Osobnosť je relatívne stála štruktúra a dynamika bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností človeka. Charakteristickými znakmi pre osobnosť je psychická jednota vlastností, je jedinečná, je samoregulujúca a historicky podmienená. Tento pojem sa zaviedol v období novoveku a znamenal výraz pre „organizovaný celok duševného života človeka“, predstavoval vnútornú jednotu a štruktúrovanosť duševného života ľudského jedinca v danom okamihu a za rôznych okolností.
V laickom ponímaní je osobnosť označenie pre slávneho, známeho, významného človeka. V odbornom psychologickom ponímaní je však každý človek osobnosťou, vrátane bezdomovca alebo hlboko mentálne retardovaných. Sebauvedomujúca psychika sa stáva osobnosťou, keď sa objaví „ja“, „to je moje“, čo predstavuje jednotu biologického, sociálneho i duchovného.
Typológia osobnosti je skvelým pomocníkom na rozdelenie ľudí do niekoľkých základných kategórií podľa ich vlastností a charakteristických čŕt. Rôzne vyššie uvedené vlastnosti sa rôzne kombinujú a utvárajú tak určitý charakterový typ. Poznanie charakteru umožňuje predpovedať správanie. Prejavuje sa v systéme vzťahov človeka ku skutočnosti, k iným ľuďom, vo vzťahu k práci, k sebe, k vlastníctvu.
Štruktúra osobnosti
Štruktúra osobnosti je usporiadanie vlastností osobnosti do určitého celku, pričom vlastnosti vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu. Má parciálne zložky, ktoré majú rozdielnu funkciu, ale spoločne sú organizované do jednotne fungujúceho celku. Medzi základné zložky patria:
- Schopnosti
- Záujmy
- Temperament
- Postoje
- Motívy
- Charakter
V odbornej psychológii sa štruktúra osobnosti delí na tieto skupiny vlastností:
- Aktivačno - motivačné
- Vzťahovo - postojové
- Sebaregulačné
- Dynamické
- Vôľové
- Výkonové
Aktivačno-motivačné vlastnosti
Tieto vlastnosti majú za úlohu aktivizovať osobnosť človeka do činností určitým smerom. Patria sem:
- Potreby: Stav nedostatku alebo nadbytku niečoho, čo sa odchyľuje od životného optima. Delia sa na:
- Biologické (dýchanie, teplo, jedenie)
- Psychické (láska, istota, priateľstvo)
- Kultúrne (čítanie, vzdelávanie, návšteva kultúrnych podujatí)
- Pudy: Vrodené hnacie sily činnosti (hlad, smäd, sebazáchova, materinský, pohlavný).
- Záujmy: Trvalá snaha človeka zaoberať sa predmetmi alebo činnosťami, ktoré ho upútavajú poznávacou alebo citovou stránkou. Ústredný záujem sa nazýva záľuba.
- Ašpirácie: Smerovanie k hodnotám, konkretizované v cieľoch a plánoch. Rozoznávame primeranú, vysokú a nízku ašpiračnú úroveň.
- Ciele: Bezprostredné smerovania ľudskej aktivity.
- Životné plány: Súbor cieľov, ktoré chce človek v budúcnosti dosiahnuť.
- Zvyky: Tendencia v určitom čase vykonávať určité činnosti.
Vzťahovo-postojové vlastnosti
Predstavujú systém hodnôt, ktoré osobnosť uprednostňuje pri hodnotení javov a ktorými sa riadi vo vlastnom správaní a konaní. Patria sem:
- Charakter: Súhrn psychických vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na mravnom presvedčení a prejavujú sa v mravnej stránke správania a konania. Začína sa formovať medzi 5-6 rokom života.
- Svetonázorové vlastnosti (životný optimizmus, znášanlivosť, individualizmus)
- Mravné vlastnosti (zásadovosť, spravodlivosť, čestnosť, úprimnosť)
- Spoločenské vlastnosti (takt, slušnosť, altruizmus)
- Pracovné vlastnosti (pracovitosť, usilovnosť, húževnatosť, presnosť)
- Vlastnosti sebavzťahu (zdravé/nezdravé/nízke sebavedomie)
- Postoje: Relatívne ustálená tendencia charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety.
- Presvedčenie: Rozumovo odôvodnené postoje.
- Predsudky: Postoje s iracionálnou stránkou, často preberané od iných.
- Viera: Emocionálne podfarbený postoj s iracionálnou zložkou.
