je viac individualizovaný. Činnosti vo výskume sú rozdelené podľa relatívne uzatvorených etáp, pričom každá etapa má špecifický cieľ.
Kvantitatívny výskum: Zahŕňa rôzne typy, ako napríklad:
- Diagnostický výskum: Je popisný a sleduje čiastkové charakteristiky skúmaného problému. Často slúži ako predvýskum väčšieho výskumu. Získavajú sa ním prvé informácie o skúmanom jave s menšou početnosťou respondentov. Cieľom je sledovať intenzitu sociálnych javov.
- Empirický výskum: Systematicky zhromažďuje informácie vedeckými prostriedkami. Overuje hypotézy a získané výsledky možno považovať za hodnoverné podklady.
- Chronologický výskum: Skúma vývoj sociálneho javu v určitom časovom úseku.
- Komparatívny výskum: Porovnáva sociálne javy z rozličného pohľadu.
- Kontrolný výskum: Slúži na pozorovanie a porovnávanie dvoch výskumných súborov, z ktorých jeden má charakter kontrolného súboru, v ktorom sa podmienky nemenia. Menia sa len vo výskumnom súbore.
- Orientačný výskum: Je predbežný, nezáväzný zber informácií, ktorý zisťuje, či má zmysel robiť väčší výskum, nakoľko ten môže byť drahý.
- Terénny výskum: Zber informácií priamo v teréne, napríklad na pracoviskách.
- Verifikačný výskum: Je rozložený na dotazovanie, ktorým sa potvrdzuje pravdivosť respondentov.

Sociologický výskum trhu

Sociálny výskum môže skúmať aj trh, kde sa realizuje analýza zákazníkov, úroveň predaja výrobkov, vzťah výrobcu, predajcu a zákazníka. Výskum trhu je systematické zhromažďovanie informácií o zákazníkoch, výrobkoch a predajcoch. Rozlišujeme spotrebiteľský trh (výrobca, predajca, spotrebiteľ) a priemyselný trh (najdôležitejšie požiadavky na výrobu a do akej miery sa nechá spotrebiteľ ovplyvniť).

Výskum sa musí realizovať aj na úrovni predaja, aby sa zistilo, či neznižuje kvalitu a tým nechce lacnejšie predávať. Týka sa aj priemyselného trhu - realizuje sa na trhu výrobkov a aj v oblasti poskytovania služieb výrobcom, získavania informácií o kontraktoch, o jej výskume, o tom, ako sa predpokladá do budúcnosti zabezpečiť trh inovovanými výrobkami.

Metódy získavania informácií o kontraktoch

Z hľadiska spôsobu získavania informácií o kontraktoch u odberateľov hovoríme o:

Primárne spôsoby: Priame informácie.
Sekundárne spôsoby: Informácie, ktoré slúžili najprv na iné účely.

Metodický a technický aparát výskumu trhu

Metodický a technický aparát výskumu trhu preberá prvky z matematiky, štatistiky a prognostiky. Pojem výskum trhu sa niekedy zamieňa s marketingovým výskumom, ktorý je širší pojem. Výskum trhu sa zaoberá len výrobcom, predajcom a odberateľom, zatiaľ čo marketingová analýza zahŕňa akékoľvek informácie potrebné na fungovanie marketingu.

Špecifiká sociologického výskumu

Skúmať ľudí je oveľa zložitejšie ako akýkoľvek iný výskum. Najprv je potrebný súhlas na spoluprácu s človekom, často uvedený v úvode dotazníka. Prípadne je vhodné uviesť odmenu za účasť. Je potrebné realizovať výskum časovo optimálne, aby nezasahoval do voľného času respondentov, prípadne ich neobmedzoval v práci. Nemožno robiť výskum, ktorý zasahuje do súkromia respondenta. Aby sa získalo čo najviac respondentov, treba ich označiť za odborníkov, ktorých názor je pre výskumníka dôležitý.

