Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, známy ako syndróm CAN (Child Abuse and Neglect), predstavuje súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb. V dnešnej dobe sa čoraz častejšie z médií dozvedáme o deťoch, ktoré sú doma vystavované násiliu. Ak chceme týmto obetiam pomôcť, je potrebné poznať základné formy, prejavy a následky týrania, zanedbávania a zneužívania.
Významným krokom k zamedzeniu výskytu CAN syndrómu je bezpochyby aj účasť sociálneho pedagóga, ktorý dokáže už v počiatočných štádiách prejavu tohto syndrómu zabezpečiť, aby deti neboli naďalej zneužívané a týrané. Sociálny pedagóg je nevyhnutnou súčasťou sociálnej prevencie, nakoľko funguje ako opora, pomáha socializovať deti opäť do spoločnosti a snaží sa zabrániť ich ďalšiemu ubližovaniu.
Syndróm CAN: Definícia a formy
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi.
CAN syndróm má rôzne prejavy a formy, a preto jednou z úloh sociálneho pedagóga je poznať všetky príznaky, ktoré indikujú poškodzovanie ľudskej dôstojnosti. Existujú aj zvláštne formy ako sekundárna viktimizácia, systémové týranie, organizované zneužívanie, sexuálny turizmus, Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení). Obete CAN syndrómu sú často psychicky a fyzicky zneužívané, zanedbávané a úlohou sociálneho pracovníka je pomôcť im vrátiť sa späť do spoločnosti, a to bez trvalých následkov, no rovnako aj zabrániť ďalšiemu ubližovaniu.
História a rozpoznanie syndrómu CAN
V polovici dvadsiateho storočia si lekári začali všímať závažnosť somatických poškodení detí, ktoré boli spôsobené zjavne inak ako náhodným úrazom. Tieto poškodenia nazvali tzv. „neúrazovým zranením“. Neskôr sa zistilo, že príčinou týchto príznakov bolo úmyselné ubližovanie deťom zo strany niektorého člena rodiny. Američan Dr. Kempe po roku 1962, na základe rozsiahleho výskumu detí, nazval tento jav „syndróm bitého či týraného dieťaťa“.
Rodina ako prostredie pre vývoj dieťaťa
Rodina je pre dieťa tým najprirodzenejším prostredím, no zároveň by mala byť aj tým najbezpečnejším miestom vo svete dieťaťa. Jednou z funkcií rodiny je odovzdávať jedincom základné morálne hodnoty, vzorce správania a postoje k spoločnosti. Deti nevedome preberajú od svojich rodičov modely správania, spôsoby komunikácie aj citové vzťahy, ktoré potom prenášajú ďalej na svoje deti a ovplyvňujú ich vzťah s partnerom. Milujúci rodičia sú dnes považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa. Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja. Ďalšou, nemenej dôležitou, podmienkou je bezpečie domova ako stabilného a chráneného prostredia. To môže poskytnúť len rodina, ktorá dáva každému, kto do nej patrí, pocit bezpečného zázemia. Výchova je veľmi zložitý proces. Vo svojom primárnom prostredí (rodine) sa dieťa učí základným modelom správania, preberá zvyky a hodnoty. Ako vzory mu slúžia najmä rodičia.
Štatistické údaje
To, že ide o vysoko aktuálny problém naznačuje aj štatistika detí, ktorým bola poskytnutá pomoc z dôvodu týrania, sexuálneho zneužívania a šikanovania, zverejnená Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny vo svojej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2014. Podľa tejto štatistiky boli za daný rok vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre 424 detí, ktoré boli obeťami týrania, zneužívania alebo šikanovania.
UNICEF: Nahlásiť sexuálne zneužívanie detí (mandarínčina)
Sexuálne zneužívanie detí nikto nechce vidieť, nikto o ňom nechce hovoriť. V spoločnosti je stále často „neviditeľným zločinom“. Združenie začalo od marca tohto roka spravovať advokačné centrum. Potvrdilo sa mu zatiaľ desať prípadov sexuálneho zneužívania na deťoch, v troch prípadoch ide o podozrenie. „Je to malá časť mladých, ktorým dokážeme pomôcť, o mnohých nevieme,“ povedal Ivan Leitman, výkonný riaditeľ združenia.
