Striedavá osobná starostlivosť o dieťa je v súčasnosti čoraz frekventovanejšou formou úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode alebo rozchode rodičov. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii zákonných ustanovení a vytváraní jednotnej aplikačnej praxe v tejto oblasti.
Tento článok sa zameriava na prehľad relevantných rozhodnutí Najvyššieho súdu týkajúcich sa striedavej osobnej starostlivosti, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.
Zavedenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti
Inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti bol zavedený do rodinného práva novelou zákona o rodine č. 217/2010 Z. z., účinnou od 1. júla 2010. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode a zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi.
Podstata striedavej osobnej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne určené časové obdobie opakovane.
Predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti
Znenie § 24 ods. 2 zákona o rodine stanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného rodiča (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa.
5000 detí je bez rodiny: Dobrovoľníčka Bea sa stará o mladú Antóniu, je to moje ďalšie dieťa
Význam komunikácie medzi rodičmi
Pre riadne fungovanie akejkoľvek starostlivosti o dieťa (nielen striedavej) je potrebné, aby rodičia dokázali komunikovať aspoň o základných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa. To však neznamená, že v prípade, ak komunikácia medzi rodičmi nie je ideálna, neprichádza vôbec do úvahy striedavá osobná starostlivosť. V každom prípade je potrebné brať do úvahy záujem dieťaťa. Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí z 30. decembra 2014 sp. zn. I. ÚS 1554/14 uviedol, že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.
Najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé kritérium
Hoci sa model striedavej starostlivosti vo všeobecnosti považuje za model starostlivosti, ktorý je v záujme maloletých detí, neplatí to absolútne. I keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, je nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov. Prináša zvýšené nároky na ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe vo výchove dieťaťa a na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si...
Ústavný súd ČR sa opakovane vyjadril k rozhodovaniu súdov o starostlivosti o dieťa. Základným prvkom rodinného života je spolužitie rodiča a dieťaťa a ich vzájomné prežívanie obojstrannej prítomnosti, a to aj napriek rozkolom vo vzťahoch medzi rodičmi. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň nachádza svoje vyjadrenie v čl. 41 ústavy, pričom na rovnakom mieste ústava zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Aj z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že ak to nie je v rozpore s jeho záujmami, má dieťa právo udržiavať osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za jeho výchovu a zdravý vývoj (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru).
Rozhodnutia Najvyššieho súdu v konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberá prípadmi týkajúcimi sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane striedavej osobnej starostlivosti. Z dostupných informácií vyplýva, že Najvyšší súd rozhodoval v právnych veciach týkajúcich sa:
- Rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
- Zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Určenia školského zariadenia a zmeny úpravy rodičovských práv.
- Veci starostlivosti súdu o maloleté deti.
V uvedených prípadoch Najvyšší súd posudzoval rôzne aspekty striedavej osobnej starostlivosti, pričom zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa, ako aj individuálne okolnosti každého prípadu.
Príklad z praxe: Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o striedavej starostlivosti v prípade sťažnosti matky
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní týkajúcom sa maloletého D. C. riešil dovolanie matky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Okresný súd Bratislava III zveril maloletého D. C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Matka namietala nevhodnosť modelu striedavej osobnej starostlivosti pre maloletého z dôvodov vzdialenosti bydlísk rodičov a s tým spojeného cestovania, ako aj chýbajúcu konštruktívnu komunikáciu medzi rodičmi.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom uviedol, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci a dospel k správnym záverom. Odvolací súd konštatoval, že cestovanie nespôsobuje maloletému problémy a argumenty matky týkajúce sa vzdialenosti bydlísk vyhodnotil ako nedôvodné. K tvrdeniam matky o chýbajúcej konštruktívnej komunikácii odvolací súd uviedol, že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nemôže mať za následok odopretie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú splnené zostávajúce podmienky.
