Živnostník (SZČO) rieši veľa vecí sám. A keď vás vyradí choroba, otázky pribúdajú rýchlejšie než teplota. Mám nárok na PN? Musím platiť odvody? Som živnostník a ochorel som - čo mám robiť? Ak ste živnostník a ochoriete, prvým krokom je návšteva lekára, ktorý vám vystaví elektronickú PN (ePN). Keď ochoriete ako živnostník, nemusí to automaticky znamenať výpadok príjmu. Stačí, ak si postrážite tri veci: uhradíte odvody, budete mať aktívne nemocenské poistenie (alebo ochrannú lehotu) a budete dodržiavať liečebný režim.
Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu - spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov.
Povinné sociálne a zdravotné poistenie SZČO
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú povinné platiť nemocenské a dôchodkové poistenie, ak ich príjmy za predchádzajúci rok presiahnu zákonom stanovenú hranicu. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna nasledujúceho roka.
Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa mení vždy na začiatku kalendárneho roka a každoročne sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za dva roky predchádzajúce konkrétnemu obdobiu/roku, na ktoré sa základ vzťahuje. V roku 2025 budú teda ovplyvnené priemernou mesačnou mzdou za rok 2023, ktorá bola na úrovni 1 430 eur.
Minimálne odvody SZČO v roku 2025
Minimálny vymeriavací základ
Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne pre rok 2025 sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023. To znamená, že výška minimálneho vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov v roku 2025 je 715 eur (50 % z 1 430 eur).
Minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne
Minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2025 sa vypočítajú sadzbou 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu. Pre rok 2025 tak ide o sumu 237,02 eur (33,15 % zo 715 eur). Ak živnostník či iná SZČO platí minimálne odvody, od 1. januára 2025 musí začať platiť minimálne odvody, ktoré sú platné pre rok 2025. Ak teda živnostník zaplatí za december 2024 ešte minimálny odvod do Sociálnej poisťovne vo výške 216,13 eur, v januári 2025 si už musí dať pozor a prestaviť si platby tak, aby odviedol už za január 2025 novú sumu minimálnych odvodov vo výške 237,02 eur. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne platí minimálne odvody približne 80 % živnostníkov.
Minimálne mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne
V prípade zdravotných odvodov pre rok 2025 platí rovnako minimálny vymeriavací základ vo výške 715 eur, z ktorého sa príslušnou sadzbou poistného vypočíta výška odvodu do zdravotnej poisťovne. Od 1.1.2024 do 31.12.2027 sú dočasne zvýšené sadzby poistného - pre osoby so zdravotným postihnutím ide v tomto období o sadzbu 7,5 %, pre ostatné SZČO je sadzba poistného 15 %. Minimálne odvody (preddavky) do zdravotnej poisťovne pre osobu bez zdravotného postihnutia sú v roku 2025 vo výške 107,25 eur (15 % zo 715 eur). Suma 53,62 eur platí v prípade osoby so zdravotným postihnutím (7,5 % zo 715 eur).
Uvedené minimálne zdravotné odvody sa nevzťahujú na osoby, ktoré majú súbeh platiteľa poistného, napr. sú aj zamestnancami či poistencami štátu. V takom prípade je možné platiť do zdravotnej poisťovne aj preddavok nižší ako je minimálny, resp. v niektorých prípadoch aj nulový. Ak však živnostník nemá iného platiteľa poistného na zdravotné poistenie, odvádzať musí najmenej túto sumu preddavku. Po skončení roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie poistného, keďže počas roka sú platené iba preddavky.
Porovnanie minimálnych odvodov SZČO v rokoch 2024 a 2025
Minimálne odvody „bežnej“ SZČO od roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 stúpnu spolu o 30,34 eur. Celková suma odvodov pre osobu bez zdravotného postihnutia bude v roku 2025 344,27 eur, pre osobu so zdravotným postihnutím 290,64 eur.
Splatnosť odvodov
Splatnosť odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne pre SZČO je do 8. dňa po skončení kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, platí sa teda pozadu. Napríklad, za január je potrebné odvody zaplatiť najneskôr do 8. februára, resp. v roku 2025 do 10.2.2025, nakoľko lehota pripadla na sobotu, preto sa posúva na najbližší pracovný deň.