V praxi chýba podľa Leitmana „viac zainteresovaných profesionálov, ktorí by rýchlejšie zavádzali efektívne opatrenia do praxe“. Hovorí napríklad o účinnejšom vyšetrovaní takýchto prípadov. Deti si podľa neho zaslúžia, aby sa ich prípadmi zaoberali špeciálne vyčlenení pracovníci na polícii či súdoch. Odborníci zainteresovaní do riešenia takýchto prípadov by mali prejsť špeciálnym výcvikom či vzdelávaním, upozornil. Obete si podľa neho zaslúžia pochopenie a nie spochybňovanie. Náruč - Pomoc deťom v kríze pomáha týraným deťom, ženám a rodinám ohrozeným domácim násilím od roku 1997. Obhajuje práva a záujmy detí ohrozených nielen sexuálnym násilím tak, ako ich garantuje Dohovor o právach dieťaťa. „V rámci prevencie ich učíme, ako sa chrániť pred násilím,“ vysvetlil Leitman.
Úloha sociálneho pedagóga v prevencii a pomoci
Sociálna práca predstavuje významné miesto pri práci s deťmi trpiacimi príznakmi syndrómu CAN. Tieto deti sú totiž jednou z cieľových skupín, ktorým sa sociálna práca venuje, a ktorým sa snaží pomôcť, pričom čerpá poznatky aj z iných vedných disciplín. Ide o pomáhajúcu profesiu, ktorá je významnou súčasťou pomoci smerujúcej k obnove pôvodného stavu. Pomoc pri týraní a zneužívaní dieťaťa, nie je jednoduchý a jednorazový akt. Balogová, Gerka, Aleša (2002) uvádzajú niekoľko zdrojov sociálnej práce zaoberajúcich sa ochranou a pomocou ohrozeným deťom:
- Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.305/2005 Z.z.
- Zákon o rodine č.36/2005 Z.z.
- Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z.z.
- Trestný zákon č.300/2005 Z. z.
Petr (2010, s. 219) hovorí, že: „sociálny pracovník je nevyhnutnou osobou pri obetiach postihnutých CAN syndrómom. Jeho úlohou je určiť, potvrdiť a najmä zaistiť bezpečnosť dieťaťa, ktoré bolo týrané, zanedbávané alebo zneužívané. Sociálny pedagóg v prípadoch týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí pôsobí ako tretia strana, ktorá sa snaží porozumieť klientom na všetkých úrovniach. Vždy háji záujmy obete a snaží sa prijímať také opatrenia na podporu, aby dieťaťu umožnilo eliminovať všetky negatívne vplyvy a dopady na jeho psychický a fyzický vývoj. Pre obete CAN syndrómu vytvára určitý systém ochrany, ktorý je aktivovaný proti významnému poškodeniu ich emocionálneho vývoja. CAN syndróm u detí je problémom sociálnych pracovníkov, ale aj právnických profesií. Sociálni pracovníci sa často domnievajú, že právne rozhodovanie v týchto prípadoch uprednostňuje opatrovateľa nad dieťaťom.
Peterson et al. (2003) uvádzajú uplatnenie sociálneho pracovníka v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach obetí, ktoré boli zneužívané. Spolupracuje na úrovni psycho-sociálnych potrieb, zabezpečenie a sledovanie potenciálnych možných obetí zneužívania. Prácu sociálneho pracovníka pri pomoci obetiam CAN syndrómu nie je jednoduchá, ovplyvňuje ju nielen emocionálna trauma dieťaťa, ale aj problémy narastajúce v rodinnom prostredí. Pri odobratí takéto dieťa z rodiny môže vzniknúť množstvo problémov, ktoré sa dotýkajú zvládnutia sociálnych zmien.
Kenneth et al. (2009) uvádzajú, že uplatnenie sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu je zamerané na širokú škálu služieb a potrieb jeho klientov. V rámci svojho profesijného vzťahu poskytuje nielen platné informácie o postupoch, informuje svojich klientov o svojich službách a práci, ktorú vykonáva, rizikách, ktoré sú spojené s riešením prípadov týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí. Sociálny pedagóg sa neustále snaží týraným a zanedbávaným deťom pomáhať prekonať tento sociálny problém. Pracuje priamo s jednotlivcom, ale snaží sa do pomoci zahrnúť i rodinu. V nadväznosti na pomoc spolupracuje aj s komunitami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú týranými, zanedbávanými a zneužívanými deťmi. Tu im pomáhajú prekonať všetky emocionálne, ale aj fyzické problémy, ktorým boli vystavené. Pre sociálneho pracovníka v takomto prípade je prioritou duševné zdravie dieťaťa a jeho nasledujúci vývoj.
