Sociálny rozvoj a sociálna výchova: Komplexný pohľad na formovanie osobnosti

Sociálny rozvoj a sociálna výchova sú kľúčové pre formovanie osobnosti človeka a jeho úspešné začlenenie do spoločnosti. Tento článok sa venuje hĺbkovému pohľadu na tieto témy, pričom sa zameriava na ich význam, metódy a aplikácie v rôznych životných fázach, od raného detstva až po dospelosť.

Čo je sociálna výchova a prečo je dôležitá?

Výchova má významný vplyv na osobnostný a sociálny rozvoj dieťaťa. Predškolský vek je najvýznamnejším obdobím formovania základov osobnosti dieťaťa, ktoré je zásadným spôsobom ovplyvnené prostredím materskej školy. Dôležité je, aby každý pedagóg dokázal citlivo vnímať a pozorovať prejavy správania dieťaťa, ktoré mu umožnia spoznať jeho povahové črty, charakter, vlastnosti, postoje a emócie. Mal by sa zaujímať aj o prostredie, z ktorého dieťa pochádza a rovnako poznať štýly učenia sa dieťaťa.

Napriek tomu však základom pre správny vývin dieťaťa je domáce prostredie a jeho najbližšia rodina. Dieťa sleduje správanie a reakcie svojich rodičov, napodobňuje ich a tak sa snaží pochopiť okolitý svet a správanie ľudí v jeho okolí. Vzhľadom k tomu, že dieťa v období predškolského a mladšieho školského veku prechádza vývinovou fázou, je výchova v MŠ, ŠKD a CVČ významným činiteľom, ktorý prispieva k utváraniu jeho osobnosti.

Plánovanou a cieľavedomou projektovou činnosťou má každý pedagóg možnosť pozitívne formovať vývin dieťaťa a naučiť ho byť zodpovedným a zdravo sebavedomím jedincom, ktorý disponuje dôležitými životnými zručnosťami. Tie zvyšujú kvalitu jeho života a podporujú dosiahnutie maxima.

Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR)

Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR) je prierezová téma, ktorá sa prelína celým vzdelávaním a zameriava sa na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Programy OSR sa zameriavajú na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Ich cieľom je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora jedinca pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom.

Cieľom je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách. OSR umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných.

Prečo je OSR dôležitý?

Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj predstavuje integrálnu súčasť moderného vzdelávania. Jej cieľom je formovať komplexnú osobnosť žiaka, a to nielen v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v oblasti postojov, hodnôt a sociálnych kompetencií. Táto téma sa prelína celým vzdelávacím procesom a umožňuje žiakom hlbšie porozumieť sebe, svojim vzťahom a ich miestu v spoločnosti. Hlavným cieľom tejto prierezovej témy je rozvíjať ľudský potenciál žiakov a poskytnúť im základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Konkrétne sa zameriava na:

• Rozvoj osobnosti: Umožňuje žiakom premýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a rešpektovaniu práv ostatných.
• Formovanie hodnôt a postojov: Žiaci sú vedení k tomu, aby si osvojili hodnoty ako tolerancia, empatia, zodpovednosť a úcta k druhým.
• Rozvoj sociálnych kompetencií: Prierezová téma rozvíja u žiakov schopnosť komunikovať, argumentovať, spolupracovať v skupine a riešiť problémy. Pomáha im prezentovať seba aj výsledky svojej práce.
• Podpora zdravého životného štýlu: Usmerňuje žiakov v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám.

Ako sa realizuje OSR?

Používanie metód osobnostno-sociálnej výchovy je možné v rámci ktoréhokoľvek predmetu. Realizácia tematických programov OSR je obsiahnutá v očakávaných výstupoch jednotlivých vzdelávacích odborov rámcového vzdelávacieho programu. Niektorým témam OSV (napr. sebapoznávanie, komunikácia, riešenie konfliktov a i.) je dobré venovať sa v samostatných programoch, ktoré umožňujú kvalitnejšiu a intenzívnejšiu prácu.

Integrácia do vyučovacích predmetov je dôležitá, pretože ciele a obsah prierezovej témy sú súčasťou viacerých predmetov, čím sa zabezpečuje jej komplexné a systematické rozvíjanie. Škola môže zaradiť osobnostný a sociálny rozvoj ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín. Projektové vyučovanie je vhodnou formou, ktorá je zameraná na konkrétne aspekty osobnostného a sociálneho rozvoja. Efektívnou formou je aj realizácia kurzov, ktoré sa venujú špecifickým témam z oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja.