Nárok na PN a jej vyplácanie pre SZČO
K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku. Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
- Povinne nemocensky poistené osoby: Patria sem živnostníci a zamestnanci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
- Dobrovoľne nemocensky poistené osoby: Osoby nad 16 rokov, ktoré si platia nemocenské poistenie samostatne (napr. študenti alebo nezamestnané osoby). Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Osoby v ochrannej lehote: Ochranná lehota plynie po skončení nemocenského poistenia a trvá sedem dní. Ak bola osoba poistená kratšie ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Preto, ak ste podnikali od 1. januára do 30. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.
Postup pri ochorení živnostníka
Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN, a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke: dátum vzniku PN, čas vychádzky, nasledujúce lekárske kontroly. Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka (prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca) alebo na adresu trvalého pobytu (poštou).
Výpočet a dĺžka vyplácania PN
PN sa čerpá takto:
- od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % denného vymeriavacieho základu,
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % denného vymeriavacieho základu.
Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.
PN sa vypláca maximálne 52 týždňov od jej vzniku. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.
Príklad výpočtu PN-ky pre živnostníka s minimálnymi odvodmi
Miroslav je živnostník s minimálnymi odvodmi. Je chorý 7 dní a platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Akú nemocenskú dávku dostane?
Denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ / počet dní v mesiaci = 715 / 30,41 (priemerný počet dní v mesiaci) = 23,51 €
Výpočet pre 7 dní:
- 1.-3. deň (25 % z 23,51 €): 23,51 * 0,25 * 3 = 17,63 €
- 4.-7. deň (55 % z 23,51 €): 23,51 * 0,55 * 4 = 51,70 €
Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Miroslav nemocenské vo výške 69,33 €.
V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335 € (približne mesačná dávka pri minimálnych odvodoch) a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.
Dodržiavanie liečebného režimu
Počas PN musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa môžete vzdialiť iba počas lekárom určených vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a v prípade vašej neprítomnosti v domácom prostredí vám môže zastaviť vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Ak si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti.
Alternatívy k štátnemu nemocenskému poisteniu: Komerčné poistenie PN
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PN-ky v poisťovniach. Komerčné poistenie práceneschopnosti je výhodné pre tých, ktorí si platia minimálne odvody do Sociálnej poisťovne a chcú si zabezpečiť vyšší príjem v prípade PN.
Výhody komerčného poistenia
Ak by ste ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €. Toto je výrazne vyššia suma oproti dávke zo Sociálnej poisťovne pri minimálnych odvodoch (približne 335 €/mesačne).
Prípadové štúdie
- Kaderník (35 rokov, nízky príjem): Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000 €, aby sa vyhol plateniu odvodov. Mesačné výdavky má na úrovni 1000 € a nemá vybudovanú rezervu. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35 €/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000 €), stálo by ho to mesačne približne 38 €.
- IT-čkár a konateľ jednoosobovej s.r.o. (40 rokov, optimalizácia odvodov): Prešiel na s.r.o. kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000 €. Jeho mesačné výdavky sú 1800 €. Má zainvestovaných 30 000 € v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením je komerčné poistenie práceneschopnosti. Na pokrytie mesačných nákladov potrebuje dávku 60 €/deň, čo ho bude stáť približne 65 €/mesačne.
- Lešenár v Nemecku (30 rokov, rizikové povolanie): Má ročný príjem 50 000 €. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500 € a má na bežnom účte rezervu 10 000 €. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy určenej na neočakávané výdavky. V jeho prípade je kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Na pokrytie mesačných výdavkov potrebuje dávku vo výške 50 €/deň, čo ho bude stáť v poisťovni, ktorá vie kryť PN na území celej EÚ, 68 €/mesačne. V tejto cene je už zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.
Dôležité aspekty komerčného poistenia
- Prirážka za rizikové povolanie a zdravotný stav: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania (napr. výškové práce, elektrikár, lešenár) a zdravotného stavu. Existujú však poisťovne, ktoré nedávajú prirážku za rizikové povolanie.
- Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta (podľa daňového priznania alebo faktúr). Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu, avšak každá poisťovňa má stanovený iný limit dennej dávky, od ktorej skúmajú príjem (od 6 €/deň alebo od 11 €/deň).
- Podmienka platenia odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Rozdiely sú aj v tom, že jedna poisťovňa skúma výšku odvodov, zatiaľ čo druhá len to, že klient odvody platí.
- Čakacia doba: Je to doba, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s diagnózou, z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. Čakacie doby sa líšia pre rôzne ochorenia (napr. 2 mesiace pri chorobe, 9 mesiacov pri tehotenstve, 12 mesiacov pri problémoch s chrbticou).
- Karenčná doba: Je obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
- Limit ceny poistenia PN: Poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve (napr. nesmie byť vyššia ako 40 % z ceny celej poistky).
- Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý. Niektoré poisťovne kryjú klienta iba na území SR, iné dokážu kryť klienta na území EÚ a akceptujú aj obvodného lekára v rámci EÚ.
- Výluky z poistenia a vyžadované doklady: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia (udalosti, ktoré poistením nie sú kryté) a doklady, ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť.
Zmeny v sociálnom poistení SZČO
Sociálna poisťovňa od 1. júla 2025 sprístupnila novú online kalkulačku, ktorá SZČO umožňuje zistiť, či im vznikla povinnosť platiť poistné, a zároveň vypočíta jeho výšku. Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa im do 21. júla 2025 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025. Tieto oznámenia Sociálna poisťovňa bude posielať automaticky, živnostníci a ostatné SZČO nemusia o nič žiadať.
Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške. Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností.
Dôchodkové poistenie SZČO
Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715 €. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4 % z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46 € mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335 €/mesačne resp. 11 €/deň. Priemerná doba trvania PN-ky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní.
Zmeny v sociálnej oblasti od 1. júla 2019 sa týkajú najmä výšky sociálnych dávok poskytovaných zo systému sociálneho poistenia (napr. dávky garančného poistenia, dávky poistenia v nezamestnanosti, predčasného starobného dôchodku i minimálneho dôchodku).
Zánik povinnosti platiť poistné
Iná situácia nastáva, ak SZČO zanikne povinnosť platiť sociálne poistenie z dôvodu dosahovania nízkeho príjmu z podnikania. Podľa ZSP v takomto prípade sociálne poistenie SZČO neplatí i napriek tomu, že v podnikaní naďalej pokračuje. Ak SZČO podnikanie preruší alebo s podnikaním skončí, zaniká jej povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. V takomto prípade sa SZČO musí odhlásiť z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v lehote do 8 dní odo dňa prerušenia alebo skončenia podnikania.
Povinné zdravotné poistenie SZČO zaniká dňom skončenia výkonu SZČO. Za SZČO sa podľa ZZP považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti, z ktorých je príjem zdanený podľa § 6 ZDP, s výnimkou vyňatých príjmov ustanovených v ZZP.
Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od 1. júla, resp. od 1. októbra.
Dôsledky neplatenia sociálneho poistenia
Za obdobie, počas ktorého poistné na sociálne poistenie nebude platiť, nemá nárok na dávky sociálneho poistenia v prípade vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí (ide o dávky počas choroby, v budúcnosti o pomernú časť dávok v starobe, prípadne invalidite, pretože obdobie neplatenia sa pri výpočte týchto dávok nezhodnocuje). Osobe, ktorá nie je sociálne poistená, môže vzniknúť nárok iba na dávku sociálnej pomoci, ale iba ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov. Dávky sú nízke, odvodzujú sa od platného životného minima, ktoré od 1. 7. 2010 predstavuje sumu 185,38 €/mesiac.
Dobrovoľné poistenie po skončení podnikania
Ak chce byť osoba aj po skončení podnikania zabezpečená dávkami sociálneho poistenia, môže využiť inštitút dobrovoľného poistenia tak, že sa prostredníctvom RLFO (prihláška) prihlási ako dobrovoľný platiteľ poistného buď na všetky druhy dobrovoľného poistenia, alebo len napríklad na dobrovoľné dôchodkové poistenie, alebo len na dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma v rozpätí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
tags: #szco #nemocenske #a #dochodkove #poistenie