Úrovne prevencie
V prípade syndrómu CAN je veľmi dôležitá podpora primárnej prevencie, ktorá by mala zabrániť tomu, aby sa dieťaťu vôbec ubližovalo. Predstavuje veľmi rozsiahlu oblasť spoločenskej praxe, ktorá zahŕňa podporovanie výchovy a vzdelávania o právach detí.
Sekundárna prevencia sa zameriava na rodiny, v ktorých došlo alebo dochádza k týraniu, zanedbávaniu alebo zneužívaniu. Úspech sekundárnej prevencie závisí na tom, či bol u rizikových rodín úspešne identifikovaný výsledok za pomoci poskytovaných primárnych služieb sociálnym pracovníkom (O´Brian, Ling, Rhind, 1997).
Zmyslom terciárnej prevencie je zamedziť ďalšiemu násiliu alebo zneužívaniu dieťaťa. Do terapie a rehabilitácie je možné zahrnúť aj celú rodinu, ak je to v záujme dieťaťa. Ak je to možné, je potrebné do tohto procesu zahrnúť aj školu a ďalších odborníkov.
Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí má zničujúce následky na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Sociálny pedagóg je nevyhnutnou súčasťou pri riešení tohto problému, rieši príznaky týrania a snaží sa týmto deťom pomôcť. Identifikuje symptómy CAN syndrómu, ponúka služby starostlivosti o deti, ako doma, tak aj v alternatívnej domácej starostlivosti (McClennen, 2010). Sociálny pedagóg je s deťmi, ktoré trpia CAN syndrómom, úzko spojený. Pod uplatnením sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu sa rozumie získať určité informácie o pocitoch týraného dieťaťa, ale aj o osobách, ktoré deti týrali. Sociálny pracovník musí získať rešpekt od ľudí, ktorí dieťa zneužívali, pričom dieťaťu musí pomôcť eliminovať negatívne vplyvy týchto ľudí. Musí zabrániť zlému zaobchádzaniu s deťmi, vyjadriť dieťaťu empatiu a navodiť ho na potreby pozitívnych zmien (Zastrow, 2010).
Kybergrooming: Novodobá hrozba a prevencia
S rozvojom technológií sa objavujú nové formy zneužívania, ako je kybergrooming. Kybergrooming je forma zneužívania, kde dospelý jedinec nadväzuje kontakt s dieťaťom online, s cieľom získať si jeho dôveru a neskôr ho sexuálne zneužiť. Sexuálne zneužívanie detí je skutočným a rastúcim nebezpečenstvom. Zneužívatelia čoraz častejšie využívajú internet na vzájomnú komunikáciu, šírenie materiálov a oslovovanie detí. Predátori si vyhotovujú fotografie a videá o zneužívaní, ktorého sa dopúšťajú v reálnom živote, a zdieľajú ich na internete. Fotografie a videá sexuálne zneužívaných detí sa vo veľkom rozsahu šíria online. Zneužívanie a vykorisťovanie nepoznajú hranice. Zábery trestných činov spáchaných v jednej krajine sú v obehu a sledujú sa po celom svete.
Preventívne opatrenia proti kybergroomingu
Obdobie začiatku puberty spojené s procesmi hormonálnych zmien je veľkou zmenou ako po fyzickej tak i psychickej stránky osobnosti. V období približne 12-tich rokov sú deti ešte stále zraniteľné voči starším, autoritám a objavovaním vlastnej sexuality už sú často hanblivejší pri rozprávaní o týchto témach s rodičmi. Kým päťročnému dieťaťu to príde samozrejmé a prirodzené, že ho rodič vidí nahého/nahú, napríklad pri sprchovaní, tak v období 12tich, keď začína dochádzať k hormonálnym zmenám nastupuje aj hanblivosť voči rodičom. Už to pre deti nie je také samozrejmé ako keď mali 5. Predsa, ale v ich telách prebiehajú isté procesy, ktorým samé celkom nerozumejú a potrebujú o tom zistiť viac. Tu nastáva dilema kam sa za informáciami vybrať (články na internete? internetové chatroomy? sociálne siete? rovesníci? rodičia? učitelia? odborníci (školský psychológ, sociálny pedagóg, výchovný poradca))? Z týchto možností (10-14 r.) deťom vyhovuje najviac možnosť, ktorá spĺňa tieto kritériá:
- Rozprávať sa s človekom starším, lebo rovesník vie asi toľko čo ja.
- Rozprávať sa s človekom, ktorý ma nepozná, lebo sa hanbím.
- Rozprávať sa s človekom, ktorý je dostupný - má na mňa čas.