Etické a metodologické hľadiská

Získané informácie je potrebné utajovať a použiť len na vedecké účely. Výskumník musí vystupovať ako nestranný pozorovateľ. Výsledky výskumu nesmú ublížiť respondentovi, prípadne jeho rodine, nesmú poškodiť jeho záujmy. Preto s nimi výskumníci musia pracovať uvážene. Nesprávne použité výsledky výskumu môžu pripraviť respondenta o zamestnanie, spôsobiť škodu alebo ho znevážiť. Etické problémy sociálneho výskumu sú aj v spôsobe skresleného priebehu celého výskumu, napríklad pri zisťovaní verejnej mienky sa výberom respondentov výsledok skreslí. Výsledok môže byť poznamenaný aj spôsobom spracovania - to, čo je pre výskumníka neprijateľné, sa môže vynechať.

Z metodologického hľadiska si treba všimnúť:

Reliabilita výskumu: Spoľahlivosť, ide o minimálnu prítomnosť náhodných chýb v priebehu výskumu. Ľuďom sa mení nálada, preto je potrebné robiť výskum na tej istej vzorke viackrát. Komplexné posúdenie reliability sa vyjadruje koeficientom reliability, ktorý sa odvodzuje z korelácie medzi dvoma meraniami skúmaného javu.
Validita: Vyjadruje, do akej miery je výskumník schopný skúmať to, čo v skutočnosti chce skúmať. Týka sa nielen obsahu výskumu, ale hlavne voľby výskumných metód, ktoré majú validitu zabezpečiť. Týka sa výsledku, zberu informácií aj výsledkov, ktoré sa dosiahli jednorazovým zberom informácií. Možno ju zabezpečiť porovnaním výsledkov, ktoré boli dosiahnuté rozličnými metódami. Existuje nezávislý zdroj (napr. matrika) a respondent predstavuje zdroj závislý na dostupnosti materiálu (primárne - rodný list, sekundárne - občiansky preukaz). Podľa úrovne znalostí v oblasti možno realizovať úspešné výsledky okolo 92%.

Sociologický výskum je z etického hľadiska diskutabilný aj vtedy, ak sa výskumník rozhodne propagovať nekvalitné výrobky alebo nesprávne politické rozhodnutia.

Druhy sociologického výskumu

Sociologický výskum sa ďalej delí podľa rôznych kritérií:

Podľa rozsahu a cieľa

Monografický: Všestranný popis jedného javu, s mnohými premennými, hodnotami a väzbami - ide o prípadovú štúdiu.
Diagnostický: Zisťuje, či sa jav objavuje a ako často sa vyskytuje - sledujú sa hodnoty a vyberajú vlastnosti.
Explanačný: Výkladový, vysvetlenie pôvodu vlastností a fakt existencie, príčin.
Prognostický: Predvídanie budúcej udalosti, značne dlhodobý proces premien javu.

Podľa druhu výskumného plánu

Formulatívny: Predstavy o objekte sú nejasné, je potrebné presne formulovať hypotézy.
Opisný (deskriptívny): Systematický opis kvantitatívno-kvalitatívnych javov a zvláštností, pričom prvky musia byť definované.
Experimentálny: Dostatočný počet faktov umožňuje overenie hypotéz a predpokladov.
Štatistický: Pozorovanie masových javov s určitou percentuálnou pravdepodobnosťou, podľa pravidiel.
Typologický: Vyčlenenie typov v rámci celku - predbežne intuitívne alebo na základe precíznej analýzy, kvalitatívny opis typu.
Historický: Zistenie vzniku a priebehu formovania sociálneho javu, zhromažďovanie údajov.
Prípadové štúdie: Monografické skúmanie vybraných objektov.

Ciele výskumu

Teoretický: Kumulovanie teórie, zovšeobecňovanie poznatkov.
Explanačný: Odhalenie závislostí a regulárností.
Verifikačný: Overenie riešení, kontrola zákonitostí výsledkov, intenzity a hĺbky, s akou sa javy skúmajú.
Základový: Objavovanie nových princípov, uvedenie príčin a zákonitostí, dlhodobosť, využívanie mnohých prostriedkov, nákladnosť. Hľadá príčiny a vysvetľuje javy.
Aplikovaný: Odhalenie existujúcich zákonitostí, opiera sa o základný výskum, ako využiť závery základného.
Prieskum: Ide do šírky, nie do hĺbky, má opisný charakter, uskutočňuje sa počas krátkeho času, slúži na utvorenie si obrazu o celkovom jave.

Podľa toho, ktoré znaky skúma

Komplexný: Skúma všetky významné aj menej významné znaky.
Čiastkový (parciálny): Skúma len niektoré znaky.

