Sociálny terapeut seniorov: Komplexný pohľad na profesiu a náplň práce

Sociálni terapeuti zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, pomáhajú jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať prekážky a zlepšovať kvalitu života. Tento článok sa zameriava na popis práce sociálneho terapeuta, odborné zručnosti, vedomosti a kompetencie, ktoré táto pozícia vyžaduje, ako aj na uplatnenie absolventov študijných programov zameraných na sociálnu prácu, s dôrazom na špecifické aspekty práce so seniormi.

Sociálna práca a legislatíva na Slovensku

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom. Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Kvalifikačné predpoklady pre sociálnu prácu

Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie v sociálnej práci. Kvalifikačné predpoklady sa líšia v závislosti od pozície:

• Sociálny pracovník: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
• Asistent sociálnej práce: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Absolventi študijných programov zameraných na sociálnu prácu spĺňajú kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti asistenta sociálnej práce v zmysle Zákona o sociálnej práci 219/2014 Z.z., § 5, ods. 1, písm. b) a § 12 ods. Tento zákon definuje rámec pre výkon sociálnej práce a stanovuje požiadavky na kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov.

Vzdelanie, zručnosti a kompetencie sociálneho terapeuta

Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore sociálna práca. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať na sociálnu terapiu. Toto ďalšie vzdelanie môže zahŕňať:

• Špecializačné vzdelávacie programy: Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
• Psychoterapeutický výcvik: Absolvovanie komplexného psychoterapeutického výcviku v uznávanom terapeutickom smere (napr. kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia).
• Supervízia: Pravidelná supervízia s skúseným psychoterapeutom, aby sa zabezpečila kvalita poskytovanej terapie a etické štandardy.

Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií.

Terapeutické prístupy

Sociálni terapeuti využívajú rôzne terapeutické prístupy a techniky, aby pomohli klientom riešiť ich problémy. Medzi najčastejšie patria:

• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Zameriava sa na zmenu negatívnych myšlienok a správania.
• Psychodynamická terapia: Skúma nevedomé procesy a minulé skúsenosti, ktoré ovplyvňujú súčasné fungovanie.
• Systemická terapia: Zameriava sa na vzťahy a interakcie v rodine alebo iných systémoch.
• Terapia zameraná na riešenie (Solution-Focused Therapy): Orientuje sa na identifikáciu cieľov a hľadanie riešení, namiesto zamerania sa na problémy.
• Terapia realitou (Reality Therapy): Pomáha klientom prevziať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia.

Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu.

Odborné vedomosti sociálneho terapeuta

Sociálny terapeut musí disponovať rozsiahlymi odbornými vedomosťami, ktoré zahŕňajú:

• Zásady a techniky profesionálnej komunikácie.
• Právne predpisy a legislatívne normy v oblasti pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok (napr. Zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, Zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom, Zákon č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, Zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, Zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Zákon č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, Zákona č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa).
• Právne predpisy a pojmy v oblasti zaobchádzania s osobnými údajmi.
• Vnútorné organizačné smernice - normatívne inštrukcie, vnútorné predpisy, interné normy.
• Metódy evidencie.
• Správne konanie, vrátane znalosti podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, náhradnom výživnom, štátnych sociálnych dávkach a sociálnych dávkach a na poskytovanie dotácií, rozhodnutia v zmysle zákona o správnom konaní na základe overených skutočností potrebných na posúdenie nároku a na výplatu štátnych sociálnych dávok a sociálnych dávok a dávky v hmotnej núdzi.
• Sociálne poradenstvo.
• Systém tvorby rozhodnutí v správnom konaní, vrátane tvorby rozhodnutí v správnom konaní vo veciach o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach a sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií.
• Postupy a spôsoby získavania a spracovávania podkladov na rozhodovanie v správnom konaní, vrátane podkladov o pomoci v hmotnej núdzi, náhradnom výživnom, štátnych sociálnych dávkach a sociálnych dávkach a na poskytovanie dotácií.
• Práca v informačnom systéme RSD (riadenie sociálnych dávok).
• Poradenstvo, možnosti a postupy pomoci pre občanov v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
• Legislatívne normy v oblasti sociálnych služieb.
• Postupy a metódy sociálnej pomoci, vrátane pomoci a poradenstva občanom odkázaným na dávku v hmotnej núdzi a občanom poberajúcim štátne sociálne dávky.
• Zásady etiky.