Z uvedených možností je najlepšia voľba pre dieťa práve voľba odborníka, pretože je starší, má na nich čas, je dôkladne informovaný ako o informáciách, ktoré má podať dieťaťu, tak aj o spôsobe akým hovoriť s dieťaťom o týchto veciach a to primerane ich veku. Avšak odborník (školský psychológ, sociálny pedagóg) sediaci tvárou v tvár dieťaťu nespĺňa bod 2. Nie je zachovaná anonymita. Alternatívy v detských očiach sú teda dve (a mnohé deti o prvej možnosti buď nevedia, alebo ju neberú ani do úvahy):
- linka dôvery (kde dieťa má poskytnutú odbornú pomoc),
- sociálna sieť, ktorá je deťom v dnešnej dobe tak blízka. A tu nastupujú kybergroomeri, čo je tá najhoršia možnosť.
Ako môže rodič predísť kybergroomingu?
U niektorých detí nie je potrebné robiť nič nadrámec bežného rodičovského výchovného pôsobenia, pretože sú charakterovo zásadové a z ich vnútorného presvedčenia nebudú nikdy posielať svoje nahé fotky nikomu, nebudú poskytovať intímne informácie o sebe a ukončia rozhovor, ak by niekto od nich chcel takéto informácie či fotky či videa získať. U niektorých detí zas je potrebná dostatočná intervencia a to napríklad týmito spôsobmi:
- Prvých 10 rokov života budujte predovšetkým doma pocit bezpečia, hovorte o všetkých témach primerane veku, aby nevznikalo niečo tabu alebo niečo o čom sa hanbíme hovoriť (či rodič alebo dieťa).
- Ak dávame deťom do rúk internet, mali by sme byť prvými tútormi ich surfovania na internete. Ukázať im čo všetko dobré i zlé na internete môžu nájsť. Na aké stránky a aké informácie by si mali dávať pozor a tiež prečo by na to mali dávať veľký pozor. Kľudne s nimi absolvujte aj prvý dialóg s cudzím človekom ak bude chcieť. Informujte ich o možných rizikách a následkoch používania internetu, webkamery, mikrofónu, chatovaniu s cudzími ľuďmi.
- Buďte pri nich, keď to potrebujú. Zároveň však im nechajte priestor na súkromie. Dospievajúce deti majú túžbu po súkromí (presne tak isto ako po súkromí túži každý dospelý človek). Ak im budete narúšať súkromie môže sa dieťa voči vám UZAVRIEŤ! A presne to nechcete.
- Buďte vzorom pre vaše deti!
- Zákazy a príkazy vymeňte za seberovnú diskusiu o všetkých témach. Počúvajte názory vášho dieťaťa na rôzne témy. Argumentujte, ak nie ste spokojní s pohľadom vášho dieťaťa.
- Venujte vašim deťom lásku, čas a porozumenie! Ak im to nedáte vy, budú to hľadať inde.
Kroky pri odhalení kybergroomingu
Ak sa dozviete o trestnom čine, máte oznamovateľskú povinnosť. Máte povinnosť nahlásiť to na polícii. Podajte trestné oznámenie. Je v rukách polície, aby našla páchateľa a postavila ho pred súd, aj preto, aby zabránili ďalšiemu kybergroomingu. V závislosti od toho ako hlboko daný čin zašiel je veľmi odporúčané, aby toto dieťa vyhľadalo pomoc odborníka, psychológa, ktorý dieťa vyšetrí a zistí aké veľké boli napáchané škody na dieťati a v závislosti od toho navrhne ďalší postup. Nepodceňujte danú situáciu!
Experimenty a ich etické aspekty
V oblasti výskumu sexuálneho zneužívania detí, vrátane kybergroomingu, sa občas využívajú experimenty na odhaľovanie páchateľov a zhromažďovanie dôkazov. Tieto experimenty často zahŕňajú vytváranie falošných online profilov detí, ktoré spravujú dospelí. Je dôležité si uvedomiť, že tieto experimenty musia byť vykonávané s maximálnym ohľadom na etické normy a zákony.
Príklad experimentu a jeho kritika
Jeden z experimentov, ktorý sa zaoberal kybergroomingom, spočíval v tom, že tri dospelé ženy predstierali, že sú 12-ročné hanblivé dievčatá, ktoré reagujú podľa etického kódexu vytvoreného pre daný experiment: Nepísať prvá, nekoketovať, nesmerovať rozhovor na sexuálne témy. Z danej metodológie vyplýva, že experiment je zameraný na odchytávanie a usvedčovanie sexuálnych útočníkov na internete, zhromažďovanie dôkazov ich trestnej činnosti. Jedná sa teda o kriminologický experiment.
