Sociálny problém nezamestnanosti: Komplexný pohľad na situáciu a dôsledky

Nezamestnanosť je jedným z najzávažnejších sociálnych problémov, ktoré trápia súčasnú spoločnosť. Má rozsiahle ekonomické, sociálne a psychologické dopady na jednotlivcov, rodiny a celé komunity. Nezamestnanosť znižuje kvalitu života, vytvára tlak na sociálne systémy, spomaľuje hospodársky rast a môže viesť k sociálnym nepokojom. Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym problémom sociálnym. Podľa svetových štatistík príčinou nezamestnanosti je taktiež hospodárska kríza.

Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život. Realizuje sa predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie. V minulosti mal u nás každý človek právo na zamestnanie. Na jednej strane to bol pocit akejsi „sociálnej istoty“, na strane druhej to znamenalo potláčanie konkurencie, schopností ľudí v spoločnosti.

Definícia nezamestnanosti

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia národa. Nezamestnanosť môžeme teda definovať ako komplikovaný sociálny, ekonomický a kultúrny problém. Neexistuje jednoznačné riešenie, len rôzne prístupy k pochopeniu jej multidimenzionálneho charakteru. Byť nezamestnaným neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť.

Nezamestnaný je len ten, kto aktívne hľadá prácu a:

• je schopný práce (je zdravý fyzicky aj duševne) má určitú kvalifikáciu
• chce sa zamestnať
• no napriek snahe sa zamestnať nenašiel dosiaľ primerané zamestnanie.

Primerané zamestnanie je také, ktoré:

• Zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie
• Výškou zárobku zodpovedá kvalifikácii a rodinným pomerom uchádzača o zamestnanie
• Z hľadiska miesta ponúkanej práce zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery uchádzača o zamestnanie
• Zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača o zamestnanie (zdravotné problémy súvisiace s výkonom povolania).

Sociálna udalosť nezamestnanosti

Sociálnu udalosť nezamestnanosti definujú štyri hlavné charakteristiky:

1. Nedobrovoľný charakter: Jedinec nemá možnosť pracovať, hoci by chcel.
2. Pracovná schopnosť: Jedinec je fyzicky a psychicky schopný vykonávať prácu (napríklad, dosiahol vek 16 rokov, kedy je spôsobilosť pracovať, alebo 18 rokov, kedy nadobúda hmotnú zodpovednosť).
3. Pripravenosť pre výkon zamestnania: Jedinec má potrebné vzdelanie, zručnosti a kvalifikáciu, ale napriek tomu pre neho práca nie je dostupná.
4. Aktívne hľadanie zamestnania: Jedinec aktívne vyhľadáva pracovné príležitosti.

O zvláštny druh nezamestnanosti ide vtedy, ak je občan prepustený z organizačných dôvodov, potom zákon - existuje na tento druh - zákon o odstupnom (nárok na odstupné). Ďalšia zvláštna nezamestnanosť - nedobrovoľná dovolenka - 60% - 6., 9, 12 mesiacov.

Typológia nezamestnanosti

Nezamestnanosť možno rozdeliť podľa rôznych kritérií:

1. Podľa dĺžky trvania:

• Krátkodobá nezamestnanosť: Trvá od 0 do 6 mesiacov.
• Strednodobá nezamestnanosť: Trvá od 6 do 12 mesiacov.
• Dlhodobá nezamestnanosť: Trvá 12 mesiacov a viac. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje vážny problém, pretože človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný.

Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť klesá.

2. Podľa reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

• Skrytá nezamestnanosť: Nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.
• Neúplná nezamestnanosť: Rieši sa využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
• Nepravá nezamestnanosť: Osoby nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
• Frikčná nezamestnanosť: Označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná.

3. Podľa dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:

• Sezónna nezamestnanosť: Nerovnomernosť výroby v odvetviach, ktorá je závislá od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.
• Cyklická nezamestnanosť: Vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou.

Nezamestnanosť na Slovensku a v EÚ

Nezamestnanosť v SR a okolitých štátoch Európskej únie je veľmi často opakovanou témou mnohých rozhovorov nás, obyčajných ľudí žijúcich v SR. Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti na 9,4%. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Európskej únie, horšie je na tom už len Poľsko, kde miera nezamestnanosti predstavovala 12,8%. Miera nezamestnanosti ostatných členských krajín sa pohybuje pod úrovňou 8,7%. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej únie dosiahla v decembri podľa Eurostatu 7,6%, čo bola rovnaká ako v novembri.

Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaregistrovalo Dánsko, a to 3,2%, nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 3,6%. Tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti vykázalo Estónsko vo výške 4,3%. Po Poľsku a Slovensku evidovalo vysokú mieru nezamestnanosti aj Grécko, a to 8,7%. Francúzsko vykázalo mieru nezamestnanosti v decembri na úrovni 8,5%, rovnako ako Španielsko.

Skutočná miera nezamestnanosti

Ľudí bez práce je výrazne viac, než ako ukazujú štatistiky. Za toto vláda nemôže, rovnaká metodika tu je od roku 1997. Na Slovensku od zimy prudko rastie nezamestnanosť. Podľa oficiálnych údajov, ktoré každý mesiac zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, dosiahla miera nezamestnanosti ku koncu júna 11,8 percenta, čiže približne 313-tisíc ľudí. Vysvetlenie tohto rozdielu je jednoduché. Ústredie zverejňuje mieru nezamestnanosti počítanú z nezamestnaných, ktorí sú v prípade potreby schopní nastúpiť okamžite do práce. Okrem nich však existuje v každej chvíli približne 30 - 40 000 ľudí, ktorí sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce, ale z akéhokoľvek dôvodu nie sú oficiálne schopní okamžitého nástupu do práce. Môžu byť práve chorí či byť na rekvalifikácii. Okrem toho existujú zamestnaní, ale práceneschopní. Oficiálna práceneschopnosť začala od začiatku krízy prudko stúpať, a to najmä v regiónoch, kde je najhoršia situácia na trhu práce. V Bratislave sa takmer nepohla.

V Stropkove, kde medziročne nezamestnanosť narástla o 5,12 percentuálneho bodu (z 12,2 v júni 2008 na 17,24 percenta v júni 2009), stúpla aj práceneschopnosť za rovnaké obdobie o 1,3 percentuálneho bodu. Tento vývoj má svoju logiku. Práceneschopnosť je totiž výhodná pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Zamestnávateľ (okrem prvých troch dní) neplatí nič a zamestnanec dostane zo Sociálnej poisťovne 55 percent hrubého príjmu, čo je viac ako podpora v nezamestnanosti, na ktorú by navyše mnohí ani nemali nárok. Z tohto pohľadu je dlhšie trvajúca zvýšená miera práceneschopnosti len ďalším prejavom vyššej nezamestnanosti. Skutočná nezamestnanosť tak stúpla od leta minulého roka približne o 140-tisíc ľudí, čo je oveľa viac, ako vykazuje vláda. Nechceme v tomto prípade viniť vládu, že by manipulovala s údajmi, súčasná metodika vznikla ešte v roku 1997 za Mečiara. Chceme však poukázať na to, že vývoj je ešte horší, než sa môže javiť, a tým viac treba prijímať účinné opatrenia. A tu už vládu viníme - namiesto zmysluplných a systémových riešení sa vlajkovou loďou politiky trhu práce stali takzvané sociálne podniky.

Funkcia práce v živote človeka

Význam práce pre život každého človeka je nesporný, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca svojím charakterom stimuluje vývin jednotlivca a celú spoločnosť. Realita produktívnej zamestnanosti a akejkoľvek spoločnosti je nezastupiteľná nielen v súvislosti s príjmami, ktoré rodina získava, ale v bezprostrednom rade i s pocitom sebaúcty pre ňu z toho vyplývajúcej. Práca má výrazný sociálny charakter, uskutočňuje sa v konkrétnom sociálno-kultúrnom prostredí, vyvoláva sociálne dôsledky a sociálne interakcie s inými sociálnymi javmi a procesmi. Z tohto dôvodu je nezamestnanosť v našej spoločnosti ťažkým a ťaživým problémom, ktorý sa bytostne dotýka aj niektorých rodín. Súvisí to s centrálnou úlohou práce a zamestnania v našej spoločnosti a kultúre, v ktorej existujeme.