Matka podala dovolanie, pričom namietala nedostatočné vyhodnotenie dôkazov, nedostatočné a nesprávne zistenie skutočného stavu, ako aj nepreskúmanie vhodnosti striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch vzhľadom na vek maloletého a jeho nástup do základnej školy. Tiež nesúhlasila s určenou adresou trvalého pobytu maloletého.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že matka a otec maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej realizujú starostlivosť o maloletého, a že maloletý je žiakom prvého ročníka Základnej školy v J. a má trvalý pobyt na adrese Č. XX, J., sa k veci vyjadril v súlade s procesnými predpismi.
Ústavný súd ČR a jeho judikatúra k striedavej starostlivosti
Ústavný súd ČR sa opakovane vyjadruje k rozhodovaniu súdov o starostlivosti o dieťa a zdôrazňuje dôležitosť zachovania vzťahov s oboma rodičmi. V praxi to znamená, že obecné súdy by nemali pri posudzovaní zmeny starostlivosti uprednostňovať ponechanie výlučnej starostlivosti s určitým rozšírením styku druhého rodiča, ale v súlade s judikatúrou zvoliť model striedavej (hoci napríklad nestejnomernenej) starostlivosti.
Striedavá starostlivosť sa v ČR udomácnila ako preferovaná varianta porozvodovej starostlivosti o deti v prípadoch, keď sa rodičia nevedia dohodnúť. Pri spoločnej starostlivosti rodičia nepotrebujú mať dopredu stanovené, kedy sa bude o dieťa starať jeden a kedy druhý. Ústavný súd ČR v náleze III. ÚS 882/22 zdôraznil, že striedavá starostlivosť nenastupuje iba v situácii akéhosi vopred pripraveného ideálneho stavu, ale inštitút striedavej starostlivosti smeruje k zachovaniu základného práva oboch rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa práve v situáciách, keď došlo k poruche v rodinných vzťahoch.
Posudzovanie zdravotného stavu rodiča
Ústavný súd ČR sa vyjadril k posúdeniu zdravotného stavu rodiča v súvislosti s jeho schopnosťou vychovávať deti. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o úprave výchovných pomerov k nezletilým je potrebné brať do úvahy zdravotný stav rodiča. Ak je rozhodnutie závislé od posúdenia skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti (ako napríklad zdravotný stav), súd si musí vyžiadať odborné vyjadrenie alebo ustanoviť znalca. Súd nemôže posúdiť zdravotný stav rodiča iba na základe vlastného úsudku a vyjadrenia detí.
Názory detí a ich váha
Aj keď judikatúra Súdneho dvora vyžaduje, aby názory detí boli zohľadnené, tieto názory nie sú nevyhnutne nemenné a námietky detí, ktorým sa musí venovať náležitá pozornosť, nie sú nevyhnutne dostatočné na to, aby prevážili nad záujmami rodičov, najmä nad ich záujmami mať pravidelný kontakt so svojím dieťaťom. Právo detí vyjadrovať svoje vlastné názory by sa nemalo vykladať tak, že im skutočne dáva bezpodmienečné právo veta bez toho, aby sa brali do úvahy ďalšie faktory a aby sa preskúmalo, či sú v ich najlepšom záujme.
5000 detí je bez rodiny: Dobrovoľníčka Bea sa stará o mladú Antóniu, je to moje ďalšie dieťa
Právny a administratívny rámec striedavej osobnej starostlivosti na Slovensku
Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút bola zavedená v slovenskom právnom poriadku od 1. júla 2010 novelizáciou zákona o rodine. Táto zmena zaviedla popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov aj striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov.
Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.