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Odborné zručnosti sociálneho terapeuta

Pre úspešný výkon funkcie sociálneho terapeuta sú nevyhnutné nasledujúce odborné zručnosti:

• Rešpektovanie pravidiel ochrany osobných údajov v súlade s platnou legislatívou.
• Ovládanie základných znalostí z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany verejného zdravia a požiarnej ochrany; zásad bezpečnej práce a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov.
• Kontrola vynakladania finančných prostriedkov, vrátane sledovania hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok.
• Kontrola náležitostí dokladov nevyhnutných pre ich platnosť v rámci posudzovania štátnych dávok.
• Vykonávanie kontrol poskytovaných služieb, vrátane kontrol priamo v teréne.
• Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti.
• Spracovávanie, resp. vybavovanie korešpondencie a jej evidencia.
• Vedenie požadovanej prevádzkovej dokumentácie, agend, evidencie, štatistík a pod.
• Zabezpečovanie, príprava a zostavovanie podkladov, vzorov a pod. na prípravu dokumentácie.
• Napĺňanie informačného systému RSD (riadenie sociálnych dávok) v súvislosti s vyplatením dávky.
• Poskytovanie informačného a konzultačného servisu.
• Poskytovanie sociálno-právneho poradenstva.
• Vybavovanie a preberanie písomností v registratúre podľa stanovených postupov a inštrukcií.
• Spolupráca a komunikácia s ďalšími štátnymi orgánmi, najmä so súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich so štátnymi sociálnymi dávkami a vybavovanie dožiadaní týchto orgánov.
• Aktívna spolupráca najmä s OSO (oddelenie služieb pre občana) a Aktivačným centrom a ďalšími organizačnými útvarmi úradu.
• Spolupráca s ďalšími orgánmi a inštitúciami, ktoré sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich so štátnymi sociálnymi dávkami.
• Zabezpečovanie odbornej pomoci pre klienta v oblasti hmotnej núdze a štátnych sociálnych dávok.
• Poskytovanie a zabezpečenie pomoci v nevyhnutných prípadoch v oblasti sociálnej práce a poradenstva.
• Vybavovanie odvolaní proti rozhodnutiam o priznaní, nepriznaní, odobratí a vyplácaní príspevkov.
• Výplata dávok hmotného zabezpečenia.
• Pomoc pri uplatňovaní práv, oprávnených záujmov v oblasti sociálnej práce a poradenstva.
• Rozhodovanie v správnom konaní.

Všeobecné a špecifické kľúčové kompetencie

Okrem odborných zručností a vedomostí sú pre sociálneho terapeuta dôležité aj všeobecné a špecifické kľúčové kompetencie:

Komunikačné kompetencie (štátny/materinský jazyk):

• Počúvanie: Schopnosť porozumieť vecnému a umeleckému počutému textu, chápať význam slov a pojmov v textoch, ktoré sú mu témou alebo odbornosťou blízke a rozumieť gramatickej forme textu.
• Čítanie: Schopnosť samostatne a bez prípravy správne a plynule prečítať umelecké a vecné texty, porozumieť obsahu umeleckému a odbornému textu, explicitne a implicitne vyjadreným informáciám. Ovláda kritické čítanie.
• Hovorenie (samostatný ústny prejav/dialógy): Schopnosť pohotovo sa zorientovať v komunikačnej situácii a presne reagovať zrozumiteľnou odpoveďou alebo otázkou. V jazykových prejavoch dodržiava pravidlá spisovnej výslovnosti, správne artikuluje, uplatňuje vhodnú intonáciu.
• Písanie: Schopnosť vytvoriť dlhší štruktúrovaný a kompozične ucelený a zrozumiteľný text na tému blízku jeho záujmu alebo odbornosti.

Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Osobnostné predpoklady sociálneho terapeuta

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a pod. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť. K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod. Má úctu k životu. Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

• kvalitného vzdelania,
• sociálneho rozhľadu,
• integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí),
• profesionálnych predpokladov a schopností,
• schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Špecifiká práce sociálneho terapeuta so seniormi

Práca so seniormi si vyžaduje špecifický prístup a znalosti. Sociálny terapeut pracujúci so seniormi by mal byť oboznámený s:

• Gerontológiou: Náuka o starnutí a starobe.
• Špecifickými problémami seniorov: Izolácia, osamelosť, strata blízkych, zdravotné problémy, finančné ťažkosti, problémy s bývaním, diskriminácia.
• Psychickými poruchami u seniorov: Depresia, demencia, úzkosť, poruchy spánku.
• Komunikačnými stratégiami pre prácu so seniormi: Trpezlivosť, empatia, rešpekt, jasná a zrozumiteľná komunikácia.
• Etickými otázkami v práci so seniormi: Autonómia, dôstojnosť, ochrana pred zneužívaním a zanedbávaním.

Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení.

Pracovná náplň sociálneho terapeuta seniorov

Pracovná náplň sociálneho terapeuta seniorov môže zahŕňať:

• Individuálna terapia: Poskytovanie individuálnej terapie seniorom s cieľom riešiť ich psychické, emocionálne a sociálne problémy.
• Skupinová terapia: Vedenie skupinovej terapie pre seniorov s podobnými problémami, napr. skupiny pre seniorov trpiacich osamelosťou, depresiou alebo demenciou.
• Rodinná terapia: Poskytovanie rodinnej terapie seniorom a ich rodinám s cieľom zlepšiť vzťahy a riešiť konflikty.
• Konzultácie a poradenstvo: Poskytovanie konzultácií a poradenstva rodinám a opatrovateľom seniorov o tom, ako sa starať o seniora s psychickými problémami.
• Krízová intervencia: Poskytovanie krízovej intervencie seniorom v akútnej krízovej situácii, napr. po strate blízkeho alebo po pokuse o samovraždu.
• Psychoedukácia: Vedenie psychoedukačných skupín pre seniorov a ich rodiny s cieľom zvýšiť ich informovanosť o psychických poruchách a možnostiach liečby.
• Spolupráca s inými odborníkmi: Spolupráca s lekármi, zdravotnými sestrami, sociálnymi pracovníkmi a inými odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú starostlivosť o seniorov.
• Vedenie dokumentácie: Vedenie dokumentácie o terapeutickom procese a pokroku klienta.
• Účasť na supervízii: Účasť na pravidelnej supervízii s skúseným psychoterapeutom s cieľom zabezpečiť kvalitu poskytovanej terapie a etické štandardy.

Sociálny terapeut poskytuje odborné poradenstvo v rôznych oblastiach, vrátane dávok a príspevkov, náhradného výživného, dotácií na stravu a školské potreby, štátnych sociálnych dávok. Okrem toho poskytuje poradenstvo občanom v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii. Získava a spracováva podklady na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach, sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií.

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.

Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas. Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov, odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

Postup práce sociálneho pracovníka v zdravotníctve

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv.

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka, dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených, dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta, pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby, dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka). Metóda - individuálny rozhovor.
2. Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu: kľúčové informácie o sociálnom probléme, od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky, správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch, informácie o tom, ako choroba ovplyvnila...

Príklad z praxe: Sociálny terapeut v domove dôchodcov

Predstavme si sociálneho terapeuta, ktorý pracuje v domove dôchodcov.

• Pondelok: Individuálne terapie so seniormi trpiacimi depresiou a úzkosťou. Konzultácia s rodinou seniora s demenciou o možnostiach zvládania jeho správania.
• Utorok: Vedenie skupinovej terapie pre seniorov trpiacich osamelosťou. Príprava psychoedukačnej prednášky o demencii pre rodiny a opatrovateľov.
• Streda: Účasť na supervízii s psychoterapeutom. Individuálna terapia so seniorom po strate manžela.
• Štvrtok: Vedenie skupiny pre seniorov s Alzheimerovou chorobou, zamerané na stimuláciu kognitívnych funkcií. Spolupráca s lekárom pri nastavovaní liečby pre seniora s depresiou.
• Piatok: Krízová intervencia so seniorom po pokuse o samovraždu. Vedenie dokumentácie o terapeutickom procese a pokroku klientov.

Záver

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie. Sociálny pracovník zohráva v modernom zdravotníctve kľúčovú úlohu. Jeho práca presahuje rámec bežnej zdravotnej starostlivosti a zameriava sa na celostný prístup k pacientovi ako k bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

tags: #socialny #terapeut #seniorov