Dôležitou podmienkou úspešnej realizácie je používanie aktivizujúcich a interaktívnych metód, ktoré motivujú žiakov k aktívnej účasti a sebareflexii. Výber spôsobu a času realizácie je v kompetencii každej školy, ktorá zohľadňuje svoje špecifické podmienky a potreby žiakov.

Sociálny a emocionálny rozvoj v praxi

Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžu rodičia podporovať rôznymi spôsobmi. Predškolský vek je najvýznamnejším obdobím formovania základov osobnosti dieťaťa. Obdobie predškolského veku je zásadným spôsobom ovplyvnené prostredím materskej školy. Po dovŕšení šiesteho roku je čas nastúpiť do prvej triedy, čo je pre každé dieťa výnimočná udalosť. Vek však nie je len jedinou podmienkou nástupu do základnej školy. Nestačí, že dieťa je na školu zrelé; je potrebné, aby na ňu bolo aj pripravené.

Čo zahŕňa sociálna a emocionálna oblasť?

Emocionálna zrelosť dieťaťa spočíva hlavne v tom, že dokáže ovládať svoje impulzívne reakcie a je emocionálne stabilné. Pozná svoje emócie, vie ich rozlišovať, orientovať sa v nich, čo pre neho tá ktorá emócia znamená a ako ich môže prijateľne prejaviť. Veľmi dôležitá je sebaregulácia, teda vedomé riadenie myšlienok, správania a emócií. Ide o to, že dieťa je schopné zastaviť sa, porozmýšľať a až potom konať. V neposlednom rade je dôležitý aj jeho pozitívny vzťah k povinnostiam, predovšetkým školským povinnostiam.

Na emocionálnu oblasť úzko nadväzuje aj sociálna oblasť. Dieťa je schopné vyjadriť svoje vlastné potreby, názory, dokáže byť ohľaduplné voči druhým, vie rozpoznať vhodné a nevhodné správanie v obvyklých situáciách, uvedomuje si zodpovednosť za vlastné konanie ako aj jeho následky. Dokáže rešpektovať pravidlá v každodennom kontakte s deťmi aj dospelými, je schopné spolupracovať a spolupodieľať sa na činnostiach.

Námety na hry s dieťaťom

Nasledujúce hry a aktivity sú zamerané na výchovu k poznávaniu a rozvíjaniu vlastnej osobnosti, rozvíjanie sociálnej komunikácie, sebaregulácie a spolupráce, a podporujú učenie detí k zodpovednosti voči sebe a iným:

• Pocity z čarovného klobúka: Vystrihnite obrázky ľudí s emóciami z časopisov, nalepte ich na kartičky. Dieťa pantomimicky predvedie emóciu a rodičia hádajú.
• Emócie z plastelíny: Nakreslite hlavu bez tváre a dieťa z plastelíny dotvorí, ako sa cíti.
• Spoločná maľba: Aktivita na rozvoj neverbálnej komunikácie. Maľujte spoločne v tichosti, striedajte sa v ťahoch štetcom.
• Spoločenské hry: Klasické hry ako Človeče nehnevaj sa pomáhajú osvojiť si sociálne zručnosti, podporujú komunikáciu a myslenie.
• Nepriateľ menom HNEV: Výtvarne znázornite pocity hnevu, porozprávajte sa o nich a na záver koláž demonštratívne zničte.
• Špióni: Praktizujte pozorovanie okolia a popisovanie detailov. Pomôžte dieťaťu nadviazať na pozorovania vhodnou reakciou.
• Cukrík: Hra na rozvoj schopnosti riešenia problémov a vyjadrovania. Dvaja hráči majú cukrík, no môžu ho získať len od partnera.
• Náš spoločný príbeh: Rodič povie začiatok rozprávky, dieťa pokračuje ďalšou vetou, rozvíjajúc tak tvorivosť a spoluprácu.
• Dohoda: Učte dieťa kompromisom. Ak sa na niečom nezhodnete, hľadajte spoločne riešenia s otázkou: "Ako dokážeme obaja dostať to, čo chceme?".