- Ideály: Vzorné životné ciele, ktoré sa človek usiluje realizovať.
Sebaregulačné vlastnosti
Slúžia na reguláciu a usmernenie správania a konania, teda určité vlastnosti v správaní prejavujeme, iné potláčame. Patria sem:
- Sebauvedomenie: Uvedomenie si vlastnej existencie (objavuje sa medzi 2-3 rokom života).
- Sebapoznanie: Uvedomenie si vlastných pozitívnych a negatívnych stránok osobnosti (objavuje sa po 10. roku života).
- Svedomie: Vnútorný hlas, ktorý sa ozve, keď sa dostane do rozporu aktuálne správanie so zvnútornenými mravnými normami.
- Sebakritika: Verbalizované hodnotenie negatívnych vlastností a správania.
Dynamické vlastnosti
Určujú tempo, silu a intenzitu prežívania a správania človeka. Patrí sem:
- Temperament: Súhrn vlastností určujúcich dynamiku celého psychického života osobnosti; jej prežívania a správania. Rozumieme ním predovšetkým tempo priebehu, striedania a intenzitu psychických procesov, stavov a činností. Je vrodenou vlastnosťou, ktorá sa prejavuje už od detstva a počas života sa výrazne nemení. Výchova a sebavýchova však môže ovplyvniť prejav temperamentu.
Vôľové vlastnosti
Vôľa je proces cieľavedomého a zámerného sebaovládania, zameraný na vedomé dosahovanie určitých cieľov, pričom človek prekonáva prekážky. Významnú úlohu pri tom hrajú vôľové vlastnosti:
- Cieľavedomosť: Podriadenie konania jasne stanovenému cieľu.
- Zásadovosť: Držanie sa pevných zásad vyplývajúcich z mravných presvedčení.
- Rozhodnosť: Rázne, včasné a odhodlané rozhodnutie po rozumnej úvahe.
- Sebaovládanie: Zadržanie a premáhanie neželaného správania.
- Samostatnosť: Rozhodovanie a konanie na základe vlastných názorov, nie napodobňovaním.
- Iniciatívnosť: Samostatné nachádzanie nových cieľov a spôsobov ich dosahovania.
Výkonové vlastnosti
Sú skupinou vlastností, ktoré predurčujú výkon človeka v určitej oblasti. Patria sem:
- Vlohy: Vrodené anatomicko-fyziologické predpoklady, z ktorých sa rozvíjajú schopnosti.
- Schopnosti: Základné, všeobecné a trvalé vlastnosti osobnosti, ktoré sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakej činnosti.
- Rozumové (intelektové): prejavujúce sa v mysli, pamäti, pozornosti, predstavivosti.
- Primárne: podmieňujú rozvoj ostatných schopností.
- Sekundárne: všetky ostatné schopnosti.
- Vedomosti: Osvojené fakty a vzťahy medzi nimi.
- Zručnosti: Nadobudnutá pohotovosť správne, rýchlo a s minimálnou námahou vykonať určitú činnosť.
- Návyk: Zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti.
Typológie osobnosti
Typológie osobnosti slúžia na zaradenie ľudí do určitých typov podľa určitých znakov. Spoločné alebo rovnaké vlastnosti u viacerých ľudí viedli v psychológii osobnosti k pokusom zatriediť ľudí do istých skupín, vyznačujúcich sa príbuznými charakteristikami ich príslušníkov. Typológiou osobnosti sa zaoberá aj odbor Socionika.
Hippokratova typológia temperamentu
Ako prvý sa temperamentom človeka zaoberal lekár zo starovekého Grécka Hippokrates, ktorý prišiel s delením na štyri typy osobnosti. Každej priradil telesnú šťavu, ktorá mala mať na ňu najväčší vplyv. Neskôr na jeho teóriu nadviazal Galénos a Ivan Pavlov. Táto typológia rozdeľuje ľudí do 4 skupín:
- Sangvinik (krv): Primeraná reaktivita, rýchlo sa nadchne, spoločenský, energický, komunikatívny, prispôsobivý, emočne vyrovnaný, optimistický. Negatívne vlastnosti zahŕňajú povrchnosť citových zážitkov, ľahkomyseľnosť a malú sebakritickosť.
- Cholerik (žlč): Sklony k výbuchom hnevu, impulzívny, netrpezlivý, panovačný, egocentrický a emočne labilný. Je ambiciózny, sebavedomý a dominantný.
