Práceneschopnosť (PN) predstavuje pre pacienta obdobie, počas ktorého nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Vďaka elektronickej práceneschopnosti (ePN), ktorá sa zaviedla od 1. januára 2023, sa byrokracia znižuje a komunikácia so Sociálnou poisťovňou i zamestnávateľom je rýchlejšia. Napriek tomu zostávajú na pacientovi dôležité kroky: promptne kontaktovať ambulanciu, včas informovať prácu a zároveň dôsledne dodržiavať liečebný režim.
Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti, ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a znížia počet návštev ambulancií. Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Čo je to ePN a ako sa vystavuje?
Dočasnú pracovnú neschopnosť (DPN) uznáva ošetrujúci lekár. Vo väčšine prípadov ide o vášho všeobecného lekára; pri úrazoch alebo pooperačných stavoch môže PN vystaviť aj špecialista. Lekár uzná pacienta za dočasne práceneschopného elektronicky a nevystavuje papierové potvrdenie. Následne lekár odošle dáta do Sociálnej poisťovne elektronicky ako ePN, takže papierové tlačivá riešite len výnimočne.
Lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, vystaví ePN bez ohľadu na špecializáciu - či už ide o všeobecného lekára, dorastového lekára, ambulantného lekára - špecialistu, alebo nemocničného lekára - špecialistu. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
ePN sa vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. Pacienti majú informácie o svojej ePN v Elektronickej zdravotnej knižke (EZK) cez slovensko.sk. V nevyhnutnom prípade môžete oprávneného lekára požiadať o vytlačenie odpisu ePN, napríklad pre vlastnú potrebu, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí.
Vystavenie ePN sa týka aktuálnej schopnosti pacienta s ochorením nastúpiť do práce. Ošetrujúci lekár nemusí zisťovať, akú zárobkovú činnosť (poistný vzťah) jeho pacient vykonáva. Lekár vyznačí poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému pacient môže vykonávať naďalej zárobkovú činnosť aj počas PN. To znamená, že pokiaľ pacient nemôže vykonávať žiadnu činnosť, lekár nič nevyznačuje. Dôvod „Úraz zavinený inou osobou“ sa však na ePN vyznačiť nedá, nakoľko Sociálna poisťovňa tento údaj dokáže získať z vlastnej činnosti a nepotrebuje ho od ošetrujúceho lekára.
Postup vystavenia ePN
- Najskôr zavolajte do ambulancie alebo sa objednajte online. Potom stručne popíšte príznaky (od kedy, teploty, infekčnosť) a dohodnite vyšetrenie.
- Zároveň si pripravte občiansky preukaz, preukaz poistenca a zoznam liekov.
- Počas vyšetrenia lekár posúdi, či diagnóza znemožňuje výkon práce. Ak áno, vystaví ePN a odošle ju elektronicky do Sociálnej poisťovne. Súčasne nastaví liečbu, určí vychádzky a naplánuje kontrolu.
- ePN sa začína dňom, v ktorom lekár zistil podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) ochorenie, ktoré si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Výnimkou z tohto pravidla je začiatok ePN v nasledujúci kalendárny deň - ide o prípady, kedy je zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi (zamestnancovi) po odpracovaní jeho pracovnej zmeny.
- Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má povinnosť vystaviť ePN ihneď po ošetrení. Tú istú povinnosť má aj zariadenie pohotovostnej služby. Spätné vystavenie ePN je možné iba v prípade technických problémov alebo dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Spätné uznanie je možné len po medicínskom posúdení, najviac za tri kalendárne dni.
V prípade, ak bola ePN vystavená nesprávnemu pacientovi, je potrebné túto ePN stornovať a vystaviť náhradnú ePN s uvedením správneho pacienta. Ak bola ePN vystavená s nesprávnym dátumom „PN od“, je potrebné túto ePN stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnymi dátumami. Ak bola ePN ukončená omylom skorším dátumom ako je reálny koniec PN, v tomto prípade je možné vytvoriť ďalšiu ePN, tzv. pokračujúcu, ktorej dátum „PN od“ musí byť zhodný s dátumom „PS od“ prvej skôr ukončenej. Ak bola ePN ukončená omylom neskorším dňom ako je správny dátum, resp. v prípade technických problémov so zápisom ePN alebo jej storna do eZdravia je vždy potrebné najprv kontaktovať svojho dodávateľa ambulantného IS.