Kariérový vývin v materskej škole a školskom klube detí

Kariérový vývin v materskej škole a školskom klube detí je dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja. V rámci tvorivých techník sa zameriame na vytváranie podnetného a podporného prostredia, v ktorom si deti dokážu rozvíjať individuálny prístup, sebavyjadrenie, emocionálnu stabilitu a kreativitu ako súčasť celostného rozvoja svojej osobnosti. Prostredníctvom kreatívnych aktivít sa naučia spontánne a autenticky vyjadrovať svoje pocity a zážitky, rozvíjať empatiu a budovať zdravé medziľudské vzťahy.

Inovácia profesijných kompetencií pedagógov

Hlavným cieľom vzdelávacieho programu je inovácia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti rozvíjania morálneho profilu detí, žiakov ako súčasť osobnostnej a sociálnej výchovy. Inovácia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti rozvíjania pedagogiky voľného času detí. Prehĺbiť, rozšíriť profesijné kompetencie pedagógov pre implementáciu inovácií, zameraných na zmysluplné hodnotové využívanie voľného času.

Učiteľ sa oboznámi s inovačnými prístupmi využívajúcimi silu tvorivých a umeleckých aktivít na podporu emocionálneho, sociálneho a psychického rozvoja dieťaťa.

Vzdelávací obsah

Vzdelávací obsah zahŕňa inovatívne techniky a spôsoby učenia detí a žiakov k hodnotám - vychovať morálne zrelú osobnosť, ktorá sa vyznačuje komunikatívnosťou, zdravým sebavedomím, pozitívnym hodnotením iných, kreativitou a iniciatívnosťou. Osobnosť, ktorá dokáže vyjadriť svoje city, je empatická, asertívna, dokáže riešiť konflikty pokojným spôsobom, dokáže spolupracovať a je prosociálna.

Ďalšie oblasti vzdelávacieho obsahu sú: poznávanie a rozvoj vlastnej osobnosti, sociálna komunikácia, poznávanie a učenie sa, sebaregulácia, organizačné schopnosti, spolupráca, hodnoty, postoje.

Získané kompetencie

Absolventi vzdelávacieho programu získajú kompetencie v dvoch hlavných oblastiach:

1. Oblasť žiak:
   • Vývinové a individuálne charakteristiky žiaka - používanie vhodných diagnostických nástrojov (projektívne techniky, kresba, hranie rolí, pozorovanie, analýza prác portfólia žiaka).
   • Psychologické a sociálne faktory učenia sa žiaka - pozná štýly učenia sa žiaka, používa vhodné intervenčné nástroje a spôsoby motivácie.
2. Oblasť výchovno-vzdelávacia činnosť:
   • Plánovanie a projektovanie výchovno-vzdelávacej činnosti - vytvára plány výchovno-vzdelávacej činnosti a projekty v súlade s výchovným programom.
   • Hodnotenie priebehu a výsledkov výchovno-vzdelávacej činnosti a učenia sa žiaka - podporuje samostatnosť a zodpovednosť žiakov, rozvíja sebareflexiu a sebahodnotenie žiaka, oceňuje životné zručnosti žiaka.

Inovačné vzdelávanie pre pedagógov

Inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 hodín realizujeme v súlade s § 55 ods. 3 a 4 zákona č. 138/2019 Z.z. Druh vzdelávania je inovačné vzdelávanie, forma vzdelávania je kombinovaná forma, 50 hodín, z toho 20 hodín prezenčne a 30 hodín dištančne. Kategórie pedagogických zamestnancov, pre ktoré je vzdelávanie určené, sú: učiteľ, vychovávateľ v ŠKD, CVČ, CDR, pedagogický asistent - 1. stupeň ZŠ. Podkategórie zahŕňajú učiteľa materskej školy. Vzdelávanie prebieha prostredníctvom aplikácie ZOOM.

Termíny vzdelávacích blokov - online:

• 11. január 2025 v čase od 9:00 - 16:00 hod.
• 18. január 2025 v čase od 9:00 - 16:00 hod.
• 18. január 2025 v čase od 16:00 hod - záverečná prezentácia

Osvedčenie a pracovný materiál môže byť dokladom do atestačného portfólia.