- Flegmatik (hlien): Emočne vyrovnaný, pokojný, stály, spoľahlivý, trpezlivý, empatický, verný, lojálny, organizovaný a emocionálne stabilný. Hlbšie vzťahy nadväzuje iba k malému okruhu osôb.
- Melancholik (čierna žlč): Precitlivený, často má depresívne sklony, uzavretý, tichý, nesmelý, svedomitý, zodpovedný, kreatívny, umelecky založený a má zmysel pre spravodlivosť.
I. P. Pavlov na základe výskumov nervovej činnosti priradil jednotlivým typom vlastnosti dvoch základných nervových procesov - vzruchu a útlmu - a podľa nich ľudí charakterizoval: mysliteľský, umelecký a zmiešaný typ.
Eysenckova typológia
Na Pavlova nadviazal anglický psychológ H.J. Eysenck, ktorý vytvoril teóriu osobnosti s dvoma hlavnými dimenziami:
- Extroverzia vs. Introvertnosť: Extroverti sú spoločenskí, aktívni a hľadajú stimuláciu, zatiaľ čo introverti sú skôr tichí, premýšľaví a preferujú samotu.
- Neurotizmus vs. Emocionálna stabilita: Neurotické osoby sú náchylné na stres, emočne nestabilné a často prežívajú úzkosť a výkyvy nálad.
- Psychoticizmus vs. Konformita: Ľudia s vysokým psychoticizmom sú impulzívni, agresívni a egocentrickí.
Kretschmerova typológia
Táto typológia spája telesnú stavbu s temperamentom a rozdeľuje ľudí na 3 typy:
- Piknický typ: Nízka, tučná postava, guľaté formy, krátke končatiny s ochabnutým svalstvom. Priraďujú sa mu cyklotýmne vlastnosti ako dobrosrdečnosť, naivita, spoločenskosť a pokojnosť.
- Astenický typ: Chudá postava, nízka telesná váha, úzke ramená, dlhé kostnaté končatiny. Zodpovedajú schizotýmne vlastnosti ako dráždivosť, chladnosť, dôslednosť a pedantnosť.
- Atletický typ: Súmerne stavaná postava, dobre vyvinutá kostra s pevným svalstvom, široké ramená. Zodpovedajú viskózne vlastnosti ako pokojný, húževnatý a spoľahlivý.
Sprangerova typológia
Eduard Spranger vytvoril typológiu, ktorej základom je delenie ľudí do typov podľa toho, aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú:
- Teoretický typ: Individualista, zameraný na abstraktné poznávanie sveta a hľadanie pravdy.
- Ekonomický typ: Preferuje úžitkové hodnoty a osobný prospech, blahobyt a peniaze.
- Estetický typ: Vníma okolitý svet ako hru obrazov, krásy a harmónie, často je „odtrhnutý“ od reality.
- Sociálny typ: Charakterizuje ho zameranie na ľudí, je vždy pripravený im pomôcť, je empatický.
- Mocenský typ: Má rád moc, prevláda u neho potreba ovládať iných a všetko podriaďuje tejto potrebe.
- Náboženský typ: Ľahostajný k materiálnym hodnotám, všetko podriaďuje vyšším cieľom.
Hollandova typológia osobnosti
John Holland veril, že každý človek patrí do jedného zo šiestich typov osobnosti. V roku 1960 začal využívať metódu RIASEC na predpovedanie vhodného zamestnania. Táto metóda rozdeľuje osobnosti do šiestich typov, pričom sociálny typ je jedným z nich. Medzi tieto typy patria:
- Realistický (R): Praktický, mechanicky zručný, prefersuje manuálnu prácu.
- Investigatívny (I): Zvedavý, analytický, rád rieši problémy.
- Umelecký (A): Kreatívny, originálny, rád sa vyjadruje prostredníctvom umenia.
- Sociálny (S): Komunikatívny, empatický, rád pomáha iným.
- Podnikavý (E): Ambiciózny, energický, rád vedie a ovplyvňuje.
- Konvenčný (C): Organizovaný, detailista, rád pracuje s dátami a systémami.
Goldbergova typológia (Big Five)
Lewis Goldberg vytvoril jednu z najuznávanejších teórií osobnosti na svete, tzv. Päťfaktorový model (Big Five). Psychológovia často definujú osobnosť z hľadiska piatich základných čŕt, ktoré možno považovať za východiskové dispozície, ktoré riadia správanie. Znaky, ktoré sa často označujú ako „Big 5“, sú zhrnuté skratkami OCEAN alebo CANOE.