Elektronické potvrdzovanie sa zatiaľ týka výlučne potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne automaticky a po ich automatizovanom spracovaní následne zasielané do eSlužieb SP - systému poskytujúcemu služby zamestnávateľom (Odvádzateľ poistného) bez zásahu zamestnanca Sociálnej poisťovne zabezpečujúceho evidenciu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinnosti pacienta počas PN
Ak chcete zvládnuť PN bez stresu, držte sa jednoduchého poradia: najprv kontaktujte ambulanciu, potom oznámte PN zamestnávateľovi, zároveň si skontrolujte údaje v EUP a napokon dôsledne dodržujte liečebný režim i vychádzky. Vďaka tomu pôjde administratíva hladko, peniaze prídu načas a vy sa sústredíte na uzdravenie.
Informovanie zamestnávateľa
Bezodkladne pošlite nadriadenému alebo mzdovému oddeleniu krátku správu s dátumom vzniku PN a menom lekára. Hoci zamestnávateľ vidí PN v systéme, interné pravidlá často vyžadujú rýchlu informáciu.
Príklad e-mailu:
Predmet: Oznámenie PN
Dobrý deň,
od [dátum] som uznaný/á dočasne práceneschopný/á (ePN). PN vystavil [meno lekára, ambulancia].
Informácie k náhrade príjmu (1.-10. deň) a k termínu nástupu do práce (po ukončení PN) Vám budú doručené automaticky elektronicky.
S pozdravom,
[Vaše meno]
Kontrola údajov v Elektronickom účte poistenca (EUP)
Následne sa prihláste do svojho Elektronického účtu poistenca: Sociálna poisťovňa - e-služby. Vďaka tomu uvidíte detaily ePN, stav spracovania dávky a výplatné termíny. Sprístupnenie EÚP je jednoduché: vybavíte si ho po jednej osobnej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne.
Dodržiavanie liečebného režimu a vychádzok
Pacient na PN má povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas liečby chodievajte na kontroly; každé predĺženie PN odosiela lekár elektronicky.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. V čase, na ktorý bol uznaný ako práceneschopný, nesmie vykonávať zárobkovú činnosť. "Musí dodržiavať čas povolených vychádzok, pri niektorých ochoreniach musí ležať, nesmie fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa nesmie zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi," zdôrazňuje Sociálna poisťovňa.
Počas PN sa riaďte odporúčaniami lekára (odpočinok, lieky, kontrola). Zároveň sa vyhnite činnostiam, ktoré by liečbu brzdili (ťažká fyzická práca, nočné aktivity mimo vychádzok, alkohol). Navyše si nastavte denný rytmus: pravidelný spánok, ľahšia strava a primeraný pohyb, ak je povolený.
Vychádzky
Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich lekár. Ak to povaha ochorenia umožňuje, lekár môže (s prihliadnutím na charakter ochorenia) pacientovi povoliť vychádzky s presným časovým vymedzením. Zvyčajne ide o niekoľko hodín denne v presných intervaloch uvedených v ePN. Najčastejšie sa stanovujú na štyri hodiny denne, napríklad od 10:00 do 12:00 hod. a od 14:00 do 16:00 hod. Presný čas vychádzok zapíše ošetrujúci lekár do tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname (ePN). Rovnako ich zaznamená aj v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby. Okrem toho môže lekár vychádzky zmeniť či zrušiť podľa vývoja stavu.
Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Zmena adresy počas PN
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak potrebujete počas PN zmeniť adresu pobytu (napr. na rekreačný pobyt, k rodine), zmenu adresy je pacient povinný oznámiť priamo Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca (EUP). Odporúčame však túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Ak máš povolené vychádzky a nejde o vážnu chorobu, stačí lekára informovať. V pobočke Sociálnej poisťovne vypíšete formulár o zmene adresy. Tento formulár umožňuje určiť inú adresu len dočasne.