Podmienky pre zaradenie uchádzačov na inovačné vzdelávanie

Prihlasovanie na vzdelávanie sa realizuje vyplnením prihlášky. Inovačné vzdelávanie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. sa ukončuje záverečnou prezentáciou pred trojčlennou komisiou, ktorú vymenoval štatutárny orgán poskytovateľa.

Lektorka, Mgr. [Meno a priezvisko nebolo uvedené], sa vo svojej praxi venuje lektorskej činnosti v oblasti osobnostného a profesijného rozvoja so zameraním na prácu s emóciami, sebavyjadrením a podporou duševného zdravia. Je absolventkou vzdelávania v oblasti expresívnej terapie na Masarykovej univerzite v Brne, ktorú aktívne využíva pri vedení skupinových aj individuálnych aktivít.

Sociálna andragogika a celoživotné vzdelávanie

Úvod do sociálnej andragogiky

Sociálna andragogika je disciplína, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, výchovou a sociálnou podporou dospelých jedincov v rôznych životných situáciách. Na rozdiel od tradičnej andragogiky, ktorá sa sústreďuje prevažne na vzdelávanie dospelých, táto oblasť zahŕňa aj prácu s jednotlivcami zo sociálne znevýhodnených skupín, ako sú nezamestnaní, ľudia so zdravotným postihnutím, seniori, migranti alebo iné ohrozené skupiny.

Význam sociálnej andragogiky

Sociálna andragogika zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom začleňovaní a podpore dospelých jednotlivcov, ktorí čelia rôznym životným výzvam. Jej význam spočíva v niekoľkých základných oblastiach:

• Podpora celoživotného vzdelávania: Pomáha dospelým rozvíjať zručnosti a znalosti potrebné na zlepšenie ich kvality života, zvýšenie zamestnateľnosti a sociálnej integrácie.
• Prevencia sociálnej exklúzie: Práca s ľuďmi v nepriaznivej sociálnej situácii pomáha predchádzať ich izolácii, chudobe a iným negatívnym dôsledkom sociálneho vylúčenia.
• Posilňovanie individuálnej sebestačnosti: Podpora jednotlivcov pri hľadaní práce, vzdelávaní a adaptácii na meniace sa podmienky spoločnosti zvyšuje ich nezávislosť a sebavedomie.
• Zlepšenie kvality života: Edukačné programy zamerané na zdravotnú osvetu, finančnú gramotnosť alebo psychologickú podporu prispievajú k zlepšeniu celkového blaha jednotlivcov.
• Podpora aktívneho starnutia: Umožňuje seniorom zostať aktívnymi členmi spoločnosti, čím sa predchádza ich osamelosti a zhoršeniu zdravotného stavu.

Uplatnenie sociálnej andragogiky

Sociálni andragógovia nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach verejného aj súkromného sektora. Medzi hlavné oblasti, kde môžu pôsobiť, patria:

1. Sociálne služby a komunitná práca: Práca v organizáciách poskytujúcich pomoc ľuďom v núdzi (nízkoprahové centrá, charitatívne organizácie, denné stacionáre). Pomáhajú klientom s orientáciou v sociálnom systéme, hľadaním zamestnania, bývania či vzdelávania.
2. Pracovné poradenstvo a podpora zamestnanosti: Na úradoch práce alebo v súkromných poradenských agentúrach pomáhajú nezamestnaným so zlepšením ich zručností, kariérnym poradenstvom a integráciou na pracovný trh.
3. Neziskový sektor a mimovládne organizácie: Zamestnávanie pri projektoch zameraných na pomoc ohrozeným skupinám (migranti, ľudia so zdravotným postihnutím, obete domáceho násilia).
4. Zdravotnícke zariadenia a sociálne rehabilitačné centrá: Podieľanie sa na vzdelávaní pacientov, podpore pri zvládaní ochorení a adaptácii na zmenené životné podmienky.

Prínos sociálnej andragogiky pre spoločnosť

Sociálna andragogika prináša spoločnosti mnohé výhody. Okrem priamej pomoci jednotlivcom prispieva k širšiemu spoločenskému rozvoju. Medzi jej hlavné prínosy patria:

• Sociálna integrácia znevýhodnených skupín: Pomoc marginalizovaným skupinám vedie k väčšej inklúzii v spoločnosti a posilneniu ich práv a možností.
• Zlepšenie duševného zdravia: Programy zamerané na osobnostný rozvoj a zvládanie stresu prispievajú k lepšej psychickej pohode.
• Podpora aktívneho občianstva: Vzdelávanie a zapojenie dospelých do komunitných aktivít zvyšuje ich záujem o spoločenské dianie.
• Zníženie kriminality a sociálnych problémov: Prevencia sociálnej exklúzie a podpora zamestnanosti znižujú riziko kriminality, bezdomovectva či závislostí.