Špecifické druhy výskumu

Výskum verejnej mienky: Sleduje stav a zmeny zmýšľania obyvateľov pomocou metódy reprezentatívnej skupiny.
Sociografický výskum: Poskytuje všestranný obraz javu, teritoriálne určený.
Kauzistický výskum: Systematické štúdium jednotlivých prípadov, ktoré charakterizujú hromadný jav.
Zúčastnený výskum: Profesionáli sú súčasťou skupiny pri práci, pričom plnia výskumný program.
Sociologický prieskum: Realizuje sa na operatívne potreby politicko-správnych orgánov.
Terénny výskum: Priamo na mieste skúmania, kde sa sociálne javy vytvárajú.
Porovnávací výskum: Porovnávanie odlišností medzi reálnymi súbormi.

Etapy sociologického výskumu

Sociologický výskum prebieha v niekoľkých kľúčových etapách, ktoré zabezpečujú jeho systematickosť a validitu.

Prípravná fáza
Zber informácií
Vyhodnotenie informácií
Publikovanie výsledkov

1. Prípravná fáza

V tejto fáze sa výskumník oboznamuje s problémom a vykonáva detailnú prípravu. Súčasťou je výber témy, formulácia predmetu, štúdium dostupnej literatúry a predbežná analýza. Pri predbežnej analýze je potrebné zistiť vlastné možnosti a zaoberať sa výberom skúmanej vzorky. Výber vzorky rozhoduje o pravdivosti výskumu.

Prípravná fáza zahŕňa:

Výber témy a formulácia predmetu výskumu (čo ideme skúmať).
Štúdium dostupnej literatúry (problém už mohol byť skúmaný).
Predbežná analýza - zistiť svoje možnosti, je potrebné sa zaoberať výberom skúmanej vzorky - náhodný výber, zákonité výbery (jednostupňová, dvojstupňová, viacstupňová zákonitosť, napr. obyvatelia mesta, ktorí majú telefón, vyberá sa každý desiaty v zozname).
Formulácia cieľov výskumu (čo chceme získať).
Vymedzenie úloh výskumu (úlohou je získať dostatok dôkazov).
Formulovanie hypotéz.
Výber výskumných techník zberu informácií (dotazník, rozhovor, pozorovanie, experiment, štúdium dokumentov). Dotazník je len doplnkovým typom získavania informácií.
Výber metód vyhodnotenia získaných údajov (tabuľky, grafy, diagramy alebo aj vzťahová analýza príčin, prečo sú takéto výsledky). Výsledky môže vyhodnotiť len profesionál.

Formulácia hypotéz

Hypotéza je predpoklad, ktorý výskumník formuluje na základe informácií o skúmanom jave. Počas výskumu sa hypotézy dokazujú. Hypotéza je významným prvkom pohybu poznania k novým objavom. Vzniká na základe známych poznatkov, vychádza však za ich hranice, predpokladá niečo nové, čo nebolo ako fakt nikde formulované. Hypotéza formuluje nové tvrdenia, ktorých pravdivosť nebola doteraz preukázaná. Aktívne pôsobí na ďalší rozvoj vedeckého poznania. Umožňuje zhromažďovanie a systematizáciu nových faktov a podnecuje k novým výskumom. Dobre formulovaná hypotéza je zároveň aj projektom riešenia problému. Hypotézy formulované neurčito, vágne, nemôžu tvoriť funkciu projektu. Kvalitu hypotézy možno posudzovať aj podľa toho, ako presne odporúča pre ďalšie vedecké poznávanie. Poznávacia hodnota hypotézy spočíva v tom, že objasňuje všetky známe fakty a je schopná predvídať nové, doteraz nepublikované fakty.

Fakty a poznatky

Skúmanie v sociológii je spojené s faktami a poznatkami. Výsledok akéhokoľvek riešenia problému v spoločnosti je poznávanie faktov. Každá veda sa opiera o fakty. Vedecké fakty musia byť zachytené objektívne a nemožno s nimi zaobchádzať ľubovoľne. Nemožno vynechať alebo zamlčať fakty, ktoré sú dôležité pre objektívne vyhodnotenie skutočností. Takýto subjektivizmus pri práci s faktami znemožňuje odhaliť objektívne vzťahy a poznať objektívnu skutočnosť. Skresľovať výskum možno aj preto, pokiaľ nie sú dostupné skutočné fakty. Pri zachytávaní faktov sa prejavujú aj individuálne rozdiely činnosti bádateľov (napr. schopnosti komunikovať, zostaviť dotazník, neschopnosť správne vyhodnotiť výsledky).