Peňažné dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Zamestnanec
- 1.-3. deň: náhrada príjmu 25 % DVZ (platí zamestnávateľ).
- 4.-10. deň: náhrada príjmu 55 % DVZ (platí zamestnávateľ).
- Od 11. dňa: nemocenské 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa; výplatné termíny spravidla okolo 20. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
SZČO / Dobrovoľne nemocensky poistení
- 1.-3. deň: nemocenské 25 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa).
- Od 4. dňa: nemocenské 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa).
Podmienkou nároku na nemocenské je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Pri prvej ePN by si mali SZČO a dobrovoľne poistené osoby nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom svojho Elektronického účtu poistenca.
Osoba v ochrannej lehote
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
- 1.-3. deň: nemocenské 25 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa).
- Od 4. dňa: nemocenské 55 % DVZ (vypláca Sociálna poisťovňa).
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.
Hlásenie úrazu a spôsob výplaty dávky
Ak je dôvodom vzniku ePN úraz/pracovný úraz, poistenec vyplní formulár Hlásenie úrazu v detaile ePN. Poistenec si v časti „Elektronická práceneschopnosť“ vyberie konkrétnu ePN kliknutím na riadok ePN. Následne sa dostane do detailu ePN. V strednej časti obrazovky vľavo sa nachádza „Hlásenie úrazu“, po rozkliknutí, poistenec vyplní formulár.
Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok je poistenec povinný oznámiť číslo účtu alebo adresu, kam žiada zaslať dávku. Ak poistenec neoznámi spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým zamestnávateľ poskytuje mzdu. Pre včasné posúdenie nároku a výplatu dávky odporúčame uviesť spôsob, akým má Sociálna poisťovňa dávku vyplatiť.
Kontroly počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly, aby zabezpečila, že pacienti na PN skutočne robia všetko pre svoje zotavenie. Kontroly môžu byť náhodné alebo na základe podnetov od zamestnávateľov. Kontrolu zamestnanca počas PN vykonáva Sociálna poisťovňa alebo zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa vykonáva ročne niekoľko desiatok tisíc kontrol súvisiacich s PN. Kontroly môžu iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ. Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Ako prebieha kontrola v domácnosti?
Pracovníci Sociálnej poisťovne môžu prísť na kontrolu dodržiavania liečebného režimu priamo do bydliska poistenca. Takéto kontroly sa môžu robiť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní a sviatkov. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Ak pracovník, ktorý prišiel na kontrolu, nezastihne práceneschopného poistenca doma, v poštovej schránke mu nechá Oznámenie o vykonaní kontroly. Následne musí pacient kontaktovať útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde preukáže dôvod svojej neprítomnosti, a to najneskôr do troch pracovných dní.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Ak poisťovňa príde na to, že liečebný režim práceneschopná osoba porušila, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského, odkedy porušil liečebný režim až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie to môže byť v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že boli porušené ďalšie povinnosti, Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť aj peňažnú ponuku až do výšky 170 eur.
Týka sa to najmä pravidelných porušení, ako napríklad, že maródiaci neoznámi príslušnej pobočke zmenu svojej adresy, na ktorej sa zdržiava. Rovnako ak neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly, čo môže byť pes, pokazený zvonček, komplikovaný prístup do bytu alebo iná prekážka, ktorá nedovolí pracovníkom sociálnej služby skontrolovať poistenca na PN. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Výnimky a osobitné situácie
Výnimku na vychádzku má pacient, ktorý je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V takomto prípade sa môže vzdialiť z domu a ísť si zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, teda čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
PN a pracovný pomer
Skončenie pracovného pomeru počas PN
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer a to jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a to aj bez uvedenia dôvodu, a to aj počas vašej práceneschopnosti (PN). Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer.
Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN. Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne.
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.