Práca teda pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia. Práca má rôzne podoby v rozličný význam: okrem existenčných funkcií zabezpečenie financií, ju môžeme chápať ako povinnosť, ako prostriedok na sebapresadenie, sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, ako narkotikum, ako náhradu za niečo iné, ako službu druhým, ako tvorbu.

Práca:

• Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň.
• Poskytuje čiastkové plány alebo ciele.
• Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi.
• Podnecuje k aktivite.
• Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie.
• Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka.

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť. Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale zároveň je tým faktorom, ktorý pre nezamestnaných znamená stratou práce veľmi často i stratu zmyslu celého života. Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje.

Príčiny nezamestnanosti

Príčiny nezamestnanosti sú rôznorodé a často prepojené:

• Ekonomické cykly: Hospodárske recesie a poklesy vedú k znižovaniu výroby a prepúšťaniu zamestnancov.
• Technologický pokrok: Automatizácia a robotizácia nahrádzajú ľudskú prácu, čo vedie k strate pracovných miest v niektorých odvetviach.
• Globalizácia: Presun výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou spôsobuje zánik pracovných miest v domácej ekonomike.
• Štrukturálne zmeny: Zmeny v štruktúre ekonomiky, ako napríklad úpadok niektorých odvetví a vznik nových, vyžadujú nové zručnosti a kvalifikácie, na ktoré nie je pracovná sila pripravená.
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre nové odvetvia a technológie.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých odvetviach.
• Politické a legislatívne faktory: Zlá hospodárska politika, vysoké dane a prísne pracovné predpisy môžu obmedzovať tvorbu nových pracovných miest.

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

Dôsledky nezamestnanosti

Vzhľadom k významu práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou, pretože „na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“. Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod.

Ekonomické dôsledky:

• Strata príjmu: Nezamestnaní prichádzajú o pravidelný príjem, čo vedie k zníženiu životnej úrovne a chudobe.
• Znížená spotreba: Zníženie spotreby domácností vedie k poklesu dopytu po tovaroch a službách, čo spomaľuje hospodársky rast.
• Zvýšené náklady na sociálne dávky: Štát musí vyplácať dávky v nezamestnanosti a sociálnu pomoc, čo zaťažuje verejné financie.
• Strata kvalifikácie a zručností: Dlhodobá nezamestnanosť vedie k strate kvalifikácie a zručností, čo znižuje šance na opätovné zamestnanie.
• Zníženie HDP: Nezamestnanosť znižuje celkový výkon ekonomiky a HDP.

Sociálne dôsledky:

• Sociálna izolácia: Strata zamestnania vedie k strate sociálnych kontaktov a izolácii od spoločnosti. Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.
• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.
• Zvýšená kriminalita: Nezamestnanosť môže viesť k zvýšeniu kriminality, najmä medzi mladými ľuďmi.
• Sociálna nerovnosť: Nezamestnanosť prehlbuje sociálnu nerovnosť a vytvára sociálne napätie.
• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti: Problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti. Znamená to vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva. Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.

Psychologické dôsledky:

• Stres a depresia: Nezamestnanosť je často spojená s vysokou úrovňou stresu, úzkosti a depresie.
• Strata sebaúcty a sebavedomia: Nezamestnaní sa cítia menejcenní a strácajú sebavedomie.
• Beznádej a frustrácia: Dlhodobá nezamestnanosť vedie k pocitom beznádeje a frustrácie.
• Psychické problémy: Nezamestnanosť môže zhoršiť existujúce psychické problémy alebo viesť k vzniku nových.

Nezamestnanosť má veľký vplyv na psychiku a rozvoj osobnosti človeka. Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, upadá do depresií a myslí si o sebe, že je nevzdelaný, niekedy až hlúpy. Preto sa narušujú vzťahy v rodine, v okruhu priateľov, človek dosť často upadá do alkoholizmu. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje vážne riziko nielen pre duševné, ale aj pre telesné zdravie človeka.

Chudoba ako dôsledok nezamestnanosti

Nezamestnanosť a chudoba sú úzko prepojené. Strata zamestnania často vedie k zníženiu príjmu, čo môže viesť k chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Vymedzenie pojmu chudoby

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny.

• Absolútna hranica: Je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jeden z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.
• Relatívna chudoba: Je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Meranie chudoby

Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv. objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“.

