Docentka Zlatica Bakošová a jej prínos pre sociálnu pedagogiku na Slovensku

Sociálna pedagogika je dynamicky sa rozvíjajúca oblasť, ktorá reaguje na meniace sa potreby spoločnosti. V centre jej záujmu stojí jedinec v sociálnom kontexte, jeho výchova, vzdelávanie a podpora v rôznych životných situáciách. Jednou z popredných osobností slovenskej sociálnej pedagogiky je doc. PhDr. Zlatica Bakošová, CSc., ktorá sa dlhodobo venuje teoretickému rozpracovaniu a praktickému uplatňovaniu sociálnej pedagogiky na Slovensku.

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe, pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb.

Zlatica Bakošová: Osobnosť a jej prínos

Doc. PhDr. Zlatica Bakošová, CSc., pôsobí na Katedre pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa zameriava na sociálnu pedagogiku, teóriu výchovy a problematiku násilia na deťoch. Je predsedníčkou Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV. Téme pedagóg, orientovanej na sociálne problémy a ktorej kompetencie vyplývajú z vednej disciplíny sociálna pedagogika, sa venovali mnohí pedagógovia v našej i zahraničnej odbornej literatúre.

Katedra pedagogiky FF UK - 100 rokov tradície

Katedra pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je najstarším pedagogickým inštitucionalizovaným pracoviskom v Slovenskej republike. Jej založenie sa datuje do školského roku 1923/24, kedy vznikol Pedagogický seminár, ktorého pracovníci zabezpečovali výučbu pedagogických predmetov. Počas svojej existencie katedra prešla viacerými transformáciami. V roku 1951/52 sa seminár pretvoril na Katedru pedagogiky a psychológie, ktorú viedol prof. PhDr. Juraj Čečetka, DrSc. Neskôr, v roku 1959, vznikla prvá samostatná Katedra pedagogiky. Na katedre pôsobili významné osobnosti slovenskej pedagogiky, ako prof. PhDr. Ľudovít Bakoš, CSc., ktorý sa venoval dejinám pedagogiky, teórii rodinnej výchovy a problematike učiteľského vzdelávania. V súčasnosti je Katedra pedagogiky FF UK významným centrom pedagogického výskumu a vzdelávania na Slovensku.

Publikácie a výskumné projekty Zlatice Bakošovej

Zlatica Bakošová je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií a výskumných projektov z oblasti sociálnej pedagogiky. Medzi jej významné publikácie patria:

• BAKOŠOVÁ, Z. 2022. Teorie wychowania - tlo historyczne I aktualna misja w procesie ksztaltowania zdrowej osobowosci. V tejto publikácii sa autorka zaoberá historickým kontextom teórie výchovy a jej aktuálnym poslaním v procese formovania zdravej osobnosti.
• BAKOŠOVÁ, Z. 2021. Školský sociálny pedagóg v Slovenskej republike - teoretické rozpracovanie a praktické uplatnenie. Autorka analyzuje teoretické východiská a praktické uplatnenie školského sociálneho pedagóga v Slovenskej republike.
• BAKOŠOVÁ, Z. 2021. Jan Amos Komenský - inšpirácie jeho života a diela pre sociálnu pedagogiku. Publikácia sa zameriava na inšpirácie z života a diela Jana Amosa Komenského pre súčasnú sociálnu pedagogiku.
• BAKOŠOVÁ, Z. 2022. Výchova obetí násilia k rezilientnému správaniu sa. Autorka sa zaoberá problematikou výchovy obetí násilia k odolnému správaniu sa.
• BAKOŠOVÁ, Z. a kol. 2022. Kompetencie sociálneho pedagóga pri riešení problémov obetí násilia v školskom prostredí. Výskumný projekt. Tento výskumný projekt sa zameriava na identifikáciu a rozvoj kompetencií sociálneho pedagóga pri riešení problémov obetí násilia v školskom prostredí.
• BAKOŠOVÁ, Z.: Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: FF UK, 1994, 2008, 2006.
• BAKOŠOVÁ, Z. a kol.: Sociálna pedagogika. Bratislava: Mladé letá, 2005.