V reálnom živote sa stretávame s rôznymi typmi (10-14 r.) detí: hanblivé, zásadové, manipulovateľné, voľne zmýšľajúce, veľmi zvedavé. Rôzne typy detí na sexuálnych útočníkov reagujú inak. Kým zásadové deti by pri prvej zmienke útočníka na sexuálnu požiadavku by okamžite prestali komunikovať s touto osobou, manipulovateľné deti sú schopné pred webkamerou na požiadanie útočníka aj napríklad masturbovať, či dokonca sa osobne stretnúť a nechať sexuálneho útočníka páchať sexuálne zneužívanie na sebe. Ba dokonca niekedy aj dobrovoľne, preto, že to chcú vyskúšať. Znamená to teda, že v reálnom živote sa môžeme stretnúť s rôznymi odpoveďami detí.
Právne aspekty a ochrana detí
Dobrý deň. Podľa slovenského práva je základom ochrany dieťaťa jeho najlepší záujem, ktorý je zakotvený v § 5 zákona o rodine. Ak máte podozrenie, že správanie matkinho partnera by mohlo byť pre dcéru nevhodné alebo by mohlo ohroziť jej psychický či fyzický vývoj, je správne, že ste sa obrátili na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak však úrad ani psychologička nezistili žiadne ohrozenie a dieťa je podľa odborníkov v poriadku, súdne konanie o zákaze styku s partnerom matky by bolo veľmi náročné a pravdepodobne by nemalo veľkú šancu na úspech, pokiaľ by sa neobjavili nové dôkazy o ohrození dieťaťa.
Bozkávanie dieťaťa na ústa nebiologickým členom domácnosti je v našich podmienkach vnímané ako nevhodné, nie však automaticky ako trestný čin alebo dôvod na zásah súdu, ak nejde o sexuálne zneužívanie alebo iné ohrozenie. Otázkou je aj nevhodnosť spoločného spania všetkých v jednej posteli. Ak by ste mali podozrenie na sexuálne zneužívanie, je potrebné okamžite kontaktovať políciu alebo orgány sociálnoprávnej ochrany detí, prípadne školského psychológa.
Z právneho hľadiska môžete podať návrh na súd podľa § 24 zákona o rodine, ak by ste mali za to, že je potrebné obmedziť styk dieťaťa s určitými osobami, ale museli by ste preukázať, že tento styk je pre dieťa škodlivý. Súd by v takom prípade mohol nariadiť znalecké dokazovanie, čo by však znamenalo aj vypočúvanie dieťaťa a ďalšie zásahy do jeho súkromia.
Odporúčam najskôr pokračovať v komunikácii s matkou a uviesť jej, že si takéto správanie vyslovene neprajete, lebo nie je vhodné a pokúsiť sa dohodnúť na rešpektovaní Vašich hraníc, prípadne opätovne kontaktovať psychologičku, ktorá už situáciu pozná. Ak by sa objavili nové skutočnosti alebo by sa správanie partnera matky zmenilo k horšiemu, neváhajte kontaktovať ÚPSVaR alebo políciu.
Súdny zákaz styku s partnerom matky je v tejto situácii málo pravdepodobný, pokiaľ nie sú dôkazy o ohrození dieťaťa. Ak však máte vážne obavy, je vhodné situáciu naďalej sledovať a v prípade potreby opäť kontaktovať odborníkov.
Prípad učiteľa z Bratislavy
Policajti odboru kriminálnej polície objasnili prípad mravnostnej trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať 51-ročný učiteľ zo základných škôl v Bratislave IV. Informoval o tom hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff. Vyšetrovatelia Policajného zboru v tejto súvislosti obvinili zo zločinu sexuálneho zneužívania, zločinu výroby detskej pornografie a z ohrozovania mravnej výchovy mládeže spáchaných závažnejším spôsobom 51-ročného Petra z Bratislavy. „Podľa doterajších informácií obvinený od decembra 2017 ako pedagogický zamestnanec zneužil svoju pozíciu učiteľa, vedel o nepriaznivých rodinných, sociálnych a majetkových pomeroch poškodeného 11-ročného chlapca. Po získaní si dôvery umožnila matka chlapcovi navštevovať obvineného muža a prespávať uňho v domácnosti. Ten mal maloletého chlapca pri týchto stretnutiach fotografovať nahého, ako aj dotýkať sa ho na rôznych miestach. Vyšetrovateľ Policajného zboru preto spracoval podnet k návrhu na väzobné stíhanie obvineného muža, s ktorým sa sudca stotožnil. Obvinený muž je v súčasnosti stíhaný väzobne.