Sociálna práca a jej úloha v spoločnosti

Definícia sociálnej práce

Sociálny odbor je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy zamerané na zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Cieľom je podporovať sociálnu zmenu, rozvoj, súdržnosť a posilňovanie schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní.

Sociálna práca je definovaná ako praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Pojem "sociálny"

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

1. Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame.
2. Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika.
3. Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti.

Pojem sociálny a etymologický význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity. Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod.

Ciele sociálnej práce

Sociálna práca sa zameriava na:

• Zlepšenie vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia.
• Rozvíjanie sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s ohľadom na individuálne potreby a rozdiely.
• Poskytovanie pomoci, podpory a sprevádzania klientom bez ohľadu na ich vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie a iné sociodemografické odlišnosti.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca zahŕňa získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti

Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaní svojich psychických a základných životných potrieb. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život.

Vedeckosť sociálnej práce

Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.

Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania:

1. Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe.
2. Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Sociálna práca ako multidisciplinárna disciplína skúma praktický život človeka, skupiny, komunity v konkrétnom prostredí, ktoré je determinované súhrnom:

• Prírodného prostredia, ktoré špecificky komunikuje s jedincom.
• Širšieho spoločenského prostredia, ktoré vytvára ľudskú pospolitosť.
• Sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách.

Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:

• V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.
• Predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život).

Sociálna práca v školách: Nové legislatívne zmeny

Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.

V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023.

S účinnosťou od 1. januára 2025 je nanovo určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.

Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025 „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.

Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Sociálna pedagogika a rodina

Sociálna pedagogika od svojho vzniku zameriavala pozornosť na sociálno-výchovné problémy. Je však nesporné, že vzťah sociálneho prostredia a výchovy, čiže sociálna determinácia výchovy, ale aj vývinu človeka, patrili k jadrovým oblastiam v rámci vývoja predmetu sociálnej pedagogiky v Európe.

Rodina je východiskovou výchovnou inštitúciou a primárnym socializačným prostredím človeka. Sociálna pedagogika zameriava svoju pozornosť najmä na dysfunkčné rodiny, ktoré zlyhávajú pri plnení svojich základných funkcii a ohrozujú socializačný proces svojich detí. Rodina predstavuje „modelovú dielňu ľudského správania“ pre deti, ktoré v nej vyrastajú. Šťastní a vyrovnaní rodičia vychovajú zvyčajne aj šťastné deti, a platí to aj naopak. Nešťastný a nespokojný rodič neposkytuje deťom pozitívne podnety do života a nie je ani dobrým výchovným a ľudským vzorom.

Každá rodina je špecifická a neopakovateľná sociálna skupina a platia v nej vlastné nepísané zákony a normy správania. Úroveň plnenia jednotlivých úloh a kvalita vzťahov medzi členmi rodiny je veľmi variabilná. Mnohé rodiny zlyhávajú v plnení úloh voči svojim členom i spoločnosti, v dôsledku čoho dochádza k tzv. dysfunkčnosti rodiny. Dysfunkčná rodina je považovaná za dominantný kriminogénny činiteľ. Najväčšia vina za deviantné zlyhanie človeka pri kriminalite, ale aj pri iných sociálnopatologických javoch sa pripisuje rodine.

Podľa O. Matouška (1998, s. 41) „aj v dobre situovaných rodinách sa vyskytujú prípady výslovného nezáujmu a nepriateľstva rodičov voči dieťaťu. Výskumy rodinného prostredia mladistvých delikventov na Slovensku poukazujú na skutočnosť, že tieto rodiny vykazujú určité špecifické podobné znaky a existuje v nich kombinácia viacerých negatívnych činiteľov, ktoré sa s vysokou pravdepodobnosťou podieľali na kriminálnom vývoji delikventov.

tags: #socialny #rozvoj #a #socialna #vychova