Päť najväčších osobnostných čŕt
- Otvorenosť voči skúsenosti (Openness): Zvedavosť, originalita, kreativita a inovatívne myslenie.
- Svedomitosť (Conscientiousness): Disciplína, spoľahlivosť, organizovanosť, precíznosť a orientácia na ciele.
- Extraverzia (Extraversion): Energickosť, spoločenskosť, asertívnosť a sebavedomie.
- Prívetivosť (Agreeableness): Empatia, spolupráca, dôverčivosť a ochota pomáhať iným.
- Neuroticizmus (Neuroticism): Náchylnosť na stres, úzkosť a nestabilita.
Každý jednotlivec prejavuje každú z piatich širokých dimenzií osobnosti v určitej intenzite. Výsledky týchto testov odhadujú, aké zastúpenie má každý znak v porovnaní s ostatnými ľuďmi. Päťfaktorový model sa používa na porozumenie a predpovedanie vzťahov medzi osobnostnými črtami a úspechom v sociálnych, akademických a profesionálnych podmienkach.
Jungova typológia
Carl Gustav Jung priniesol vlastný pohľad na temperament a rozšíril ho o koncept introverzie a extroverzie. Ľudí delíme ešte do tzv. Jungove temperamenty, resp. typy osobností boli neskôr rozšírené v rámci tzv. Myers-Briggs Type Indicator (MBTI).
- Extroverzia vs. Introvertnosť: Extroverti sú orientovaní na vonkajší svet, zatiaľ čo introverti na vnútorný svet.
- Senzorika vs. Intuícia: Senzorici sa zameriavajú na fakty a detaily, intuitívni ľudia na možnosti a celkový obraz.
- Myslenie vs. Cítenie: Mysliaci ľudia sa rozhodujú logicky a racionálne, citiaci ľudia emocionálne a na základe hodnôt.
- Vnímanie vs. Usudzovanie: Vnímajúci ľudia sú flexibilní a prispôsobiví, usudzujúci ľudia sú štruktúrovaní a rozhodní.
DISC typológia
DISC typológia je ďalší systém, ktorý sa používa na pochopenie rôznych typov osobnosti. DiSC Profil je systém, ktorý poskytuje vyhodnotenie prostredníctvom on-line dotazníku. D a I sú viac extrovertné profily, C a S viac introvertné. Neexistuje horší alebo lepší profil; každý profil je dôležitý v každom dobre fungujúcom tíme alebo komunite.
- D - Dominantný typ (Dominant): Priamy, zameraný na výsledky. Sú rázni, akční, sebavedomí. Sú to vizionári a obvykle majú veľmi dobré strategické myslenie. Myslia rýchlo a problémy pre nich nie sú prekážkou, ale výzvou. Výborne sa hodia na riadiace pozície a rozbiehanie projektov.
- I - Influencer (Influence): Spoločenský, nadšený, optimistický. Sú veľmi spoločenskí, výreční, šarmantní a radi nadväzujú nové kontakty. Vedia si rýchlo získať ľudí, sú optimistickí, energickí, dokážu ostatných nadchnúť a motivovať. Sú to obvykle výborní obchodníci, komunikátori, hovorcovia, ľudia pracujúci v PR alebo marketingu.
- S - Stabilný typ (Sociálny typ, Steadiness): Spolupracujúci, umiernený, trpezlivý. Sú väčšinou introvertné a veľmi sociálne orientované. Sú to podporovatelia, ktorí podporujú ostatných členov tímu. Sú starostliví a snažia sa každému pomáhať. Majú radi stabilitu a zle zvládajú akékoľvek zmeny.
- C - Konštruktívny typ (Analytický, svedomitý typ, Conscientiousness): Analytický, opatrný, zameraný na detaily. Sú väčšinou introvertní, zameraný na detaily. Sú to perfekcionisti, odborníci a experti, ktorí fungujú dobre, keď majú jasne vymedzené pravidlá. Sú presní, systematickí a majú radi kvalitu.
Sociálny typ osobnosti v psychológii a literatúre
V psychológii sa sociálny typ osobnosti definuje ako človek, ktorý má skvelé komunikačné schopnosti, stará sa o ostatných a iní mu dôverujú. Tento typ osobnosti sa vidí ako pomáhajúci a vzbudzujúci dôveru. Študuje diela z psychológie, číta sociologické články a životopisy známych vedcov a učiteľov. Pomáha v škole pri doučovaní spolužiakov, vysvetľuje kamarátom učivo a dokáže poradiť druhým pri rozhodovaní.