Prehľad súvisiacich zákonov
Problematika striedavej osobnej starostlivosti presahuje rámec samotného Zákona o rodine a dotýka sa aj ďalších právnych predpisov, ktoré upravujú rôzne aspekty života dieťaťa a rodičov v režime SOS. Tu je prehľad kľúčových oblastí a súvisiacich zákonov:
| Oblasť | Zákon | Relevantné ustanovenia | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Zákon o rodine | č. 36/2005 Z. z. | § 24 ods. 4 | Definuje striedavú osobnú starostlivosť. |
| Občiansky súdny poriadok | č. 99/1963 Zb. | § 76 ods. 1 písm. f) | Umožňuje predbežným opatrením zveriť dieťa do SOS. |
| Rodičovský príspevok | č. 571/2009 Z. z. | § 3 ods. 5 | Rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody rodičov. |
| Prídavok na dieťa | č. 600/2003 Z. z. | § 2 ods. 1 | Štátna sociálna dávka na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. |
| Pomoc v hmotnej núdzi | č. 599/2003 Z. z. | § 2 ods. 2 | Dieťa v SOS sa posudzuje striedavo ako člen domácnosti matky a otca. |
| Materská/Rodičovská dovolenka | Zákonník práce č. 311/2001 Z. z., Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. | § 166 ZP, § 49 ZSP | Rodičia môžu poberať dávky, ale nie súčasne. |
| Materské školy | Školský zákon č. 245/2008 Z. z., Zákon o financovaní škôl č. 597/2003 Z. z. | § 7a ods. 4, 5 ZFSŠ | Možnosť návštevy dvoch škôlok, financovanie vyžaduje dohodu. |
| Školská dochádzka | Školský zákon č. 245/2008 Z. z. | § 20 ods. 5 | Dieťa plní dochádzku v spádovej škole, možné navštevovať dve školy s rešpektovaním súdu. |
| Daňový bonus | Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov | § 33 ods. 4 | Môže si uplatniť len jeden z rodičov, alebo pomernú časť po dohode. |
| Trvalý pobyt | Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR | § 3 ods. 1 | Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska. |
| Sociálnoprávna ochrana detí | Zákon č. 305/2005 Z. z. | § 20 ods. 1, 2 | Orgán sociálnoprávnej ochrany detí vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka, pričom SOS je prvá možnosť. |
| Zdravotná starostlivosť | Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti | Neupravuje | Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len s jedným poskytovateľom. |
| Dotácie na podporu stravovania/školských povinností | Zákon č. 544/2010 Z. z. | Nejasné | Nejasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia v prípade návštevy dvoch škôl. |
Prekážky v komunikácii rodičov a ich dôsledky
Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti. Matka nesmie otcovi brániť v styku s dieťaťom. V tomto útlom veku sú deti manipulovateľné, ovplyvniteľné a je vysoko pravdepodobné, že najmä matka svoju animozitu z rozpadnutého partnerského vzťahu rieši prostredníctvom svojho maloletého dieťaťa, čo na neho pôsobí veľmi negatívne. Skutočnosť, že matka do animozity voči otcovi zaťahuje maloletú dcéru, nevrhá na ňu dobré svetlo.
S poukazom na nepriaznivé reakcie a ataky rodičov medzi sebou v minulosti treba uvažovať aj pri rozhodnutí vo veci samej, aby sa dieťa stretávalo s otcom bez prítomnosti matky, ale na ÚPSVaR za účasti psychológa. Je pritom povinnosťou matky dieťa pripraviť na to, že bude časť svojho voľného času tráviť so svojim otcom, ktorý je taktiež nositeľom rodičovských práv vo vzťahu k nemu. Aj správanie otca je potrebné korigovať, najmä v súvislosti s tým, že už matka dosiahla štvorročné odcudzenie otca s dieťaťom. Obidvaja rodičia sú povinní prekonať vzájomnú averziu a v záujme zdravého vývoja maloletého dieťaťa je nevyhnutné, aby si vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva otca stýkať sa s dieťaťom, ktoré nemá zverené do výchovy. Matka nemôže otcovi brániť v styku s dieťaťom. Práve naopak, je povinná vytvárať podmienky pre hladký priebeh týchto stretnutí. Rovnako je potrebné, aby otec nerobil matke prieky. Ak matka bude naďalej brániť otcovi v styku s dieťaťom, je možné, že súd rozhodne o jeho zverení do výchovy otca. Rovnako nie je vylúčená do budúcna u rodičov aj striedavá rodičovská starostlivosť, tieto možnosti však bude zvažovať súd.
tags: #najvyssi #sud #striedava #osobna #starostlivost #nezhody