Sociálna skutočnosť je zložitá, prebieha v nej veľa procesov, ktoré sa navzájom prelínajú, a preto sa veľmi ťažko odhaľujú. Preto niektoré fakty unikajú, iné výskumník nechá uniknúť ako menej dôležité a ďalším pripíše väčší význam ako v skutočnosti majú.

Práca s faktami

S faktami možno pracovať v nasledovných etapách:

Zhromažďovanie faktov.
Porovnávanie faktov, triedenie a hodnotenie.
Hľadanie súvislostí medzi nimi.

Do prípravnej fázy možno začleniť aj predvýskum. Predvýskum je súčasťou prípravnej etapy. Môže byť náhodný alebo zákonitý. Ide o realizáciu zberu informácií na malej vzorke respondentov, ktorá potvrdí správnosť výberu otázok v dotazníku alebo osobné predpoklady pre vedenie rozhovoru s inými ľuďmi.

Ciele a úlohy výskumu

Cieľ: Čo chceme získať/dosiahnuť (napr. zozbierať dostatok informácií o tom, aby sme mohli zistiť, ktoré drogy sa najčastejšie konzumujú, prečo a kde).
Úloha: Čo všetko sa urobí, aké sú kroky, aby sa výskum mohol objektívne realizovať, napr. preštudovať literatúru, vybrať skúmanú vzorku.

Výber vzorky

Vzorka musí byť reprezentatívna, reprezentuje určitú kategóriu ľudí. Nikdy nemôže byť vyčerpávajúca. V sociológii hovoríme o:

Metóda výberu vzorky: Náhodne/zákonite, jednostupňový/viacstupňový výber.
Technika: Spôsob zisťovania (dotazník, pozorovanie, rozhovor, experiment).
Procedúra: Spôsob vyhodnotenia výsledkov (kvantitatívne/kvalitatívne).

V sociologickom výskume nehovoríme o ľuďoch, ale o respondentoch.

Predbežná analýza a jej vplyv na objektivitu

Predbežná analýza zohľadňuje tri kľúčové aspekty, ktoré majú zásadný vplyv na objektivitu a pravdivosť výsledkov výskumu:

Spôsob výberu výskumnej vzorky:
- Náhodný výber: Nezameriavame sa na konkrétne osoby, zbierame informácie napríklad od toho, koho stretneme.
- Zákonitý výber: Vyberáme respondentov podľa určitých kritérií, napríklad región, vek, pohlavie. Tento výber rozhoduje o objektivite a pravdivosti výsledkov výskumu.
Výber výskumnej metodiky a techniky: Určuje, akým spôsobom sa informácie od respondentov budú získavať. Napríklad dotazník je často považovaný len za pomocnú metódu, ktorú treba doplniť inou technikou.
Zváženie úrovne vyhodnotenia zistených informácií:
- Kvantitatívne vyhodnotenie: Vyjadruje sa číslami, tabuľkami, grafmi.
- Vzťahová analýza: Zisťuje príčiny týchto štatistických údajov, čo je veľmi náročný proces a môže ho urobiť len skúsený profesionál.

2. Zber informácií

Táto etapa sa zameriava na samotné zhromažďovanie údajov od vybranej vzorky respondentov pomocou zvolených techník (dotazníky, rozhovory, pozorovania, experimenty).

3. Vyhodnotenie informácií

V tejto fáze sa zozbierané údaje spracovávajú a analyzujú. Používajú sa rôzne metódy štatistickej analýzy a interpretácie, aby sa potvrdili alebo vyvrátili formulované hypotézy. Výsledky môžu byť prezentované formou tabuliek, grafov, diagramov a vzťahových analýz. Kvalitné vyhodnotenie môže vykonať len skúsený odborník.

4. Publikovanie výsledkov

Záverečná etapa zahŕňa prezentáciu a publikovanie zistených výsledkov výskumu. To môže byť formou vedeckých správ, článkov, prezentácií alebo iných publikácií. Je dôležité, aby boli výsledky prezentované objektívne a zrozumiteľne.