Sociálny typ je charakteristický týmito vlastnosťami:
- Komunikatívnosť: Skvelé komunikačné schopnosti a efektívna komunikácia s rôznymi ľuďmi.
- Empatia: Schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých a prejavovať im porozumenie.
- Ochota pomáhať: Pomáhajú druhým a snažia sa im uľahčiť život.
- Dôveryhodnosť: Iní im dôverujú a často sa na nich obracajú s prosbou o radu alebo pomoc.
- Sociálna inteligencia: Vysoká úroveň sociálnej inteligencie, umožňujúca efektívne sa orientovať v sociálnych situáciách.
Sociálny typ osobnosti sa dobre uplatní v povolaniach, ktoré vyžadujú interakciu s ľuďmi a pomoc druhým. Medzi takéto povolania patria učiteľ, sociálny pracovník, psychológ, poradca, lekár, sestra a manažér ľudských zdrojov.
Sociálny typ v literatúre
Sociálny román je literárny žáner, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Autori sociálnych románov vytvorili ustálený typ literárnej postavy, označovaný ako sociálny typ. Táto postava stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva a stáva sa živým symbolom určitej sociálnej vrstvy.
Príklady sociálnych typov v slovenskej literatúre
Martin Kukučín: Dom v stráni
V románe Dom v stráni Kukučín zachytáva rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky a tance. Zobrazuje dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť. Hlavná myšlienka románu spočíva v rozpore medzi težarmi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Kukučín tu podáva pre neho netypický záver - nie je harmonický.
- Mate Berac (sedliactvo): Klasický sedliak, silno pripútaný k pôde, múdry, hlava rodiny, tvrdo dodržiava tradície. Je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú."
- Niko Dubčič (statkárstvo): Mladý statkár, syn šory Anzuly. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu statkárku Dorícu.
- Katica Beracová: Najmladšia a najmilšia dcéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá.
Dej románu je rozdelený do štyroch častí: vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou, Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvu, Nikov rozchod s Katicou a smrť Mateho Beraca, ktorá tvorí symbolický epilóg.
Príklady sociálnych typov v svetovej literatúre
Honoré de Balzac: Otec Goriot
V románe Otec Goriot Honoré de Balzac zobrazuje sociálne rozvrstvenie spoločnosti. Penzión pani Vauquerovej je symbolom tohto rozvrstvenia, od šľachty cez buržoáziu až k zločincovi. Čím vyššie Otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, a tým nižšie sa sociálne zaradí. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí. Pochovaný je na trovy študentov. Dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Otec Goriot na smrteľnej posteli hovorí: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú deti." Vautrén plánuje odísť do Ameriky, kde chce zbohatnúť na obchode s otrokmi. Posledná veta románu: „A teraz uvidíme, kto z koho."
Testy osobnosti a ich význam
Testy osobnosti sú praktickým nástrojom, pomocou ktorého spoznáš svoju osobnosť, ako aj svoje slabé a silné stránky. Sú skvelé aj v tom, že ti na základe tvojich odpovedí poskytnú objektívnu spätnú väzbu. Poznanie tvojich silných a slabých stránok ti pomôže zodpovedať si otázku: ako si nájsť prácu snov? Aby si však získal relevantný výsledok, musíš test temperamentu vypĺňať pravdivo.
Typológia osobnosti pomáha firmám získať zamestnanca, ktorý sa skutočne hodí na zvolenú pozíciu. Keď nadriadený pozná osobnostné črty podriadených, uľahčuje mu to komunikáciu s nimi a rozdelenie úloh. Keď poznáš svoje silné a slabé stránky, môžeš na nich pracovať a zlepšovať ich. To je veľkým plusom nielen pre teba samého, ale aj pre tím, v rámci ktorého pracuješ.
Typológia osobnostných čŕt má síce veľa výhod, no je potrebné počítať aj s nevýhodami. Na výsledky osobnostných testov treba pozerať s nadhľadom. Je dôležité si uvedomiť, že žiadna typológia nemôže byť dokonalá a nedokáže vystihnúť celú osobnosť človeka. Každý človek je jedinečný a kombinuje v sebe rôzne vlastnosti a charakteristiky.