Úsilie EÚ v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí
Obete sa prihlásia len zriedkavo. Trvalo dlho, kým sa našiel terapeut, ktorý by ma automaticky nepovažoval za klamára. V mnohých prípadoch sa zneužívanie odhalí až vtedy, keď sa konanie páchateľov odhalí online. Poskytovatelia online služieb zohrávajú pri nahlasovaní sexuálneho zneužívania detí online zásadnú úlohu. Súčasný systém dobrovoľného hlásenia žiaľ nie je dostatočne účinný. Celkovo 95 % všetkých hlásení v súčasnosti pochádza od jediného poskytovateľa služieb (Meta).
Na riešenie tohto globálneho problému EÚ navrhla právny predpis, ktorý nám pomôže zisťovať a nahlasovať prípady sexuálneho zneužívania detí online, predchádzať im a podporovať obete. Viac ako 90 organizácií pre práva detí podpísalo otvorený list na podporu navrhovaného právneho predpisu EÚ na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním. V liste sa právny predpis označoval ako „včasný a historický nielen pre Európu, ale pre celý svet.“ Právny predpis podporujú významné európske a medzinárodné organizácie, ktoré sa usilujú o zaistenie bezpečnosti a ochrany detí.
EÚ zintenzívňuje svoje úsilie v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Tento nový právny predpis po prijatí prinesie digitálnym spoločnostiam povinnosti predchádzať šíreniu materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí a kontaktovaniu detí. Príslušné vnútroštátne orgány budú mať právomoc uložiť spoločnostiam povinnosť odstrániť obsah a zablokovať prístup k nemu alebo - v prípade internetových vyhľadávačov - odstrániť výsledky vyhľadávania zo zoznamu. Podľa nových pravidiel sa od poskytovateľov online služieb bude vyžadovať, aby posúdili riziko, že by sa ich služby mohli zneužívať na šírenie materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí alebo na kontaktovanie detí. Na základe tohto posúdenia budú musieť na zohľadnenie tohto rizika zaviesť zmierňujúce opatrenia. Členské štáty určia vnútroštátne orgány („koordinačné a iné príslušné orgány“) zodpovedné za hodnotenie týchto posúdení rizík a zmierňujúcich opatrení, pričom budú mať aj možnosť ukladať poskytovateľom povinnosť vykonať zmierňujúce opatrenia. Rada zavádza tri kategórie rizika online služieb. Na základe súboru objektívnych kritérií (napríklad typu) sa služba klasifikuje ako vysokoriziková, stredne riziková alebo nízkoriziková. Online spoločnosti musia poskytovať pomoc obetiam, ktoré by chceli, aby sa odstránil materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí, ktorý ich zobrazuje, alebo aby sa znemožnil prístup k takémuto materiálu. Na tento účel môžu obete požiadať o podporu aj centrum EÚ. Rada chce tiež zmeniť v súčasnosti dočasný charakter opatrenia, ktoré spoločnostiam umožňuje dobrovoľne skenovať svoje služby na účely odhaľovania sexuálneho zneužívania detí, na trvalé opatrenie. V súčasnosti môžu napríklad poskytovatelia služieb zasielania správ dobrovoľne kontrolovať obsah zdieľaný na ich platformách, či neobsahuje materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí online, nahlasovať ho a odstraňovať. Umožňuje im to výnimka z určitých pravidiel špecifických pre odvetvie elektronických komunikácií. Centrum EÚ bude posudzovať a spracúvať informácie zasielané poskytovateľmi online služieb o materiáli obsahujúcom sexuálne zneužívanie detí, ktorý títo poskytovatelia odhalili v rámci služieb, ktoré poskytujú, a vytvorí databázu oznámení zasielaných poskytovateľmi, ktorú bude aj udržiavať a prevádzkovať. Centrum bude zodpovedné aj za výmenu informácií o spoločnostiach s Europolom a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva. Na základe dnešnej dohody môže Rada začať rokovania s Európskym parlamentom s cieľom dohodnúť sa na konečnom znení nariadenia.
UNICEF: Nahlásiť sexuálne zneužívanie detí (mandarínčina)
tags: #socialny #pedagog #a #sexualne #zneuzivanie