Sociálna práca ako študijný a vedný odbor

Sociálna práca je jednoodborové štúdium zamerané na prípravu profesionálov pre oblasť sociálnej práce na všetkých úrovniach. Organizačne je členené na II. stupeň VŠ štúdia - 4 semestre v dennej forme a 4 semestre v externej forme. Štúdium v odbore Sociálna práca pripravuje vysokoškolsky vzdelaných, samostatných pracovníkov schopných zabezpečovať, koordinovať a priamo poskytovať sociálnu starostlivosť a sociálne služby pre všetky skupiny obyvateľov odkázaných na sociálnu pomoc.

Sociálna práca je aj multidisciplinárnou oblasťou vedeckého poznania, ktorá sa zaoberá vedeckým poznávaním sociálnych problémov - ich vznikom, príčinami, možnosťami riešenia, otázkou zodpovednosti občana aj štátu, optimálnou mierou a formami pomoci pre jednotlivca, skupinu či komunitu.

Praktická oblasť sociálnej práce

Sociálna práca ako každodenná oblasť praktickej realizácie špeciálnymi pracovnými metódami pomáha pri zvládaní takých sociálne problémových situácií občanov, akými sú:

Potreba realizácie rodinnej starostlivosti vrátane foriem náhradnej rodinnej starostlivosti.
Pomoc pri riešení hmotnej núdze.
Pomoc a podpora zdravotne znevýhodneným občanom.
Pomoc a podpora občanom vyššieho veku.
Pomoc a podpora nezamestnaným občanom.
Práca s deťmi s poruchami správania.
Práca s občanmi v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti.
Práca so závislými občanmi a podobne.

Obsah a zameranie štúdia

Študijný program je preto zameraný na získanie vedomostí a osvojenie zručností, ktoré oprávňujú absolventa štúdia:

Vykonávať praktickú sociálnu prácu v inštitúciách.
Organizovať, riadiť a zabezpečovať rozvoj sociálnej práce zameranej najmä na nasledovné úseky: sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálne služby, sociálnoprávnu ochranu, mediáciu, supervíziu, manažment, prácu v odborných multidisciplinárnych tímoch.
Podieľať sa na výskume v sociálnej práci.
Sledovať, hodnotiť a navrhovať riešenia k závažným sociálno-patologickým javom v spoločnosti ako je nezamestnanosť, chudoba, kriminalita a pod.

Obsah štúdia pozostáva z teoretických prednášok, sociálno-psychologických výcvikov, odbornej praxe, prípravy zameranej na psychológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku, právo, sociológiu, ale tiež na vybraný okruh informácií zo zdravotnícky orientovaných predmetov, ktoré tvoria tzv. širší všeobecný základ štúdia a odborné predmety zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností z oblasti sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a prevencie sociálnoprávnej ochrany, plánovania a rozvoja sociálnej siete, organizácie a riadenia systému sociálnej pomoci a zabezpečovania sociálnej starostlivosti, teórie a metód sociálnej práce.

Uplatnenie absolventov

Absolventi študijného programu sociálna práca majú možnosť pracovať na všetkých stupňoch a úsekoch praxe sociálnej práce ako sociálni pracovníci, sociálni poradcovia, mediátori a manažéri v zdravotníckych a sociálnych inštitúciách. Môžu pôsobiť v rezorte ústredných orgánov štátnej správy (MPSVaR SR, ÚPSVaR, MZ SR, MV SR a iné), samosprávy a v rezortných vzdelávacích zariadeniach.

Absolvent magisterského štúdia sociálnej práce v zdravotníctve nájde uplatnenie ako sociálny pracovník v inštitúciách štátnej správy, samosprávy, v zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uplatní sa ako manažér v sociálnych organizáciách, vo verejnej správe, v sociálnej ekonomike, v riadiacich a kontrolných inštitúciách. Môže sa aktívne podieľať na tvorbe sociálnej politiky a sociálnej legislatívy, ako analytik a výskumník v inštitúciách zaoberajúcich sa sociálnymi problémami na miestnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni.

Sociologický prieskum a analýza údajov o študentoch

Prieskumy realizované v rokoch 2002 až 2012 sa zameriavali na sociologický prieskum a analýzu údajov o finančnom príjme a štruktúre výdavkov študentov, o sociálnom statuse rodín študentov, ich pracovných aktivitách a ďalších ukazovateľov.