Témy záverečných prác pod vedením Zlatice Bakošovej

Zlatica Bakošová vedie záverečné práce študentov pedagogiky a sociálnej pedagogiky. Témy týchto prác sa zameriavajú na aktuálne problémy a výzvy v oblasti výchovy, vzdelávania a sociálnej práce. Medzi najčastejšie témy patria:

• Preventívne programy zamerané na elimináciu násilia v školách
• Cieľové skupiny detí v detských krízových centrách a možnosti pomoci prostredníctvom výchovy
• Žiaci ako obete násilia vo vybraných základných školách
• Využívanie informačno-komunikačných technológií študentmi stredných škôl
• Utváranie rovesníckych vzťahov vplyvom dobrovoľníctva
• Činnosť sociálneho pedagóga s obeťami násilia v škole
• Metódy sociálnoedukačnej činnosti v práci s mladými ľuďmi bez domova
• Voľnočasové aktivity stredoškolské mládeže zamerané na moderní informační technologie
• Preventívna a poradenská činnosť sociálneho pedagóga v škole vo vybranom regióne

Tieto témy odrážajú aktuálne potreby a výzvy, ktorým čelia deti, mládež a rodiny v súčasnej spoločnosti. Každý vidí funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej či preventívnej činnosti.

Profil sociálneho pedagóga

Sociálneho pedagóga iste môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými. Považujeme za nutné profesiu sociálneho pedagóga sem začleniť, pritom ho taktiež emancipovať od ostatných profesií. Pre rozvoj odboru a skvalitňovanie činností sociálnych pedagógov je nevyhnutné túto profesiu voči ostatným vyprofilovať a ukázať jasný smer jej ďalšieho vývoja.

Definícia a charakteristika

Sociálny pedagóg vychádza z pojmu „sociálny“ a „pedagóg“. Sociálny má viacero významov. V slovníku cudzích slov pre školu a prax sa definuje ako: „1. spoločenský, zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti; 2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti; usporiadanie spoločenských vzťahov a pod“ (Šalingová-Ivanová, 1988, s. 458). Ak zhrnieme definíciu môžeme pojem „sociálny“ chápať, ako zameraný na prácu s ľuďmi. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená to vychovávateľ, učiteľ.

Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. „Cez všetky úsilia nie je odbor sociálneho pedagóga dosiaľ zaradený do katalógu prác alebo zamestnania. Najčastejšie sa v praxi stretávame s tradičným označením vychovávateľ, ktorý však v niektorých prípadoch nie je najpresnejší“ (Kraus, 2008, s. 57).

Všeobecne povedané, ide o profesionálneho pracovníka, ktorý riadi a organizuje na profesionálnej úrovni výchovný proces a pôsobí na iné deti, mládež i dospelých v smere žiaducich optimálnych osobnostných cieľov ich rozvoja. Bakošová (2008) predkladá túto charakteristiku sociálne orientovaného pedagóga: „Sociálny pedagóg je odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského štúdia - magisterského štúdia v odbore pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania (predtým špecializácie, zameranie sociálna pedagogika) na sociálno-výchovnú činnosť. Povolanie sociálneho pedagóga je bezpochyby pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné.“

Kompetencie sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg by mal disponovať širokou škálou kompetencií, ktoré mu umožňujú efektívne vykonávať svoju prácu. Patria sem odborné znalosti, praktické zručnosti a osobnostné vlastnosti.

• Odborné znalosti: Sociálny pedagóg by mal mať hlboké znalosti z oblasti pedagogiky, psychológie, sociológie a práva. Disponuje s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumie teóriám edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou.
• Praktické zručnosti: Sociálny pedagóg by mal mať zručnosti v oblasti komunikácie, poradenstva, intervencie a prevencie. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch.
• Osobnostné vlastnosti: Sociálny pedagóg by mal byť empatický, trpezlivý, komunikatívny, kreatívny a odolný voči stresu. Autor D. uvádza, že sociálny pedagóg by mal byť komunikatívny, obratný a diskrétny, a mal by sa identifikovať s vykonávacou profesiou.

Profesia sociálneho pedagóga sa s týmito kritériami stotožňuje, aj keď pri definovaní vychádzame zo všeobecného modelu prispôsobeného cieľom a funkciám sociálnej pedagogiky, pretože postavenie sociálneho pedagóga v rebríčku profesii stále nie je legislatívne upravené. Priradzuje sa mu rola učiteľa alebo vychovávateľa, ale takéto označenie, samozrejme, nie je výstižné.

Oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg môže pôsobiť v rôznych oblastiach, ako napríklad:

• Školstvo: Sociálny pedagóg môže pracovať v školách a školských zariadeniach, kde sa venuje prevencii sociálno-patologických javov, poradenstvu žiakom a rodičom, a riešeniu problémov v školskom prostredí.
• Sociálna práca: Sociálny pedagóg môže pracovať v sociálnych službách, kde sa venuje podpore rodín, detí a mládeže v ťažkých životných situáciách.
• Voľný čas: Sociálny pedagóg môže pracovať v centrách voľného času, kde sa venuje organizovaniu aktivít pre deti a mládež, a rozvoju ich záujmov a talentov.
• Justícia: Sociálny pedagóg môže pracovať v nápravných zariadeniach, kde sa venuje resocializácii osôb, ktoré sa dopustili trestnej činnosti.

Pole pôsobenia sociálneho pedagóga je širšie, nevzťahuje sa len na školu. Pri charakteristike činnosti sociálneho pedagóga vychádzame z veľkej palety činností, ktoré vyžadujú neustálu aktivitu a tvorivosť, aj preto, že vychádzajú z neopakovateľných situácií, zo striedania činností a z potreby prítomnosti sociálneho pedagóga v „deji“. Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácii, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov.

Funkcie sociálneho pedagóga

Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa tyká celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže“ (Kraus, Poláčková, 2001, s. 48). Autori odborných publikácii poukazujú na funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej a preventívnej činnosti.

Sociálny pedagóg v školskom prostredí

Sociálny pedagóg zohráva dôležitú úlohu v školskom prostredí. V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga, pričom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti, so zvyšujúcimi sa problémami žiakov, by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb.

Moderná škola už dávno nie je len miesto, kde sa odovzdávajú vedomosti. Je to živý organizmus, v ktorom sa prelína učenie, vzťahy, emócie, zodpovednosť a bezpečie. Ak chceme, aby sa v škole darilo učiť aj žiť, potrebujeme v nej odborníkov, ktorí rozumejú učivu, ale aj človeku. Sociálny pedagóg má v školskom prostredí „významné poslanie vytvárať bezpečné a podporné prostredie, participovať na rozvoji inkluzívnej kultúry školy a pomáhať pri prevencii rizikového správania žiakov“. Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, podobne ako psychológ či sociálny pracovník. Jeho poslaním je pomáhať deťom, žiakom, rodinám, ale aj učiteľom - vždy v kontexte školského života. Hroncová a kol. (2020) dopĺňajú, že sociálny pedagóg je mostom medzi školou, rodinou a komunitou. Sociálny pedagóg nie je „náplasťou“ na problémy, ale aktívnym tvorcom riešení - spolupracuje, sprostredkúva, analyzuje, motivuje, usmerňuje.

Legislatívne ukotvenie

Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009, kde sa v § 24 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj sociálny pedagóg, ktorého chápe ako pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť, teda činnosť súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Sociálny pedagóg podľa už spomínaného zákona vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení.

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia.

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z.

Činnosti sociálneho pedagóga v škole

Medzi hlavné činnosti sociálneho pedagóga v škole patria:

• Prevencia sociálno-patologických javov: Sociálny pedagóg sa venuje prevencii šikanovania, drogovej závislosti, kriminality a iných sociálno-patologických javov. Vytvára a realizuje programy primárnej prevencie (napr. prevencia šikanovania, závislostiam, záškoláctva, rizikovému správaniu).
• Poradenstvo žiakom a rodičom: Sociálny pedagóg poskytuje poradenstvo žiakom a rodičom v oblasti výchovy, vzdelávania a sociálnych problémov.
• Intervencia v krízových situáciách: Sociálny pedagóg zasahuje v krízových situáciách, ako sú napríklad konflikty, násilie a zneužívanie.
• Spolupráca s inštitúciami: Sociálny pedagóg spolupracuje s rôznymi inštitúciami, ako sú napríklad sociálne úrady, policajné zbory a mimovládne organizácie.
• Sociálnopedagogická diagnostika prostredia a vzťahov: Systematicky zisťuje potreby žiakov, tried a školského prostredia.
• Reedukácia správania: Plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania.

Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami:

1. Primárna prevencia: zameriava sa na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
2. Sekundárna prevencia: je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. (Porov. Hroncová, Emmerová, 2015, In: Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi)

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Výzvy a perspektívy

Napriek dôležitosti profesie sociálneho pedagóga, stále existujú výzvy, ktoré je potrebné prekonať. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019).

V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno-patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole. Očakáva sa však, že sa v blízkej budúcnosti preprofiluje a viac vymedzí v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Príspevok poukazuje na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov.

tags: #socialny #pedagoga #bakosova