Nezamestnanosť mladej generácie

Fenomén nezamestnanosti mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike. Najviac ohrozenou skupinou na trhu práce je nezamestnaná mládež, ktorá ukončila svoje vzdelanie a hľadá si zamestnanie. V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto. Mladosť je fázou života, v ktorej dochádza k významným biologickým, psychickým a sociálnym zmenám. Je väčšinou špecifická, podobne ako detstvo.

Mladú generáciu môžeme definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“, do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl. Tejto generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“. A táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti. Ale teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti.

Nezamestnanosť nie je len prioritným problémom z ekonomického hľadiska, pretože v súčasnosti je treba venovať rovnakú pozornosť aj sociálnemu hľadisku z dôsledku nezamestnanosti. Lebo aj toto hľadisko vplýva na mladú generáciu. Dôsledky nezamestnanosti majú na jednotlivca v rodine výrazný sociálny a psychologický vplyv. Ich poznanie umožní včas rozpoznať príznaky zmeny v prežívaní a správaní každého člena rodiny, nielen nezamestnaného. Dôležité je im čo najúčinnejšie predchádzať a najmä zamedzovať. Ak chceme znížiť nezamestnanosť mladej generácie, musíme zabezpečiť všetkým bez rozdielu prístupu k pracovným príležitostiam.

Riešenia nezamestnanosti

Znižovanie nezamestnanosti vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládami, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami. Medzi hlavné opatrenia patria:

• Makroekonomická politika: Podpora ekonomického rastu prostredníctvom fiškálnej a monetárnej politiky.
• Investície do vzdelávania a rekvalifikácie: Zlepšenie kvality vzdelávania a poskytovanie rekvalifikačných kurzov pre nezamestnaných, aby získali nové zručnosti a kvalifikácie.
• Podpora zamestnávania: Poskytovanie dotácií a daňových úľav pre firmy, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta.
• Aktívna politika trhu práce: Programy aktívnej politiky zamestnanosti s osobitným dôrazom na vybrané skupiny obyvateľstva a/alebo vybrané regióny. Zvýšenie efektívnosti prác agentúr zamestnanosti. Zlepšenie prípravy na povolanie a lepšie prepojenie školského systému s potrebami praxe.
• Podpora podnikania: Podpora malého a stredného podnikania, ktoré vytvára najviac pracovných miest.
• Regionálny rozvoj: Podpora regionálneho rozvoja a investícií do problémových regiónov.
• Zvýšenie prílivu zahraničných investícií.
• Reforma verejných financií a daňového systému.
• Politická stabilita.
• Sociálna ochrana: Zabezpečenie sociálnej ochrany pre nezamestnaných, aby mali zabezpečený základný životný štandard.
• Flexibilita trhu práce: Zavedenie flexibilných pracovných podmienok, ktoré umožnia zamestnávanie na čiastočný úväzok alebo prácu z domu.

Cieľom sociálnej politiky v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí - nie aby každý prácu mal, ďalej je to podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zákone o nezamestnanosti...). Príprava ľudí na zamestnanie - úloha štátu - celá sieť škôl. Nikto vám prácu nedlhuje. Ak ju chcete, musíte sa za ňou vydať a hľadať - nekompromisne. Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Čím viac sa snažíte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že si nájdete prácu podľa svojich predstáv. Musíte byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie ako si myslíte. Najkratšie obdobie sa pohybuje od 2 - 18 týždňov v závislosti od rôznych faktorov. Rozhoduje druh práce o akú máte záujem, kde žijete, váš vek, ako aj stav ekonomiky v regióne. Nepoľavujte v úsilí, kým prácu nenájdete. Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás. Zabudnite na to, aké ponuky sú v novinách, na webe, atď. Hľadajte si takú prácu, akú chcete najviac. Ak chcete urýchliť proces hľadania práce, zamerajte sa na viac rôznych organizácií. Obmedziť sa iba na dve alebo tri inštitúcie, takmer určite bude znamenať neúspech. Porozmýšľajte o možnosti prijať iný druh práce ako len ten, na ktorý máte kvalifikáciu. Rokujte s každým potenciálnym zamestnávateľom zdvorilo, aj keď sa vám zdá, že vám prácu neponúkne. Ak naňho urobíte dobrý dojem, môže sa neskôr zmieniť o vás niekde inde.

tags: #socialny #problem #nezamestnanost