V štúdiách sú prezentované výsledky kvantitatívnej analýzy jednotlivých aspektov života študentov, čo zahŕňa:

Sociálny status rodičov.
Situáciu pred začatím štúdia na vysokej škole.
Ich životné podmienky, teda finančný príjem z jednotlivých súkromných a verejných zdrojov.
Výšku výdavkov v prvom a v ostatných mesiacoch semestra za jednotlivé položky.
Otázku práce počas semestra aj prázdnin a prípadného prerušenia štúdia.

Výsledky sú analyzované z hľadiska jednotlivých výberových triediacich znakov prieskumnej vzorky, teda skupiny študijných odborov, vysokej školy, mesta štúdia, študijného programu a pohlavia. Osobitne boli hodnotení študenti bývajúci u rodičov alebo príbuzných a osobitne bývajúci mimo domácnosti rodičov.

Sociálne štipendium pre študentov

Sociálne štipendium priznávajú jednotlivé vysoké školy v Slovenskej republike svojim študentom na základe zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z. Sociálne štipendium môže byť priznané študentovi verejnej, súkromnej alebo štátnej vysokej školy, ktorý študuje v dennej forme štúdia, v študijnom programe prvého stupňa (bakalárske programy), v študijnom programe druhého stupňa (magisterské a inžinierske programy) alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa.

Žiadosť sa podáva na vysokej škole/fakulte, na ktorej je študent zapísaný na štúdium. Vysoká škola môže odporúčať použitie vlastného formulára na podanie žiadosti. V prípade, že štúdium sa uskutočňuje v zahraničí na zahraničnej vysokej škole, nárok na sociálne štipendium nevzniká, keďže tieto inštitúcie nepostupujú podľa slovenskej právnej úpravy. Ak je študent študentom viacerých vysokých škôl/fakúlt, v jednom akademickom roku je možné si podať len jednu žiadosť na jednej vysokej škole. Žiadosť o sociálne štipendium je možné doručiť kedykoľvek počas akademického roka. Sociálne štipendium, ak naň vznikne nárok, sa priznáva od prvého mesiaca, v ktorom bola doručená žiadosť. O priznaní sociálneho štipendia rozhoduje vysoká škola/fakulta.

Spolu so žiadosťou o priznanie sociálneho štipendia je potrebné predložiť aj potrebné doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok a ďalšie dokumenty umožňujúce posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb. Konkrétne vymedzenie dokumentov závisí od konkrétnej situácie žiadateľa a odporúčame postupovať podľa vyhlášky a pokynov vysokej školy/fakulty.

Mesačná výška sociálneho štipendia je od 10 eur po 325 eur v akademickom roku 2022/2023. Konkrétna výška sociálneho štipendia závisí od spoločne posudzovaných osôb a ich celkového príjmu. Konkrétnu situáciu je možné konzultovať na vysokej škole/fakulte. Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa pri zohľadnení príjmu vychádza z aktuálnej situácie spoločne posudzovaných osôb, ako napr. To, že študent nežije s rodičmi automaticky neznamená, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie je potrebné, aby takýto študent preukázal dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok (za príjem sa nepovažuje príjem nezaopatreného dieťaťa pripadajúci na jeden kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov do výšky 1,2 násobku sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby). V prípade, ak tento príjem nepreukáže, posudzuje sa spoločne s rodičmi.

Absolventi a úrad práce

Evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) je dobrovoľná, absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ako dobrovoľne nezamestnaná osoba je povinný sám si hradiť zdravotné poistenie. Rodič absolventa strednej školy má nárok na prídavky na dieťa až do ukončenia školských prázdnin, t.j. do 31. augusta.

Absolvent, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole záverečnou skúškou, stráca charakter nezaopatreného dieťaťa nasledujúcim dňom po ukončení štúdia na vysokej škole záverečnou skúškou. Ak sa absolvent rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení sústavnej prípravy na povolanie (štúdia), musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt. Ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení štúdia, bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po ukončení štúdia.

Absolventovi nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká. Môže však využiť nástroje aktívnych opatrení na trhu práce (vzdelávanie a príprava pre trh práce a možnosť využitia rôznych príspevkov).

tags: #socialny #vyskum #skoly